Rozhľadňa Maginhrad
stojí nad obcou Veľké Teriakovce v historicky významnej lokalite Maginhrad. Vďaka jej polohe na 430 metrov vysokom kopci je z nej panoramatický výhľad na široké okolie. Za dobrého počasia je z nej vidno až na Kráľovu hoľu a až do Maďarska. S výškou 17 m je najvyššou rozhľadňou malohontského regiónu. Kedysi stál na mieste rozhľadne stredoveký drevený hrad, ktorý bol postavený v 15. storočí. Hrad slúžil ako husitská pevnosť.
K rozhľadni sa dá dostať po turistických trasách z troch okolitých obcí – Horné Zahorany, Nižný Skálnik a Veľké Teriakovce. Najjednoduchšia je žltá turistická trasa vedúca z obce Veľké Teriakovce. Maginhrad je súčasťou Náučného chodníka po stopách Maginhradu. Náučný chodník vedie okolo ďalších tunajších zaujímavostí a je na ňom umiestnených viacero drevených sôch a informačných tabúľ.
GPS: 48.4477793N, 19.9841459E
Rozhľadňa Slopovo
Na rozhraní obcí Klenovec a Kokava nad Rimavicou sa nachádza rozhľadňa Slopovo. Stojí v nadmorskej výške 851 metrov v krásnom prostredí malohontskej prírody. Rozhľadňa je drevená a je vysoká 9,5 m, postavená bola v roku 2015. Má dve vyhliadkové plošiny, z ktorých sa za dobrého počasia ponúkajú nádherné výhľady na obec Klenovec, Hnúšťu, vodnú nádrž Klenovec, Kokavu nad Rimavicou, okolitú laznícku krajinu, Skorušinské vrchy, Muránsku planinu a za dobrého počasia Nízke a Vysoké Tatry. Srdcom rozhľadne je zvon, ktorý zhotovila a osadila skupina dobrovoľníkov. V blízkosti rozhľadne sa nachádza štartovisko paraglidistov a pilotov závesných klzákov z celého Slovenska, ktoré je oficiálnou letovou plochou Leteckej amatérskej asociácie Slovenskej republiky.
Dostanete sa k nej po žltej turistickej trase zo sedla Chorepa, nachádzajúceho sa na ceste z Klenovca do Kokavy nad Rimavicou. Pre zdatnejších cyklistov je tadiaľto dostupná i v sedle horského bicykla (lesnou a hôľnou cestou, s prevýšením cez 300 m). Druhá možná trasa pre peších turistov vedie po zelenej turistickej trase z námestia v Kokave nad Rimavicou (cca 3.5 km), trvá jeden a trištvrte hodiny, s prevýšením 520 metrov, alebo po značených turistických trasách z Klenovca (cca 3.5 km).
GPS: 48.59535, 19.84277
Rozhľadňa Tomášov vrch
Nad obcou Tachty na juhu okresu Rimavská Sobota sa sťaby strážca dediny vypína 11 metrov vysoká rozhľadňa. Poskytuje pekný výhľad do celého okolia, na pohorie Cerová vrchovina, blízku vodnú nádrž i do len kilometer vzdialeného Maďarska. Zaujímavosťou je, že z tohto najjužnejšieho cípu regiónu dovidieť za dobrého počasia až 80 kilometrov vzdialenú Kráľovu hoľu. Rozhľadňa na Tomášovom vrchu vznikla z vlastných finančných prostriedkov miestnej samosprávy, v rámci rozvoja turizmu v mikroregióne Medveš. Bola postavená za pomoci domácich majstrov a aktivačných pracovníkov. S výkopovými prácami sa začalo 22.4.2016 na Deň zeme, o približne jeden a pol mesiaca neskôr bola rozhľadňa hotová. Všímavému oku turistu neujde podobnosť veže s rozhľadňou na Slopove, ktorá má rovnakého projektanta a realizátora stavby. Okolie rozhľadne je vhodné či už pre oddych a prechádzky pri neďalekej vodnej nádrži, alebo nenáročné cyklovýlety v rovinatom údolí riečky Gortvy, ktorá nad obcou Tachty pramení. Peším turistom sa na neďalekom cestnom hraničnom prechode do Maďarska ponúka nástup na zeleno značenú turistickú trasu, ktorá Vás z časti územím Maďarska, zväčša ale kopírujúc štátnu hranicu, dovedie po 19 kilometroch putovania Cerovou vrchovinou až na hrad Šomoška.
Rozhľadňa Vŕšok
sa nachádza na úbočí rovnomenného vrchu približne 1,5 km severne od Rimavskej Bane a je obľúbeným cieľom turistov z Rimavskej Bane a okolia. Bola postavená v roku 2018 a poskytuje nádherné výhľady na Rimavskú dolinu, okolité vrchy a až do Maďarska. Vysoká je 7 metrov a vyrobená je prevažne z kovu. Pri rozhľadni je umiestnená socha Permona, ktorý je symbolom baníckej histórie Rimavskej Bane. Socha je dielom miestneho rezbára Pavla Švantnera. Je prístupná po vyznačenom chodníku, ktorý vedie z centra obce. Chodník je dlhý približne 1,5 km a prevýšenie je okolo 200 metrov.
GPS: 48.5214368N, 19.9412155E
Rozhľadňa Zbojská
je neprehliadnuteľnou dominantou sedla Zbojská, ktoré je súčasťou Národného parku Muránska planina. Nachádza sa 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú a zastávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Vyhliadku uvidíte priamo zo sedla Zbojská a peši ste pri nej do 10 – 20 minút.
Rozhľadňa stojí na trávnatom vŕšku, obklopená nádhernou prírodou. Vďaka svojmu originálnemu vzhľadu určite patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Stavba sa nesie v znamení ľudovej architektúry. V spodnej časti rozhľadne je umiestnená malá kaplnka Sv. Juraja, so samostatným vchodom. Interiér veže spestrujú vypreparované lesné zvieratá, tematické predmety a náučné panely. Z veže je čarokrásny pohľad na sedlo Zbojská, Čertovu dolinu, neďaleký salaš a hlboké lesy. Za dobrého počasia je z nej viditeľný hrebeň Nízkych Tatier. Na najvyššom poschodí vo výške 13 metrov sa nachádza vyhliadková plošina so zvonom, na ktorý si návštevníci môžu zazvoniť. Je súčasťou Náučného chodníka Jakuba Surovca, ktorého východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore.
GPS: 48.7407634N, 19.8505461E
Vyhliadka Hajnáčka
Stará zvonica sa nachádza v blízkosti hradu v obci Hajnáčka. Zvonica už dnes neslúži svojmu účelu, ale len ako malá vyhliadka. Návštevníci z nej môžu vidieť hrad Hajnáčka, obec a krásnu okolitú prírodu. Zvonica je jednoducho prístupná a je skvelou zastávkou po ceste na hrad. Tunajší náučný chodník prechádzaj aj okolo nej.
GPS: 48.2182775N, 19.9583366E
Rozhľadňa Jeden strom
Na severovýchodnom okraji Cerovej vrchoviny, priamo nad obcou Jesenské bola postavená vyhliadková veža Jeden strom v motíve organickej architektúry, ktorú slávnostne odovzdali do prevádzky 28. augusta 2025. Drevená rozhľadňa so železobetónovými základmi vo výške 350 m n. m. má 13 metrov a z jej vrcholu sa otvára panoramatický výhľad na južnú časť okresu Rimavská Sobota. Za jasného počasia vidieť aj siluetu Vysokých a Nízkych Tatier, maďarské pohorie Mátra, vyhasnutú sopku Ragáč či okolie obce Hajnáčka.
Rozhľadňa bola postavená na mieste, ktoré miestni obyvatelia poznajú pod názvom „Jeden strom“. Kedysi tu stál osamotený majestátny dub – výrazný orientačný bod a miesto výletov, spomienok a táborákov. Strom však zasiahol blesk a jeho život sa skončil. Miesto však ostalo výnimočné.
Možností, ako sa dostať k rozhľadni, je niekoľko. Prvou je prístup od Jesenského. Z cesty medzi Jesenským a Širkovcami treba pri zastávke Tehelňa odbočiť doprava a potom na prvej odbočke doľava. Asfaltka sa po chvíli skončí, ďalej sa dá ísť poľnou cestou. Druhou možnosťou je modrý turistický chodník zo Širkoviec na Širkovský hrad, nazývaný aj Kapla. Značenie z hradu pokračuje ďalej a prechádza asi 50 metrov od rozhľadne.
Pripravila Marta Mikitová
Zdroj:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk,
regiongemer.sk, slovenskycestovatel.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13005/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-2-okres-rimavska-sobota#sigProGalleriad9cbaffe17
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.