vydali sa na záverečných pár metrov k vytúženému cieľu.
Od chaty vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 priamo na hrad krátke, ale strmé stúpanie. Prevýšenie z chaty na hrad je asi 90 metrov. Pár desiatok metrov pred záverečnou časťou výstupu na hrad sa nachádza malá plošina s pamätnou doskou
bývalému správcovi Národný park Muránska planina, ktorý tu zahynul. Cesta odtiaľto stúpa k miestu pred vstupnou bránou do hradu. Po príchode na hrad sme si vychutnali krásny výhľad na široké okolie z výhliadky pri skale Cigánka a z ďalších priestorov hradu. Pozreli sme si zachované časti hradu a po ich prehliadke sme sa vydali na spiatočnú cestu dlhšou trasou na Veľkú Lúku a ďalej do Muránskej Huty. Potešili sme sa pohľadom na kone plemena nordik muránskeho typu a pokračovali zostupom do Muránskej Huty. 

Tu nás už čakal mikrobus, ktorý nás opäť odviezol v dvoch skupinách naspať do Jelšavy. Úspešné zakončenie turistickej vychádzky bolo pred MM Jelšava a OCVK Jelšava. Poďakovanie za hojnú účasť patrí všetkým i mimojelšavským turistom. Zároveň ďakujeme za zabezpečenie prepravy mikrobusom SMZ – Služby, a. s. Jelšava a veríme, že jelšavských turistov prepravia i na ďalšie plánované turistické akcie v budúcnosti. Najväčšia vďaka patrí nášmu turistickému sprievodcovi Ing. A. Sabonovi.
Eva Szabová

































Cieľom turistickej vychádzky organizovanej Mestským múzeom Jelšava a Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava dňa 24. 05. 2014 bol Muránsky hrad, ktorý sa nachádza na vrchu Cigánka (935 m. n. m.) na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena, vďaka svojim pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. Medzi najznámejších majiteľov hradu patrila Muránska venuša – Séčiová, manželka Františka Vešelényiho. V 18. storočí hrad vyhorel a nebol už ďalej obývaný, v dnešnej dobe sa vykonáva postupná údržba hradu.
Časť turistov, ktorá prišla autami sa k nám pridala tiež pridala v Muráni. Vydali sme sa turistickým chodníkom začínajúcim za obecným úradom smerom na Muránsky hrad. Po skupinkách sme postupovali chodníkom čítajúc informačné tabule o faune, flóre a iných zaujímavostiach národného parku. Kratšiu prestávku sme si spravili na Chate Zámok (843 m. n. m.), kde sme sa občerstvili a
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a