víťazných autorov v podaní študentov druhých a tretích ročníkov.
Do literárnej súťaže sa zapojilo 26 študentov gymnázia v zastúpení všetkých vekových kategórií. Porota zložená z PhDr. Ľ. Šárika, Mgr. M. Lacka a PhDr. M. Hlušíkovej rozhodla nasledovne: v druhej kategórii v próze sa najlepšie umiestnila Nora Azimiová z tercie a v tretej kategórii v poézii najlepšie obstál oktaván Ladislav Lipcsei. Z držiteľov ďalších umiestnení zaujali prózy Štefana Kovácsa a Jána Olivera Čillíka z tercie a básne Ingrid Kepkovej z 3. A a Romana Baláža zo 4. A triedy. Čestné uznania si odniesli Viktória Gyűrkeová a Andrej Poljak z prímy, Michaela Baboľová, Radka Činčurová a Adam Kovalčík z kvarty a Denis Farkaš z tercie. Zo starších študentov boli čestným uznaním odmenené autorky poézie Gabriela Bakšová z 2. B a Lenka Nagyová z 3. A triedy. Pochvala bola udelená Bianke Belovecovej za prózu v maďarskom jazyku. K príjemnému prekvapeniu patrila poézia Ladislava Lipcseiho, ktorý by rád svoje literárne vlohy rozvíjal na vysokej škole umeleckého charakteru. „...Spolu si upečieme slobodu...,“ vraví v jednej zo svojich básní. Kiež by toto zaujímavé videnia sveta zostalo gymnazistom ešte dlhé roky!
Po potlesku, ktorý ocenil literátov, prišla chvíľa s poéziou Ivana Kraska. V podaní študentov gymnázia odzneli prekrásne verše podfarbené tónmi Erika Claptona či Melchiora Francka. Básnik sa prihovoril svojim nasledovníkom stále aktuálnym posolstvom: „...no nikdy nepíš to, čo v tvojom srdci zrod svoj nemalo; obchádzaj krasomluvu jako mor a vyhoď z textu slovo jalové...“ Slovo však nezostalo len slovom – verše básnika sa pretavili do piesne: básne Plachý akord a Život sa stali na chvíľu v podaní septimánky Annamárie Agócsovej sugestívnou melódiou. Potvrdili sa slová básnika: „...nech hudbou zneje každý malý verš...“.
V závere krásneho dopoludnia sa vedúca sekcie slovenského jazyka a literatúry Mgr. Alena Prošovská poďakovala všetkým, ktorí toto pekné podujatie pripravili, a osobitnú vďaku vyslovila Ing. Jozefovi Hrablaymu, predsedovi Rady rodičov, ktorá akciu finančne podporila.
Marta Hlušíková
{gallery}skola/gik{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 24 marec 2011 16:45
Dopoludnie s Ivanom Kraskom na gymnáziu, kde študoval a ktoré nesie dnes jeho meno
Napísal(a) Marta Hlušíková
Od septembra 2008 nesie Gymnázium v Rimavskej Sobote čestný názov: Gymnázium Ivana Kraska. Meno velikána slovenskej literárnej moderny, svojho bývalého študenta, na ktorého počesť vypísalo literárnu súťaž.
24. marca 2011 sa konalo vyhlásenie víťazov jej druhého ročníka. Malo dôstojný priebeh: v mene študentov sa prihovoril básnikovi Ján Oliver Čillík básňou Otcova roľa. Gymnazisti položili veniec k buste spisovateľa na Námestí Š. M. Daxnera a zamierili do honosných priestorov Gemersko-malohontského múzea. Tu sa všetci prítomní, pedagógovia, študenti a pozvaní hostia, započúvali do veršov a próz
Zverejnené v
Stredné školy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-