Cestu lesom nám spríjemňovala tá najľubozvučnejšia muzika – trilkot rozjarených spevavcov, tešiacich sa z príchodu vytúženej jari. Náučný chodník, lemovaný informačnými tabuľami, nám poskytol komplexný prehľad o histórii, geomorfológii, rastlinstve a živočíšstve tohto klenotu nášho regiónu – Muránskej planiny a Muránskeho hradu, a to nielen v materinskom, ale aj v anglickom jazyku.
Čas od času sme sa zahrali na astrofyzikov a vyťahovali čarovné hnedé sklíčka, ktoré nám sprostredkovávali celý priebeh úchvatného vesmírneho divadla – postupného prekrývania našej žeravej gule mesiacom. Vrcholom dňa bol výstup na Muránsky hrad a prehliadka jeho tajuplných chodieb a komnát, vystlaných nádherným živým kobercom z fialových hlávok šafranu a poniklecov.
Na tom, že tento deň bol skutočne výnimočný, sa zhodli nielen žiaci, ale aj ich pani učiteľky. Veď kto z vášho okolia sa môže popýšiť, že mal možnosť pozorovať zatmenie Slnka z výšky 935 metrov nad morom? Alebo stáť zoči-voči noblesného norika muránskeho, hladkajúc jeho vyčesanú ligotavú hrivu? Či sa napiť krištáľovo čistej muránskej vody priamo z jej prameňa? No a, povedzme si úprimne, ani 10 kilometrov dlhú trasu na vlastných nohách a s úsmevom na perách nezdolávate len tak hocikedy.
A toto všetko prežiť ako divák úžasného divadelného predstavenia, v ktorom ľadová
kráľovná – pani zima, neochotne odovzdáva žezlo usmievavej, slnkom prehriatej jari – je tiež jedinečný umelecký zážitok.
A tak sme sa síce unavení, ale šťastní, plní nezabudnuteľných dojmov a pozitívnej energie vrátili z rozprávky do reality so želaním, aby takýto vyučovací deň nebol v tomto školskom roku posledným.
Ing. Alena Kvetková