Vyhliadka Suchý vrch nad mestom Dobšiná
sa nachádza v Rakoveckom sedle medzi Ostrou a dobšinským Suchým vrchom, neďaleko Dobšinej a obce Mlynky. Táto rozhľadňa, vybudovaná koncom roka 2024, ponúka úchvatný panoramatický výhľad na okolitú krajinu – na mesto Dobšiná s okolím, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou a časť Vysokých Tatier. Rozhľadňa, ktorá stojí na trase Cesty hrdinov SNP, bola postavená vďaka Mestským lesom Dobšiná. Stavba má drevenú konštrukciu, len schody sú z kovových protišmykových roštov a má tri vyhliadkové podlažia. V jej spodnej časti sa nachádza turistická útulňa, ktorá ponúka možnosť jednoduchého prenocovania s vlastným vybavením. Odhadom sa tu môže vyspať osem ľudí. Z mesta Dobšiná, ktoré je vzdialené približne 5 kilometrov, sa k rozhľadni môžu návštevníci najjednoduchšie dostať po cyklotrase z parkoviska na Pingartoch, alebo z obce Mlynky, časť Rakovec, ktorá je vzdialená necelé 3 kilometre. Vyhliadka je tak ľahko dostupná pešo alebo na bicykli. Okres: Rožňava, GPS: 48.8220107N, 20.4244423E
Vyhliadka na Dobšinskom kopci
Dobšinský kopec je atraktívny vrchol s vyhliadkou, ležiaci v západnom výbežku Volovských vrchov, neďaleko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vyhliadka sa nachádza priamo na ceste, vďaka čomu je lokalita veľmi ľahko dostupná autom z mesta Dobšiná smerom na Stratenú, alebo od vodnej nádrže z obce Dedinky. Vyhliadka na Dobšinskom kopci pôsobí ako také menšie odpočívadlo s mini parkoviskom a s krytím prístreškom, ktorý sa nachádza na pravej strane cesty, vedúcej od Palcmanskej Maše na Dobšinú. V ňom a pri ňom je niekoľko lavičiek aj so stolíkmi. Miesto bolo osadené aj informačnými panelmi, z ktorých sa dočítate niečo o okolí Dobšinej. Je tu i prehľadná mapa turistických trás v okolí s vybranými zaujímavosťami a výbornou pomôckou na spoznávanie okolia je aj panel s vyznačenými vrcholmi. Pekný výhľad je na časť Volovských vrchov a pahorky Revúckej vrchoviny v oblasti Dobšinej. Okrajovo potom vidno i na východnú časť Stolických vrchov. Okres: Rožňava, GPS: 48°50′51″S 20°23′24″V
Pozorovateľne Hrhovské rybníky
sa rozprestierajú pri obci Hrhov v okrese Rožňava. Vybudovali ich v 60. rokoch 20. storočia na mieste niekdajších rozľahlých močarísk. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n.m. hneď vedľa cesty I. triedy 16 (I/16) vedúcej v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Pri rybníkoch stoja dve pozorovateľne vtáctva. Vyskytuje sa tu totiž až 120 druhov vtákov. Medzi nimi aj množstvo chránených druhov vtákov, z nich za spomenutie stoja volavky, kane močiarne, bučiaky veľké, trsteniariky a chochlačky bielooké. Okrem vtákov sa tu vyskytuje aj veľké množstvo druhov obojživelníkov, cicavcov a plazov. Pozorovateľne sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie okolo rybníkov.
K jednej z rozhľadní sa dostanete pohodlne autom alebo autobusom do obce Hrhov. Odtiaľ vedie cesta, ktorá sa odpája od hlavnej cesty ešte pred obcou. Pri rozhľadni môžete zaparkovať auto na okraji cesty. Miestom prechádza aj cyklotrasa, pešo sa k rozhľadni dostanete z Hrušova po trase, ktorá je zhodná s cyklotrasou, alebo alternatívne chodníkom vedúcim naprieč rybníkmi, ktoré potom treba obísť z južnej strany. Okres: Rožňava, GPS: 48.5948318N, 20.7600188E
Rozhľadňa na Prielohu
stojí na kopci medzi obcami Vlachovo a Gočovo. Jednoposchodová drevená rozhľadňa sa nachádza vo výške 540 m n. m. Bola postavená a slávnostne otvorená v roku 2016. Je z nej skvelý výhľad na nadhernú okolitú prírodu a na obce v údolí rieky Slaná. V blízkosti rozhľadne návštevníci nájdu drevený dvojkríž a ohnisko. Cesty k rozhľadni vedú z oboch obcí. Najlepšia a najjednoduchšia je značená cesta z obce Vlachovo, ktorá prechádza okolo neďalekej grófskej ľadovne, ktorá je technickou pamiatkou. Okres: Rožňava, GPS: 48.7642886N, 20.4086911E
Strážna veža v Rožňave
je dominantou historického centra mesta. Renesančná mestská strážna veža s výškou 37 metrov bola postavená počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654 a plnila strážnu funkciu. Na južnej fasáde veže sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína jej postavenie. Nad tabuľou je turecká kamenná delová guľa, ktorá je svedectvom o tureckých vpádoch do mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, v roku 2016 bola rekonštruovaná. Jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária v Rožňave. Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami. Z jej vrcholu sa ponúka krásny výhľad na mesto a jej okolie, na historické centrum Rožňavy, ktoré je známe svojimi mnohými historickými pamiatkami, ako sú napríklad Kostol sv. Františka Xaverského, radnica, alebo Františkánsky kláštor. Strážna veža a TIC sú otvorené: 1.6. – 15.9.: po – pia 8.00 - 18.00, sob 9.00 - 15.00, ned 13.00 - 17.00, 16.9. – 31.5.: po – pia 8.30 - 16.30, sob 9.00 - 12.00, ned zatvorené. GPS: 48.6621484N, 20.5330342E
Rozhľadňa Turecká
sa nachádza na vrchu Turecká v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny. Bola otvorená v roku 2012 a je súčasťou Náučného banského chodníka Turecká. Štart náučného chodníka je v obci Rudná, začína pred Kultúrnym domom, najvyšší bod chodníka je na vrchole Tureckej vo výške 954 m n. m., kde je postavená vysoká kovová turistická rozhľadňa, má tri poschodia a jej výška je 15 metrov. Z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský kras. Rozhľadňa je obklopená nádhernou prírodou. Nachádzajú sa pri nej lavičky, kde si môžete oddýchnuť a informačná tabuľa, ktorá poskytne informácie o okolí. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika. Cesta k rozhľadni vedie aj po zelenej turistickej značke z Rožňavy, trvá približne 2 hodiny. Trasa je mierne náročná. Okres: Rožňava, GPS: 48.6851500N, 20.4788850E
Rozhľadňa Revúca
Na svahu Šturmanovej hory, neďaleko mesta Revúca, sa týči moderná rozhľadňa, ktorá ponúka návštevníkom prekrásne panoramatické výhľady na mesto Revúca, vrcholy Slovenského rudohoria a celú dolinu rieky Muráň. Súčasťou panoramatického výhľadu je aj Národný park Muránska planina s hradom Muráň. S výškou necelých 20 metrov je stavba najvyššou rozhľadňou na Gemeri. Rozhľadňa má drevenú konštrukciu s oceľovými prvkami a je doplnená o ohradený areál s prístreškom a náučnými tabuľami.
Rozhľadňa je z mesta jednoducho dostupná po dvoch prístupových cestách. Prvou z nich je strmšia trasa s dĺžkou 1,8 km, ktorá vedie od vodojemu na okraji mesta po novom chodníku a lesnej zvážnici. Druhou variantou je približne 4 km dlhá spevnená lesná cesta vedúca zo Strelnice (medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou). Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Okolie rozhľadne aj prístupové trasy sú stále upravované a dopĺňané o nové prvky, ako napríklad informačné tabule. Okres: Revúca, GPS: 48.7024147N, 20.1132739E
Veža evanjelického kostola v Revúcej
Evanjelický kostol na ulici J. Francisciho 19 je druhou najstaršou stavbou v meste. V jeho hornej časti sa nachádza arkádová ochodza na spôsob gemerských neskororenesančných veží, z ktorej sa ponúka kruhový výhľad na celé mesto Revúca, Revúcku vrchovinu, údolie rieky Muráň i strmé zrázy Muránskej Planiny. Na západnej strane sú mestské lesy, Bodnárka, nová rozhľadňa, z druhej strany vrch Kohút, celé mesto a široké okolie. Do veže vedie 124 schodov, na vrchole sa nachádzajú štyri kostolné zvony, najväčší z nich váži takmer 1,5 tony a je vysoký 110 centimetrov. Sú tu aj informácie o histórii kostola či štvorici zvonov, ktoré sa na vrchole veže nachádzajú.
V lete v roku 2025 vežu revúckeho evanjelického kostola je možné navštíviť v pondelok, stredu a piatok vždy od 8.30 do 11.30 h, v sobotu od 9.00 do 17.00 h a v nedeľu od 10.30 do 17.00 h. V týchto časoch je voľne prístupná za dobrovoľný príspevok, po dohode je možné absolvovať aj prehliadku s komentárom.
Vyhliadka nad Železníkom
sa nachádza nad bývalým baníckym kinom Železník v obci Sirk. Toto miesto, ktoré vzniklo vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ponúka jedinečný pohľad na bohatú históriu a prírodné krásy regiónu Gemer. Vyhliadková plošina, situovaná na turistickej trase zo Sirka do Rákoša, ponúka návštevníkom panoramatické výhľady na Revúcku vrchovinu. Z jej priestorov sa naskytne pohľad na rozsiahle lesy, zelené lúky a vzdialené vrcholy. Okrem samotnej vyhliadky tu nájdete aj Rozprávkový chodník obra Železníka. Zaparkovať je možné v blízkosti vyhliadky. Okres: Revúca, GPS: 48.6217895N, 20.1137352E
Pripravila Marta Mikitová
Zdroje a ďalšie informácie:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk, regiongemer.sk
slovenskycestovatel.sk, kamnavylet.sk, co-to-je.sk, najkrajsikraj.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13003/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-1-okres-roznava-a-revuca#sigProGalleria5846bcb7ab


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a