Príroda (46)
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Napísal(a) L. Tettingerová
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bola vo februári 2025 sprístupnená výstava „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstavuje fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku.
Fascinujúci noční lovci – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku
Napísal(a) S.Tóth
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 13. februára 2025 o 16:00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstaví fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.
Mesiac júl je známy aj ako „Júl bez plastov“. Ide o celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011 a ktoré každoročne zapája milióny ľudí z celého sveta do znižovania množstva plastového odpadu. Júl bez plastu dáva priestor pre kreatívne a praktické nápady, ako znížiť využívanie plastov v každodenných situáciách a súčasne zvýšiť povedomie o dopade plastového znečistenia na životné postredie. Každoročne pomáha miliónom ľudí zapojiť sa do zníženia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie a zdravšie životné prostredie a udržateľné komunity. Navyše drobné čiastočky rozpadajúceho sa plastu, tzv. mikroplasty, možno dnes nájsť úplne všade – v pôde, vode aj v telách zvierat a ľudí. Účasť na tejto výzve je len malým krokom pre jednotlivcov, ale môže znamenať veľký prínos k zlepšeniu životného prostredia na globálnej úrovni. Pridajte sa aj vy k iniciatíve „Júl bez plastov“ (v angličtine Plastic Free July) a zmenami znížte množstvo plastového odpadu, ktorý produkujete. A to nielen v júli, ale aj po celý rok, či po celý život. Inšpirovať sa môžete uvedenými tipmi.
V stredu 3. júla 2024 vyštartuje na svoju trasu prvá Zbojnícka strela tohto leta. Návštevníci sa môžu tešiť na jazdu zážitkovým červeným autobusom na troch tematických trasách naprieč celým regiónom. Výlety Zbojníckou strelou sú ideálnou príležitosťou pre objavovanie kultúrneho a prírodného bohatstva tohto nádherného regiónu.
Zbojnícka strela štartuje svoje jazdy vždy o 9.00 hod. zo Salaša Zbojská, ktorý je známy svojou autentickou atmosférou a tradičnými produktami. Na výber sú tri rôzne tematické trasy, vždy v stredu počas letných prázdnin:
Najstarší strom planéty Sekvojovec mamutí pestujú aj v Slavošovciach
Napísal(a) MG od
Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Donedávne nebol známy ani na Gemeri. Reč o ňom prišla nedávno aj v kontakte s jedným z mojich prispievateľov na stránku Maj Gemer Michalom Terraiom z Čiernej Lehoty. Informoval ma, že aj v našom regióne rastú stromy, ktoré neboli zastúpené medzi naším pôvodným rastlinstvom. Pred nedávnom sa mi ozval a poslal mi príspevok, ktorého autorom nebol nik iný, ako náš dobre známy predseda predstavenstva Lesného družstva v Slavošovciach pán Rudolf Pažitka. Poznáme ho ako všestranného človeka, ktorý sa vie pohybovať nielen v lesníctve, ale aj v kultúre. Viackrát sme sa o ňom všeličo zaujímavého dozvedeli i na našej stránke. V najnovšej informácii stručne uviedol:
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou
Napísal(a) O. Rozložník
Vysvetlívky k mape:
1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.
Pripravili komentované prehliadky k výstave 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Už počas vernisáže výstavy, ktorá sa uskutočnila 14. marca 2019, riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina Ing. Eva Belanová avizovala komentované prehliadky k výstave pre školy i verejnosť.
V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa v priestoroch výstavy 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia komentované prehliadky s pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadky v tieto dni sú určené pre školy. V prípade záujmu je potrebné návštevu ohlásiť vopred
Viac...
Tridsiate výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti uplynutia 30 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina bola 14. marca 2019 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vernisáž výstavy s názvom „30 rokov ochrany prírody Cerovej vrchoviny“. Na jej otvorení bolo prítomných okolo 50 návštevníkov, medzi ktorými boli vzácni hostia: RNDr. Peter Baláž (námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR), primátor mesta Fiľakovo a zároveň predseda Novohrad-Nógrád geoparku, z. p. o. PhDr. Attila Agócs, odborná referentka pre územné plánovanie BBSK Banská Bystrica RNDr. Alexandra Jobová, prvá riaditeľka Správy CHKO a spoluzakladateľka CHKO RNDr. Katarína Gaálová a bývalý vedúci pracoviska Správy slovenských jaskýň v Rimavskej Sobote RNDr. Ľudovít Gaál.
Tridsiate výročie vzniku Národného parku Slovenský raj obohatia nové pravidlá i zámery
Napísal(a) MG od
Národný park Slovenský raj nie je našim Gemerčanom neznámy. Veď už aj preto, že svojou rozlohou zasahuje i na územie Gemera a pre svoju jedinečnú krásu prírody a jej výtvorov láka každoročne desaťtisíce návštevníkov. V týchto dňoch sa na rôznej úrovni objavili príspevky na tému Návštevný poriadok. V nich sa zdôzanilo, že Návštevný poriadok každého národného parku je dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v parku a tiež definuje priestory, kde a ako možno rozvíjať aktivity turizmu.
Hor sa na Gemer za históriou, krásou i rozprávkami
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Gemer bol odjakživa našim lákadlom. Už niekoľko rokov organizuje OZ Detská železnica Košice jazdy do tohto regiónu, ktoré sa stretávajú s veľkou obľubou. Aj v sobotu 12. augusta 2017 zamierili naše kroky (či skôr kolesá) do Štítnickej doliny. Po príchode sa nám dostalo vrelého a autentického milého uvítania od zástupcov bývalého kráľovského mesta Štítnik. Dobové kostýmy len dopĺňali tú slávnostnú atmosféru. Dlhokánsky sprievod návštevníkov sa tiahol centrom. Počas zastávok na námestí a v kostole sa hostia dozvedeli množstvo zaujímavých informácií z histórie i súčasnosti.
Ján Kekeňák s kolegom, tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom, na našich tradičných GEMER TOURS
Napísal(a) jkk
Pred „pár šesom“ som Vám poslal moje tohoročné fotografie z Muránskej Dlhej Lúky. Minulý týždeň som bol s kolegom tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom na našich tradičných GEMER Tours (myslím, že 14. ročník). Na druhý pokus sme zhora – dolu prešli Čertovu dolinu zo Zbojskej smerom do Tisovca, z ktorej sme potom vyšli na „vyšný“ viadukt, ktorý v rámci úpravy cesty Brezno-Tisovec nadstavili a novú časť cesty vyrúbali popod „modrú“ - novú časť viaduktu. Strieľať nemohli ...
Išli sme po trase Muránska Dlhá Lúka – Turčok – Železník/Sirk – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Muránska Dlhá Lúka. Zo Železníka sme videli (dokonca aj fotoaparát) Kráľovu hoľu a aj Ďumbier.
V Červeňanoch sme navštívili hrob „údajnej“ milenky cára Ferdinanda Coburga. S jeho vnukom Simeonom II. som si vlani podal ruku, dostal som autogram a zotrvali sme v krátkom, srdečnom rozhovore ... ;-)
V Rákoši sme do gotického kostola nemohli, lebo bola nedeľa, 11:45 a nechceli sme rušiť pri nedeľnom obede ...
Nandraž je nádherne „utopený“ medzi vŕškami.
Chlapci z firmy Vertigo vraveli, že na takej "colingavej" veži ešte nepracovali ... Pred kostolom rástla lipa, do ktorej sa pustilo imelo a búrala múrik, tak bola "pred pár

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-