Vyhliadka Suchý vrch nad mestom Dobšiná
sa nachádza v Rakoveckom sedle medzi Ostrou a dobšinským Suchým vrchom, neďaleko Dobšinej a obce Mlynky. Táto rozhľadňa, vybudovaná koncom roka 2024, ponúka úchvatný panoramatický výhľad na okolitú krajinu – na mesto Dobšiná s okolím, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou a časť Vysokých Tatier. Rozhľadňa, ktorá stojí na trase Cesty hrdinov SNP, bola postavená vďaka Mestským lesom Dobšiná. Stavba má drevenú konštrukciu, len schody sú z kovových protišmykových roštov a má tri vyhliadkové podlažia. V jej spodnej časti sa nachádza turistická útulňa, ktorá ponúka možnosť jednoduchého prenocovania s vlastným vybavením. Odhadom sa tu môže vyspať osem ľudí. Z mesta Dobšiná, ktoré je vzdialené približne 5 kilometrov, sa k rozhľadni môžu návštevníci najjednoduchšie dostať po cyklotrase z parkoviska na Pingartoch, alebo z obce Mlynky, časť Rakovec, ktorá je vzdialená necelé 3 kilometre. Vyhliadka je tak ľahko dostupná pešo alebo na bicykli. Okres: Rožňava, GPS: 48.8220107N, 20.4244423E
Vyhliadka na Dobšinskom kopci
Dobšinský kopec je atraktívny vrchol s vyhliadkou, ležiaci v západnom výbežku Volovských vrchov, neďaleko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vyhliadka sa nachádza priamo na ceste, vďaka čomu je lokalita veľmi ľahko dostupná autom z mesta Dobšiná smerom na Stratenú, alebo od vodnej nádrže z obce Dedinky. Vyhliadka na Dobšinskom kopci pôsobí ako také menšie odpočívadlo s mini parkoviskom a s krytím prístreškom, ktorý sa nachádza na pravej strane cesty, vedúcej od Palcmanskej Maše na Dobšinú. V ňom a pri ňom je niekoľko lavičiek aj so stolíkmi. Miesto bolo osadené aj informačnými panelmi, z ktorých sa dočítate niečo o okolí Dobšinej. Je tu i prehľadná mapa turistických trás v okolí s vybranými zaujímavosťami a výbornou pomôckou na spoznávanie okolia je aj panel s vyznačenými vrcholmi. Pekný výhľad je na časť Volovských vrchov a pahorky Revúckej vrchoviny v oblasti Dobšinej. Okrajovo potom vidno i na východnú časť Stolických vrchov. Okres: Rožňava, GPS: 48°50′51″S 20°23′24″V
Pozorovateľne Hrhovské rybníky
sa rozprestierajú pri obci Hrhov v okrese Rožňava. Vybudovali ich v 60. rokoch 20. storočia na mieste niekdajších rozľahlých močarísk. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n.m. hneď vedľa cesty I. triedy 16 (I/16) vedúcej v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Pri rybníkoch stoja dve pozorovateľne vtáctva. Vyskytuje sa tu totiž až 120 druhov vtákov. Medzi nimi aj množstvo chránených druhov vtákov, z nich za spomenutie stoja volavky, kane močiarne, bučiaky veľké, trsteniariky a chochlačky bielooké. Okrem vtákov sa tu vyskytuje aj veľké množstvo druhov obojživelníkov, cicavcov a plazov. Pozorovateľne sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie okolo rybníkov.
K jednej z rozhľadní sa dostanete pohodlne autom alebo autobusom do obce Hrhov. Odtiaľ vedie cesta, ktorá sa odpája od hlavnej cesty ešte pred obcou. Pri rozhľadni môžete zaparkovať auto na okraji cesty. Miestom prechádza aj cyklotrasa, pešo sa k rozhľadni dostanete z Hrušova po trase, ktorá je zhodná s cyklotrasou, alebo alternatívne chodníkom vedúcim naprieč rybníkmi, ktoré potom treba obísť z južnej strany. Okres: Rožňava, GPS: 48.5948318N, 20.7600188E
Rozhľadňa na Prielohu
stojí na kopci medzi obcami Vlachovo a Gočovo. Jednoposchodová drevená rozhľadňa sa nachádza vo výške 540 m n. m. Bola postavená a slávnostne otvorená v roku 2016. Je z nej skvelý výhľad na nadhernú okolitú prírodu a na obce v údolí rieky Slaná. V blízkosti rozhľadne návštevníci nájdu drevený dvojkríž a ohnisko. Cesty k rozhľadni vedú z oboch obcí. Najlepšia a najjednoduchšia je značená cesta z obce Vlachovo, ktorá prechádza okolo neďalekej grófskej ľadovne, ktorá je technickou pamiatkou. Okres: Rožňava, GPS: 48.7642886N, 20.4086911E
Strážna veža v Rožňave
je dominantou historického centra mesta. Renesančná mestská strážna veža s výškou 37 metrov bola postavená počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654 a plnila strážnu funkciu. Na južnej fasáde veže sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína jej postavenie. Nad tabuľou je turecká kamenná delová guľa, ktorá je svedectvom o tureckých vpádoch do mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, v roku 2016 bola rekonštruovaná. Jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária v Rožňave. Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami. Z jej vrcholu sa ponúka krásny výhľad na mesto a jej okolie, na historické centrum Rožňavy, ktoré je známe svojimi mnohými historickými pamiatkami, ako sú napríklad Kostol sv. Františka Xaverského, radnica, alebo Františkánsky kláštor. Strážna veža a TIC sú otvorené: 1.6. – 15.9.: po – pia 8.00 - 18.00, sob 9.00 - 15.00, ned 13.00 - 17.00, 16.9. – 31.5.: po – pia 8.30 - 16.30, sob 9.00 - 12.00, ned zatvorené. GPS: 48.6621484N, 20.5330342E
Rozhľadňa Turecká
sa nachádza na vrchu Turecká v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny. Bola otvorená v roku 2012 a je súčasťou Náučného banského chodníka Turecká. Štart náučného chodníka je v obci Rudná, začína pred Kultúrnym domom, najvyšší bod chodníka je na vrchole Tureckej vo výške 954 m n. m., kde je postavená vysoká kovová turistická rozhľadňa, má tri poschodia a jej výška je 15 metrov. Z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský kras. Rozhľadňa je obklopená nádhernou prírodou. Nachádzajú sa pri nej lavičky, kde si môžete oddýchnuť a informačná tabuľa, ktorá poskytne informácie o okolí. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika. Cesta k rozhľadni vedie aj po zelenej turistickej značke z Rožňavy, trvá približne 2 hodiny. Trasa je mierne náročná. Okres: Rožňava, GPS: 48.6851500N, 20.4788850E
Rozhľadňa Revúca
Na svahu Šturmanovej hory, neďaleko mesta Revúca, sa týči moderná rozhľadňa, ktorá ponúka návštevníkom prekrásne panoramatické výhľady na mesto Revúca, vrcholy Slovenského rudohoria a celú dolinu rieky Muráň. Súčasťou panoramatického výhľadu je aj Národný park Muránska planina s hradom Muráň. S výškou necelých 20 metrov je stavba najvyššou rozhľadňou na Gemeri. Rozhľadňa má drevenú konštrukciu s oceľovými prvkami a je doplnená o ohradený areál s prístreškom a náučnými tabuľami.
Rozhľadňa je z mesta jednoducho dostupná po dvoch prístupových cestách. Prvou z nich je strmšia trasa s dĺžkou 1,8 km, ktorá vedie od vodojemu na okraji mesta po novom chodníku a lesnej zvážnici. Druhou variantou je približne 4 km dlhá spevnená lesná cesta vedúca zo Strelnice (medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou). Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Okolie rozhľadne aj prístupové trasy sú stále upravované a dopĺňané o nové prvky, ako napríklad informačné tabule. Okres: Revúca, GPS: 48.7024147N, 20.1132739E
Veža evanjelického kostola v Revúcej
Evanjelický kostol na ulici J. Francisciho 19 je druhou najstaršou stavbou v meste. V jeho hornej časti sa nachádza arkádová ochodza na spôsob gemerských neskororenesančných veží, z ktorej sa ponúka kruhový výhľad na celé mesto Revúca, Revúcku vrchovinu, údolie rieky Muráň i strmé zrázy Muránskej Planiny. Na západnej strane sú mestské lesy, Bodnárka, nová rozhľadňa, z druhej strany vrch Kohút, celé mesto a široké okolie. Do veže vedie 124 schodov, na vrchole sa nachádzajú štyri kostolné zvony, najväčší z nich váži takmer 1,5 tony a je vysoký 110 centimetrov. Sú tu aj informácie o histórii kostola či štvorici zvonov, ktoré sa na vrchole veže nachádzajú.
V lete v roku 2025 vežu revúckeho evanjelického kostola je možné navštíviť v pondelok, stredu a piatok vždy od 8.30 do 11.30 h, v sobotu od 9.00 do 17.00 h a v nedeľu od 10.30 do 17.00 h. V týchto časoch je voľne prístupná za dobrovoľný príspevok, po dohode je možné absolvovať aj prehliadku s komentárom.
Vyhliadka nad Železníkom
sa nachádza nad bývalým baníckym kinom Železník v obci Sirk. Toto miesto, ktoré vzniklo vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ponúka jedinečný pohľad na bohatú históriu a prírodné krásy regiónu Gemer. Vyhliadková plošina, situovaná na turistickej trase zo Sirka do Rákoša, ponúka návštevníkom panoramatické výhľady na Revúcku vrchovinu. Z jej priestorov sa naskytne pohľad na rozsiahle lesy, zelené lúky a vzdialené vrcholy. Okrem samotnej vyhliadky tu nájdete aj Rozprávkový chodník obra Železníka. Zaparkovať je možné v blízkosti vyhliadky. Okres: Revúca, GPS: 48.6217895N, 20.1137352E
Pripravila Marta Mikitová
Zdroje a ďalšie informácie:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk, regiongemer.sk
slovenskycestovatel.sk, kamnavylet.sk, co-to-je.sk, najkrajsikraj.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13003/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-1-okres-roznava-a-revuca#sigProGalleria5846bcb7ab
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).