Rozhľadňa Maginhrad
stojí nad obcou Veľké Teriakovce v historicky významnej lokalite Maginhrad. Vďaka jej polohe na 430 metrov vysokom kopci je z nej panoramatický výhľad na široké okolie. Za dobrého počasia je z nej vidno až na Kráľovu hoľu a až do Maďarska. S výškou 17 m je najvyššou rozhľadňou malohontského regiónu. Kedysi stál na mieste rozhľadne stredoveký drevený hrad, ktorý bol postavený v 15. storočí. Hrad slúžil ako husitská pevnosť.
K rozhľadni sa dá dostať po turistických trasách z troch okolitých obcí – Horné Zahorany, Nižný Skálnik a Veľké Teriakovce. Najjednoduchšia je žltá turistická trasa vedúca z obce Veľké Teriakovce. Maginhrad je súčasťou Náučného chodníka po stopách Maginhradu. Náučný chodník vedie okolo ďalších tunajších zaujímavostí a je na ňom umiestnených viacero drevených sôch a informačných tabúľ.
GPS: 48.4477793N, 19.9841459E
Rozhľadňa Slopovo
Na rozhraní obcí Klenovec a Kokava nad Rimavicou sa nachádza rozhľadňa Slopovo. Stojí v nadmorskej výške 851 metrov v krásnom prostredí malohontskej prírody. Rozhľadňa je drevená a je vysoká 9,5 m, postavená bola v roku 2015. Má dve vyhliadkové plošiny, z ktorých sa za dobrého počasia ponúkajú nádherné výhľady na obec Klenovec, Hnúšťu, vodnú nádrž Klenovec, Kokavu nad Rimavicou, okolitú laznícku krajinu, Skorušinské vrchy, Muránsku planinu a za dobrého počasia Nízke a Vysoké Tatry. Srdcom rozhľadne je zvon, ktorý zhotovila a osadila skupina dobrovoľníkov. V blízkosti rozhľadne sa nachádza štartovisko paraglidistov a pilotov závesných klzákov z celého Slovenska, ktoré je oficiálnou letovou plochou Leteckej amatérskej asociácie Slovenskej republiky.
Dostanete sa k nej po žltej turistickej trase zo sedla Chorepa, nachádzajúceho sa na ceste z Klenovca do Kokavy nad Rimavicou. Pre zdatnejších cyklistov je tadiaľto dostupná i v sedle horského bicykla (lesnou a hôľnou cestou, s prevýšením cez 300 m). Druhá možná trasa pre peších turistov vedie po zelenej turistickej trase z námestia v Kokave nad Rimavicou (cca 3.5 km), trvá jeden a trištvrte hodiny, s prevýšením 520 metrov, alebo po značených turistických trasách z Klenovca (cca 3.5 km).
GPS: 48.59535, 19.84277
Rozhľadňa Tomášov vrch
Nad obcou Tachty na juhu okresu Rimavská Sobota sa sťaby strážca dediny vypína 11 metrov vysoká rozhľadňa. Poskytuje pekný výhľad do celého okolia, na pohorie Cerová vrchovina, blízku vodnú nádrž i do len kilometer vzdialeného Maďarska. Zaujímavosťou je, že z tohto najjužnejšieho cípu regiónu dovidieť za dobrého počasia až 80 kilometrov vzdialenú Kráľovu hoľu. Rozhľadňa na Tomášovom vrchu vznikla z vlastných finančných prostriedkov miestnej samosprávy, v rámci rozvoja turizmu v mikroregióne Medveš. Bola postavená za pomoci domácich majstrov a aktivačných pracovníkov. S výkopovými prácami sa začalo 22.4.2016 na Deň zeme, o približne jeden a pol mesiaca neskôr bola rozhľadňa hotová. Všímavému oku turistu neujde podobnosť veže s rozhľadňou na Slopove, ktorá má rovnakého projektanta a realizátora stavby. Okolie rozhľadne je vhodné či už pre oddych a prechádzky pri neďalekej vodnej nádrži, alebo nenáročné cyklovýlety v rovinatom údolí riečky Gortvy, ktorá nad obcou Tachty pramení. Peším turistom sa na neďalekom cestnom hraničnom prechode do Maďarska ponúka nástup na zeleno značenú turistickú trasu, ktorá Vás z časti územím Maďarska, zväčša ale kopírujúc štátnu hranicu, dovedie po 19 kilometroch putovania Cerovou vrchovinou až na hrad Šomoška.
Rozhľadňa Vŕšok
sa nachádza na úbočí rovnomenného vrchu približne 1,5 km severne od Rimavskej Bane a je obľúbeným cieľom turistov z Rimavskej Bane a okolia. Bola postavená v roku 2018 a poskytuje nádherné výhľady na Rimavskú dolinu, okolité vrchy a až do Maďarska. Vysoká je 7 metrov a vyrobená je prevažne z kovu. Pri rozhľadni je umiestnená socha Permona, ktorý je symbolom baníckej histórie Rimavskej Bane. Socha je dielom miestneho rezbára Pavla Švantnera. Je prístupná po vyznačenom chodníku, ktorý vedie z centra obce. Chodník je dlhý približne 1,5 km a prevýšenie je okolo 200 metrov.
GPS: 48.5214368N, 19.9412155E
Rozhľadňa Zbojská
je neprehliadnuteľnou dominantou sedla Zbojská, ktoré je súčasťou Národného parku Muránska planina. Nachádza sa 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú a zastávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Vyhliadku uvidíte priamo zo sedla Zbojská a peši ste pri nej do 10 – 20 minút.
Rozhľadňa stojí na trávnatom vŕšku, obklopená nádhernou prírodou. Vďaka svojmu originálnemu vzhľadu určite patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Stavba sa nesie v znamení ľudovej architektúry. V spodnej časti rozhľadne je umiestnená malá kaplnka Sv. Juraja, so samostatným vchodom. Interiér veže spestrujú vypreparované lesné zvieratá, tematické predmety a náučné panely. Z veže je čarokrásny pohľad na sedlo Zbojská, Čertovu dolinu, neďaleký salaš a hlboké lesy. Za dobrého počasia je z nej viditeľný hrebeň Nízkych Tatier. Na najvyššom poschodí vo výške 13 metrov sa nachádza vyhliadková plošina so zvonom, na ktorý si návštevníci môžu zazvoniť. Je súčasťou Náučného chodníka Jakuba Surovca, ktorého východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore.
GPS: 48.7407634N, 19.8505461E
Vyhliadka Hajnáčka
Stará zvonica sa nachádza v blízkosti hradu v obci Hajnáčka. Zvonica už dnes neslúži svojmu účelu, ale len ako malá vyhliadka. Návštevníci z nej môžu vidieť hrad Hajnáčka, obec a krásnu okolitú prírodu. Zvonica je jednoducho prístupná a je skvelou zastávkou po ceste na hrad. Tunajší náučný chodník prechádzaj aj okolo nej.
GPS: 48.2182775N, 19.9583366E
Rozhľadňa Jeden strom
Na severovýchodnom okraji Cerovej vrchoviny, priamo nad obcou Jesenské bola postavená vyhliadková veža Jeden strom v motíve organickej architektúry, ktorú slávnostne odovzdali do prevádzky 28. augusta 2025. Drevená rozhľadňa so železobetónovými základmi vo výške 350 m n. m. má 13 metrov a z jej vrcholu sa otvára panoramatický výhľad na južnú časť okresu Rimavská Sobota. Za jasného počasia vidieť aj siluetu Vysokých a Nízkych Tatier, maďarské pohorie Mátra, vyhasnutú sopku Ragáč či okolie obce Hajnáčka.
Rozhľadňa bola postavená na mieste, ktoré miestni obyvatelia poznajú pod názvom „Jeden strom“. Kedysi tu stál osamotený majestátny dub – výrazný orientačný bod a miesto výletov, spomienok a táborákov. Strom však zasiahol blesk a jeho život sa skončil. Miesto však ostalo výnimočné.
Možností, ako sa dostať k rozhľadni, je niekoľko. Prvou je prístup od Jesenského. Z cesty medzi Jesenským a Širkovcami treba pri zastávke Tehelňa odbočiť doprava a potom na prvej odbočke doľava. Asfaltka sa po chvíli skončí, ďalej sa dá ísť poľnou cestou. Druhou možnosťou je modrý turistický chodník zo Širkoviec na Širkovský hrad, nazývaný aj Kapla. Značenie z hradu pokračuje ďalej a prechádza asi 50 metrov od rozhľadne.
Pripravila Marta Mikitová
Zdroj:
Spoznaj Slovensko.eu, TopSlovensko.sk, Najmiesta.sk, Hiking.sk,
regiongemer.sk, slovenskycestovatel.sk
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/sport/221/turistika/13005/gemerske-rozhladne-a-vyhliadkove-veze-2-okres-rimavska-sobota#sigProGalleriad9cbaffe17


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a