Budova našej alma mater
Otvorením dverínajčastejšie objaví tabuľa. Naša spred 55 rokov bola celá čierna. Zavesená na oceľovej tyčke sa po obidvoch jej stranách kĺzala hore, alebo dolu. Kto ju ako potreboval pri písaní zadaných úloh. Po 55 rokoch nás, abiturientov Jedenásťročnej strednej školy slovenskej v Rožňave čakala modernejšia tabuľa. Bola umiestnená takmer po celej šírke steny pred lavicami, tiež trošku odlišnými od našich. Čo som si všimol pri vchádzaní do bývalej XI. B triedy teraz, bol nezvyklý ornament s výstižným latinským názvom: Dum spiro, spero. Moje spolužiačky hneď pohotovo reagovali aj s jeho prekladom: Pokým dýcham, dúfam. V dnešnej modernej dobe bažiacej po anglických výrazoch to bolo milé prekvapenie. Dokladuje vlastne to, že dnešní študenti nemajú problém používať i takýto jazyk. Doba rozvoja informatiky a výpočtovej techniky tomu napomáha. Vďaka Vám, naši nasledovníci, za milý pozdrav.
Ale keď som už prešiel dvermi do jednej z našich bývalých tried, budem pokračovať. Každému bolo milé pozrieť si naše maturitné tablo poznačené dobou, v ktorej sme žili. Raketa letiaca do vesmíru, kde sa už v jednom ťahu nezmestila hviezda. Spomínali sme pred ním väčšinou v tichosti najmä pri pohľade na tých, ktorých nám pripomínal už iba ich portrét. Poponáhľali sa trošku skôr od nás. Poniektorí neprítomní mali iné povinnosti, resp. problémy, ktoré im zmarili cestu prísť na toto stretnutie.
Opisovať prostredie triedy po spomínaných rokoch nebudem. Žiadna kontrola účasti sa nekonala. Iba sa tlmočil pozdrav od tých, ktorí neprišli a dali o tom vedieť. Ako napríklad Juraj z Prahy, Tono zo Zabudišovej, Ľudmila a Jozef z Bratislavy. Brali sme na vedomie ich neúčasť a verím, že budúce výročie si pripomenieme už s nimi i ďalšími, o ktorých doteraz nevieme veľa. 
Stretnutie nadobudlo slávnostný charakter pri spoločnom stole v reštaurácii na Námestí baníkov aj so spolužiakmi z XI. A triedy, za ktorých sa prihovoril Ondrej z Košíc, ktorý, o. i. pripomenul, že všetci spolužiaci máme už za sebou najplodnejšie roky nášho života, poznačené starosťami, radosťami, ale aj väčšími, či menej významnými úspechmi. Je to dobrý pocit, keď môžeme konštatovať, že
naše úspechy spočívali predovšetkým v tom, že každý z nás sa po maturite zhostil svojho ďalšieho napredovania či už ďalším štúdiom,
poriadne vykonávanou prácou, starostlivosťou o svoju najbližšiu, ale aj ďalšiu rodinu, o svojich priateľov, známych a pod.
Najviac nás teší, že sme vytvorili dobré podmienky pre úspešný vývoj generácií našich rodín, detí, vnúčat, ale niektorí z nás aj generácií ich najbližších rodín (sestier, bratov a pod.).
Na toto sme v našom veku už najviac hrdí.
Ondrej z Bratislavy
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-