Rozhľadňa Maginhrad
stojí nad obcou Veľké Teriakovce v historicky významnej lokalite Maginhrad. Vďaka jej polohe na 430 metrov vysokom kopci je z nej panoramatický výhľad na široké okolie. Za dobrého počasia je z nej vidno až na Kráľovu hoľu a až do Maďarska. S výškou 17 m je najvyššou rozhľadňou malohontského regiónu. Kedysi stál na mieste rozhľadne stredoveký drevený hrad, ktorý bol postavený v 15. storočí. Hrad slúžil ako husitská pevnosť.
K rozhľadni sa dá dostať po turistických trasách z troch okolitých obcí – Horné Zahorany, Nižný Skálnik a Veľké Teriakovce. Najjednoduchšia je žltá turistická trasa vedúca z obce Veľké Teriakovce. Maginhrad je súčasťou Náučného chodníka po stopách Maginhradu. Náučný chodník vedie okolo ďalších tunajších zaujímavostí a je na ňom umiestnených viacero drevených sôch a informačných tabúľ.
GPS: 48.4477793N, 19.9841459E
Rozhľadňa Slopovo
Na rozhraní obcí Klenovec a Kokava nad Rimavicou sa nachádza rozhľadňa Slopovo. Stojí v nadmorskej výške 851 metrov v krásnom prostredí malohontskej prírody. Rozhľadňa je drevená a je vysoká 9,5 m, postavená bola v roku 2015. Má dve vyhliadkové plošiny, z ktorých sa za dobrého počasia ponúkajú nádherné výhľady na obec Klenovec, Hnúšťu, vodnú nádrž Klenovec, Kokavu nad Rimavicou, okolitú laznícku krajinu, Skorušinské vrchy, Muránsku planinu a za dobrého počasia Nízke a Vysoké Tatry. Srdcom rozhľadne je zvon, ktorý zhotovila a osadila skupina dobrovoľníkov. V blízkosti rozhľadne sa nachádza štartovisko paraglidistov a pilotov závesných klzákov z celého Slovenska, ktoré je oficiálnou letovou plochou Leteckej amatérskej asociácie Slovenskej republiky.
Dostanete sa k nej po žltej turistickej trase zo sedla Chorepa, nachádzajúceho sa na ceste z Klenovca do Kokavy nad Rimavicou. Pre zdatnejších cyklistov je tadiaľto dostupná i v sedle horského bicykla (lesnou a hôľnou cestou, s prevýšením cez 300 m). Druhá možná trasa pre peších turistov vedie po zelenej turistickej trase z námestia v Kokave nad Rimavicou (cca 3.5 km), trvá jeden a trištvrte hodiny, s prevýšením 520 metrov, alebo po značených turistických trasách z Klenovca (cca 3.5 km).
GPS: 48.59535, 19.84277
Rozhľadňa Tomášov vrch
Nad obcou Tachty na juhu okresu Rimavská Sobota sa sťaby strážca dediny vypína 11 metrov vysoká rozhľadňa. Poskytuje pekný výhľad do celého okolia, na pohorie Cerová vrchovina, blízku vodnú nádrž i do len kilometer vzdialeného Maďarska. Zaujímavosťou je, že z tohto najjužnejšieho cípu regiónu dovidieť za dobrého počasia až 80 kilometrov vzdialenú Kráľovu hoľu. Rozhľadňa na Tomášovom vrchu vznikla z vlastných finančných prostriedkov miestnej samosprávy, v rámci rozvoja turizmu v mikroregióne Medveš. Bola postavená za pomoci domácich majstrov a aktivačných pracovníkov. S výkopovými prácami sa začalo 22.4.2016 na Deň zeme, o približne jeden a pol mesiaca neskôr bola rozhľadňa hotová. Všímavému oku turistu neujde podobnosť veže s rozhľadňou na Slopove, ktorá má rovnakého projektanta a realizátora stavby. Okolie rozhľadne je vhodné či už pre oddych a prechádzky pri neďalekej vodnej nádrži, alebo nenáročné cyklovýlety v rovinatom údolí riečky Gortvy, ktorá nad obcou Tachty pramení. Peším turistom sa na neďalekom cestnom hraničnom prechode do Maďarska ponúka nástup na zeleno značenú turistickú trasu, ktorá Vás z časti územím Maďarska, zväčša ale kopírujúc štátnu hranicu, dovedie po 19 kilometroch putovania Cerovou vrchovinou až na hrad Šomoška.
Rozhľadňa Vŕšok
sa nachádza na úbočí rovnomenného vrchu približne 1,5 km severne od Rimavskej Bane a je obľúbeným cieľom turistov z Rimavskej Bane a okolia. Bola postavená v roku 2018 a poskytuje nádherné výhľady na Rimavskú dolinu, okolité vrchy a až do Maďarska. Vysoká je 7 metrov a vyrobená je prevažne z kovu. Pri rozhľadni je umiestnená socha Permona, ktorý je symbolom baníckej histórie Rimavskej Bane. Socha je dielom miestneho rezbára Pavla Švantnera. Je prístupná po vyznačenom chodníku, ktorý vedie z centra obce. Chodník je dlhý približne 1,5 km a prevýšenie je okolo 200 metrov.
GPS: 48.5214368N, 19.9412155E
Rozhľadňa Zbojská
je neprehliadnuteľnou dominantou sedla Zbojská, ktoré je súčasťou Národného parku Muránska planina. Nachádza sa 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú a zastávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Vyhliadku uvidíte priamo zo sedla Zbojská a peši ste pri nej do 10 – 20 minút.
Rozhľadňa stojí na trávnatom vŕšku, obklopená nádhernou prírodou. Vďaka svojmu originálnemu vzhľadu určite patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Stavba sa nesie v znamení ľudovej architektúry. V spodnej časti rozhľadne je umiestnená malá kaplnka Sv. Juraja, so samostatným vchodom. Interiér veže spestrujú vypreparované lesné zvieratá, tematické predmety a náučné panely. Z veže je čarokrásny pohľad na sedlo Zbojská, Čertovu dolinu, neďaleký salaš a hlboké lesy. Za dobrého počasia je z nej viditeľný hrebeň Nízkych Tatier. Na najvyššom poschodí vo výške 13 metrov sa nachádza vyhliadková plošina so zvonom, na ktorý si návštevníci môžu zazvoniť. Je súčasťou Náučného chodníka Jakuba Surovca, ktorého východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore.
GPS: 48.7407634N, 19.8505461E
Vyhliadka Hajnáčka
Stará zvonica sa nachádza v blízkosti hradu v obci Hajnáčka. Zvonica už dnes neslúži svojmu účelu, ale len ako malá vyhliadka. Návštevníci z nej môžu vidieť hrad Hajnáčka, obec a krásnu okolitú prírodu. Zvonica je jednoducho prístupná a je skvelou zastávkou po ceste na hrad. Tunajší náučný chodník prechádzaj aj okolo nej.
GPS: 48.2182775N, 19.9583366E
Rozhľadňa Jeden strom
Na severovýchodnom okraji Cerovej vrchoviny, priamo nad obcou Jesenské bola postavená vyhliadková veža Jeden strom v motíve organickej architektúry, ktorú slávnostne odovzdali do prevádzky 28. augusta 2025. Drevená rozhľadňa so železobetónovými základmi vo výške 350 m n. m. má 13 metrov a z jej vrcholu sa otvára panoramatický výhľad na južnú časť okresu Rimavská Sobota. Za jasného počasia vidieť aj siluetu Vysokých a Nízkych Tatier, maďarské pohorie Mátra, vyhasnutú sopku Ragáč či okolie obce Hajnáčka.
Rozhľadňa bola postavená na mieste, ktoré miestni obyvatelia poznajú pod názvom „Jeden strom“. Kedysi tu stál osamotený majestátny dub – výrazný orientačný bod a miesto výletov, spomienok a táborákov. Strom však zasiahol blesk a jeho život sa skončil. Miesto však ostalo výnimočné.
Možností, ako sa dostať k rozhľadni, je niekoľko. Prvou je prístup od Jesenského. Z cesty medzi Jesenským a Širkovcami treba pri zastávke Tehelňa odbočiť doprava a potom na prvej odbočke doľava. Asfaltka sa po chvíli skončí, ďalej sa dá ísť poľnou cestou. Druhou možnosťou je modrý turistický chodník zo Širkoviec na Širkovský hrad, nazývaný aj Kapla. Značenie z hradu pokračuje ďalej a prechádza asi 50 metrov od rozhľadne.
Pripravila Marta Mikitová
Zdroj:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk,
regiongemer.sk, slovenskycestovatel.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13005/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-2-okres-rimavska-sobota#sigProGalleriad9cbaffe17
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).