kde bolo pripravené malé občerstvenie v podobe čaju s rumom, pre deti malá sladkosť. Odtiaľ bol možný výstup na Muránsky hrad, keďže bolo jasno a výborná viditeľnosť, naskytli sa turistom nádherné výhľady do celej revúckej doliny. Tento rok sme túto možnosť nevyužili a na hrad sme už z časových dôvodov nevystúpili, keďže sme nešli po tejto klasickej trase.
Na Veľkej Lúke sme sa oddelili od ostatných turistov a vydali sa na trasu na Maretkinú. Táto trasa sa za dobrých snežných podmienok využíva pre bežkárov, tentoraz ale bola prístupná aj pre peších. Na chate na Maretkinej sme si dali malú prestávku na čaj a stadiaľ odbočili na Poludnicu, odkiaľ sme videli hádam až do Plešivca. Bola vynikajúca viditeľnosť, dolina ako na dlani, čoho dôkazom sú aj fotky, ktoré sa nám tam podarilo urobiť. Pohľad pre bohov.... človek sa cíti malý ako mravček, keď sa pred ním rozprestiera nádhera našich hôr.
Z Poludnice sme sa vrátili na cestu a pustili sa naspäť na Veľkú Lúku a odtiaľ na chatu pod Muránskym hradom. Boli sme asi jediní, ostatní turisti z našej trasy sa pustili ďalej na Lopušné, Havranie, Studňu cez Kľak až do Muráňa, kde sme sa napokon stretli všetci v školskej jedálni pri výbornom guláši s pivom, ktoré boli súčasťou občerstvenia. Odtiaľ už bol individuálny rozchod domov.
Napriek ranným výkyvom počasia sa prechodu zúčastnilo veľa turistov rôzneho veku. Veríme, že tento XXXIII. ročník nebol posledným a o rok sa stretneme znova.
Text a foto: Martina Rusnáková
{gallery}sport/turistika/planina{/gallery}
{jcomments on}
streda, 16 február 2011 13:41
Človek sa cíti malý ako mravček, keď sa pred ním rozprestiera nádhera našich hôr Doporučený
Napísal(a) Martina Rusnáková
Ako som sľúbila v predchádzajúcom článku o prechode Stolickými vrchmi, zúčastnili sme sa aj 33. Zimného prechodu Muránskou planinou. V sobotu 12.2.2011, presne po týždni, sme sa znova zhromaždili na parkovisku pred Billou v Revúcej, kde už čakali autobusy, ktoré nás vyviezli na Javoriny. Bežkárov bolo málo, keďže snehu niet, ale predsa sa len niekoľko odvážlivcov našlo. Počasie bolo všelijaké, chvíľu snežilo, chvíľu dul silný severák, potom vyšlo slnko a znova sneh a vietor, ktorý sa ale nakoniec celkom upokojil. Aspoň rozohnal sivé mračná a ukázalo sa slniečko, ktoré sa nám opieralo do červených líc.
Základná trasa viedla z Javoriny cez Veľkú Lúku na chatu Pod hradom,
Zverejnené v
Turistika


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a