Vyhliadka Suchý vrch nad mestom Dobšiná
sa nachádza v Rakoveckom sedle medzi Ostrou a dobšinským Suchým vrchom, neďaleko Dobšinej a obce Mlynky. Táto rozhľadňa, vybudovaná koncom roka 2024, ponúka úchvatný panoramatický výhľad na okolitú krajinu – na mesto Dobšiná s okolím, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry s majestátnou Kráľovou hoľou a časť Vysokých Tatier. Rozhľadňa, ktorá stojí na trase Cesty hrdinov SNP, bola postavená vďaka Mestským lesom Dobšiná. Stavba má drevenú konštrukciu, len schody sú z kovových protišmykových roštov a má tri vyhliadkové podlažia. V jej spodnej časti sa nachádza turistická útulňa, ktorá ponúka možnosť jednoduchého prenocovania s vlastným vybavením. Odhadom sa tu môže vyspať osem ľudí. Z mesta Dobšiná, ktoré je vzdialené približne 5 kilometrov, sa k rozhľadni môžu návštevníci najjednoduchšie dostať po cyklotrase z parkoviska na Pingartoch, alebo z obce Mlynky, časť Rakovec, ktorá je vzdialená necelé 3 kilometre. Vyhliadka je tak ľahko dostupná pešo alebo na bicykli. Okres: Rožňava, GPS: 48.8220107N, 20.4244423E
Vyhliadka na Dobšinskom kopci
Dobšinský kopec je atraktívny vrchol s vyhliadkou, ležiaci v západnom výbežku Volovských vrchov, neďaleko vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vyhliadka sa nachádza priamo na ceste, vďaka čomu je lokalita veľmi ľahko dostupná autom z mesta Dobšiná smerom na Stratenú, alebo od vodnej nádrže z obce Dedinky. Vyhliadka na Dobšinskom kopci pôsobí ako také menšie odpočívadlo s mini parkoviskom a s krytím prístreškom, ktorý sa nachádza na pravej strane cesty, vedúcej od Palcmanskej Maše na Dobšinú. V ňom a pri ňom je niekoľko lavičiek aj so stolíkmi. Miesto bolo osadené aj informačnými panelmi, z ktorých sa dočítate niečo o okolí Dobšinej. Je tu i prehľadná mapa turistických trás v okolí s vybranými zaujímavosťami a výbornou pomôckou na spoznávanie okolia je aj panel s vyznačenými vrcholmi. Pekný výhľad je na časť Volovských vrchov a pahorky Revúckej vrchoviny v oblasti Dobšinej. Okrajovo potom vidno i na východnú časť Stolických vrchov. Okres: Rožňava, GPS: 48°50′51″S 20°23′24″V
Pozorovateľne Hrhovské rybníky
sa rozprestierajú pri obci Hrhov v okrese Rožňava. Vybudovali ich v 60. rokoch 20. storočia na mieste niekdajších rozľahlých močarísk. Rozprestierajú sa na ploche 250 ha v nadmorskej výške 193 m n.m. hneď vedľa cesty I. triedy 16 (I/16) vedúcej v trase Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Pri rybníkoch stoja dve pozorovateľne vtáctva. Vyskytuje sa tu totiž až 120 druhov vtákov. Medzi nimi aj množstvo chránených druhov vtákov, z nich za spomenutie stoja volavky, kane močiarne, bučiaky veľké, trsteniariky a chochlačky bielooké. Okrem vtákov sa tu vyskytuje aj veľké množstvo druhov obojživelníkov, cicavcov a plazov. Pozorovateľne sú súčasťou náučného chodníka, ktorý vedie okolo rybníkov.
K jednej z rozhľadní sa dostanete pohodlne autom alebo autobusom do obce Hrhov. Odtiaľ vedie cesta, ktorá sa odpája od hlavnej cesty ešte pred obcou. Pri rozhľadni môžete zaparkovať auto na okraji cesty. Miestom prechádza aj cyklotrasa, pešo sa k rozhľadni dostanete z Hrušova po trase, ktorá je zhodná s cyklotrasou, alebo alternatívne chodníkom vedúcim naprieč rybníkmi, ktoré potom treba obísť z južnej strany. Okres: Rožňava, GPS: 48.5948318N, 20.7600188E
Rozhľadňa na Prielohu
stojí na kopci medzi obcami Vlachovo a Gočovo. Jednoposchodová drevená rozhľadňa sa nachádza vo výške 540 m n. m. Bola postavená a slávnostne otvorená v roku 2016. Je z nej skvelý výhľad na nadhernú okolitú prírodu a na obce v údolí rieky Slaná. V blízkosti rozhľadne návštevníci nájdu drevený dvojkríž a ohnisko. Cesty k rozhľadni vedú z oboch obcí. Najlepšia a najjednoduchšia je značená cesta z obce Vlachovo, ktorá prechádza okolo neďalekej grófskej ľadovne, ktorá je technickou pamiatkou. Okres: Rožňava, GPS: 48.7642886N, 20.4086911E
Strážna veža v Rožňave
je dominantou historického centra mesta. Renesančná mestská strážna veža s výškou 37 metrov bola postavená počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654 a plnila strážnu funkciu. Na južnej fasáde veže sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína jej postavenie. Nad tabuľou je turecká kamenná delová guľa, ktorá je svedectvom o tureckých vpádoch do mesta. Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, v roku 2016 bola rekonštruovaná. Jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária v Rožňave. Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami. Z jej vrcholu sa ponúka krásny výhľad na mesto a jej okolie, na historické centrum Rožňavy, ktoré je známe svojimi mnohými historickými pamiatkami, ako sú napríklad Kostol sv. Františka Xaverského, radnica, alebo Františkánsky kláštor. Strážna veža a TIC sú otvorené: 1.6. – 15.9.: po – pia 8.00 - 18.00, sob 9.00 - 15.00, ned 13.00 - 17.00, 16.9. – 31.5.: po – pia 8.30 - 16.30, sob 9.00 - 12.00, ned zatvorené. GPS: 48.6621484N, 20.5330342E
Rozhľadňa Turecká
sa nachádza na vrchu Turecká v najvýchodnejšej časti Revúckej vrchoviny. Bola otvorená v roku 2012 a je súčasťou Náučného banského chodníka Turecká. Štart náučného chodníka je v obci Rudná, začína pred Kultúrnym domom, najvyšší bod chodníka je na vrchole Tureckej vo výške 954 m n. m., kde je postavená vysoká kovová turistická rozhľadňa, má tri poschodia a jej výška je 15 metrov. Z jej najvyššieho poschodia sú za dobrého počasia viditeľné Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský kras. Rozhľadňa je obklopená nádhernou prírodou. Nachádzajú sa pri nej lavičky, kde si môžete oddýchnuť a informačná tabuľa, ktorá poskytne informácie o okolí. Pri rozhľadni stojí turistický rázcestník Chodníka P. J. Šafárika. Cesta k rozhľadni vedie aj po zelenej turistickej značke z Rožňavy, trvá približne 2 hodiny. Trasa je mierne náročná. Okres: Rožňava, GPS: 48.6851500N, 20.4788850E
Rozhľadňa Revúca
Na svahu Šturmanovej hory, neďaleko mesta Revúca, sa týči moderná rozhľadňa, ktorá ponúka návštevníkom prekrásne panoramatické výhľady na mesto Revúca, vrcholy Slovenského rudohoria a celú dolinu rieky Muráň. Súčasťou panoramatického výhľadu je aj Národný park Muránska planina s hradom Muráň. S výškou necelých 20 metrov je stavba najvyššou rozhľadňou na Gemeri. Rozhľadňa má drevenú konštrukciu s oceľovými prvkami a je doplnená o ohradený areál s prístreškom a náučnými tabuľami.
Rozhľadňa je z mesta jednoducho dostupná po dvoch prístupových cestách. Prvou z nich je strmšia trasa s dĺžkou 1,8 km, ktorá vedie od vodojemu na okraji mesta po novom chodníku a lesnej zvážnici. Druhou variantou je približne 4 km dlhá spevnená lesná cesta vedúca zo Strelnice (medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou). Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Okolie rozhľadne aj prístupové trasy sú stále upravované a dopĺňané o nové prvky, ako napríklad informačné tabule. Okres: Revúca, GPS: 48.7024147N, 20.1132739E
Veža evanjelického kostola v Revúcej
Evanjelický kostol na ulici J. Francisciho 19 je druhou najstaršou stavbou v meste. V jeho hornej časti sa nachádza arkádová ochodza na spôsob gemerských neskororenesančných veží, z ktorej sa ponúka kruhový výhľad na celé mesto Revúca, Revúcku vrchovinu, údolie rieky Muráň i strmé zrázy Muránskej Planiny. Na západnej strane sú mestské lesy, Bodnárka, nová rozhľadňa, z druhej strany vrch Kohút, celé mesto a široké okolie. Do veže vedie 124 schodov, na vrchole sa nachádzajú štyri kostolné zvony, najväčší z nich váži takmer 1,5 tony a je vysoký 110 centimetrov. Sú tu aj informácie o histórii kostola či štvorici zvonov, ktoré sa na vrchole veže nachádzajú.
V lete v roku 2025 vežu revúckeho evanjelického kostola je možné navštíviť v pondelok, stredu a piatok vždy od 8.30 do 11.30 h, v sobotu od 9.00 do 17.00 h a v nedeľu od 10.30 do 17.00 h. V týchto časoch je voľne prístupná za dobrovoľný príspevok, po dohode je možné absolvovať aj prehliadku s komentárom.
Vyhliadka nad Železníkom
sa nachádza nad bývalým baníckym kinom Železník v obci Sirk. Toto miesto, ktoré vzniklo vďaka nadšencom a dobrovoľníkom, ponúka jedinečný pohľad na bohatú históriu a prírodné krásy regiónu Gemer. Vyhliadková plošina, situovaná na turistickej trase zo Sirka do Rákoša, ponúka návštevníkom panoramatické výhľady na Revúcku vrchovinu. Z jej priestorov sa naskytne pohľad na rozsiahle lesy, zelené lúky a vzdialené vrcholy. Okrem samotnej vyhliadky tu nájdete aj Rozprávkový chodník obra Železníka. Zaparkovať je možné v blízkosti vyhliadky. Okres: Revúca, GPS: 48.6217895N, 20.1137352E
Pripravila Marta Mikitová
Zdroje a ďalšie informácie:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk, regiongemer.sk
slovenskycestovatel.sk, kamnavylet.sk, co-to-je.sk, najkrajsikraj.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13003/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-1-okres-roznava-a-revuca#sigProGalleria5846bcb7ab
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.