piatok, 28 október 2011 15:04

Uplynulo 110 rokov od založenia školy pre hluchonemé deti v Jelšave Doporučený

Napísal(a) A.S.
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Začiatkom 20. storočia na ponuku ministerstva školstva zakladať v jednotlivých župách a mestách ústavy pre sluchovo postihnuté deti reagovalo vtedajšie jelšavské zastupiteľstvo kladne. V septembri 1900 odišli iniciátori zriadenia ústavu do Budapešti prerokovať jeho založenie. S ministrom sa dohodli, že ústav bude materiálne zabezpečovať mesto a platy učiteľov budú hradené zo štátneho rozpočtu. Podmienkou bolo, že ústav bude slúžiť aj pre zrakovo postihnutých. A tak sa 15. októbra 1901 začalo s vyučovaním pre 10 žiakov 1. ročníka. Ústav sa oficiálne volal Štátom podporovaný ústav Andreja Cházára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave. Týmto skutkom si chceli uctiť sté výročie

založenia 1. uhorského ústavu pre hluchonemých vo Vacove (Vác, Maďarsko), ktorého duchovným otcom bol právnik, autor liečebnej  pedagogiky, rodák z Jovíc Andrej Cházár. Za prvého riaditeľa bol  menovaný skúsený pedagóg z vacovského ústavu Ján Nécsey. Pretože sa po rok 1905 nepodarilo do ústavu prijať ani jedno zrakovo postihnuté dieťa, vtedajšie ministerstvo  nariadilo túto časť z názvu vypustiť. Do jelšavského ústavu patrili župy Gemerská, Spišská, Šarišská, Abovsko-Turnianska, neskôr aj Boršodská.
Jelšavský ústav bol spočiatku umiestnený v niekdajšej štátnej ľudovej škole, a mal jednu triedu. Každým rokom pribúdala jedna trieda, a v roku 1907 mal ústav 62 žiakov v siedmich triedach. Od roku 1909 sa žiaci učili košikárstvu a kefárstvu. Svoje výrobky predávali, aby získali prostriedky na prevádzku školy, keďže škola žila prevažne z milodarov. V školskom roku 1913/14 bola postavená nová budova ústavu, no 1. svetová vojna narušila učebný proces. Namiesto vyučovania sa v budove ústavu zriadila vojenská nemocnica Červeného kríža a dva roky sa vôbec nevyučovalo. Ďalšie roky sa vyučovalo len obmedzene, a to v troch triedach. Vo vojne padol aj vtedajší riaditeľ Štefan Emmer. V školskom roku 1918/19 sa pre revolučné udalosti a vojnový stav medzi ČSR a Maďarskou republikou rád vyučovalo len do apríla 1919. Dovtedy bola ešte vyučovacím jazykom maďarčina, po zoštátnení v šk. roku 1919/20 bol ústav slovensko-maďarský a mal dve triedy. Novým riaditeľom ústavu sa stal Hubert Smolka, ktorý tu pôsobil až do jeho zrušenia. Od šk. r. 1920/21 bola maďarská trieda preložená do Komárna a jelšavský ústav sa stal slovenským. V školskom roku 1924/25 vydával ústav aj vlastný časopis „Pod Muráňom“.
V tridsiatych rokoch  zaznamenával ústav svoj najväčší rozkvet, keď počet tried sa pohyboval od 8  do 10, v ktorých učilo 9 - 10 učiteľov. 
Vďaka obetavosti a zanietenosti pre prácu s hluchonemými deťmi v máji 1928 uznala odborná inšpekcia jelšavský ústav za najlepší na Slovensku. No ani dobré chýry o ústave, vynikajúcich učiteľoch a výnimočných výsledkoch nezastavili vývoj, ktorý jelšavský ústav pre vtedajšie nevyhovujúce dopravné spojenie, skromné materiálne vybavenie a neprajnosť doby nakoniec neminul. V r. 1939 bol jelšavský ústav presťahovaný do Lučenca, a tak sa jeho éra po 37 rokoch trvania ukončila.
(Podľa literatúry a dokumentov MsK v Jelšave spracovala A.S.)
{jcomments on}

 

Čítať 2529 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:54

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.