V roku 1960 sme boli súčasťou ČSSR a zaviedli nám povinnú 9-ročnú školskú dochádzku. Vo vtedajšej ZDŠ bolo už aj pracovné vyučovanie a prvýkrát učebnice a školské potreby zadarmo. A potom sa 1. júna 1961 začalo s výstavbou novej školy. Len si to predstavte! O výstavbe terajšej našej modernej školy sa rozhodlo pred 60 rokmi. Takmer dôchodkyňa, ale ako vzorne udržiavaná! Riaditeľom ZDŠ bol vtedy Pavol Martinove a po ňom Martin Homoliak (1.9.1962). Predsedom MNV Ján Vrbjar (krátko) a Juraj Haluška. Škola mávala aj nad 400 žiakov, 9 ročníkov, 13 až 15 tried a okolo 15 učiteľov. (J. Gallo, Muráň, 2001, s. 124)
Nemusím nič odpisovať zo záznamov, my sme boli svedkom veľkého nádherného posunu v dejinách muránskeho školstva. Keď sme skončili 9. ročník (jún 1962), už sme celú novú budovu školy upratovali, umývali okná, nosili lavice atď., aby bola pripravená privítať žiakov v novom školskom roku 1962/1963. Ako učiteľka dovolím si tvrdiť, že v nej pôsobili prísni, nároční a skvelí učitelia. Takých mala aj naša generácia – napr. Ján Dovala, Juraj Hanuštiak, Ján Galovič, manželia Ján a Anna Vavrekovci, Július Gajdoš, Ružena Štefanková, Mária Antalíková, Jurina Vištiaková, Ema Janková atď..., ktorí pôsobili na 2. stupni ZDŠ.
Každá generácia má svoje priority. My bez mobilov, počítačov, internetu, ba aj bez televízie..., ale všade nás bolo plno: na ihriskách, v rôznych krúžkoch, na zemiakových brigádach, pri sadení stromčekov, na Veľkej lúke pri hrabaní sena, v kine, na zábavných podujatiach, v knižnici...
My sme boli pionieri, a tak nás všade zapájali. Dokonca nám nechýbal ani prehľad o poslaní a činnosti Zboru pre občianske záležitosti v Muráni. Na fotografickom zábere zást. riad. Jána Vrbjara s pioniermi v r. 1960 – blahoželanie novomanželom Jánovi a Andelke Krštieňovcom. Podobné boli aj iné prvé občianske obrady, ako napr. krst Štefana Vrbjara st. a, bohužiaľ, čoskoro aj pohreb jeho otca Jána Vrbjara z novej ulice. Sobášov a privítaní do života bolo stále viac, lebo v tom čase nie každý si mohol odnášať svoje požehnané šťastie po schodoch muránskeho kostola...
-RS“
U u vás máte podobný prípad? Skúste sa s ním podeliť na stránke Maj Gemer. U nás máte vždy podporu i pochopenie.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-