víťazstva nad fašizmom našich padlých hrdinov a aspoň malým venčekom vzdať úctu ich pamiatke a prejaviť našu vďaku za ťažko vybojovaný mier. Po položení vencov vďaky pri pamätníku a pomníku bolo už všetko pripravené, aby sme mohli začať štartovať a vyraziť na túru. Pravdou je, že prvé kilometre sme poniektorí zdolali vyvezením sa na traktore, až k pamätníku za Čiernou horou, ale keďže sme to mali organizačne trochu nabité, tak sme museli. Pri pamätníku za Čiernou horou sme si tiež uctili vencom pamiatku padlých hrdinov, pri ktorom zaspievali národné piesne a piesne vďaky členky FS Lehoťanka a zároveň MO MS Čierna Lehota. Po uctení si tejto vďaky za mier, sme už boli pripravení na zdolanie nášho výstupu. Cesta sa uberala a my z kroku na krok sme zdolávali trasu. Na počudovanie sme cestou nachádzali aj zvyšky snehu, preto sme to využili a radovali sme sa z guľovania, čo bolo pekné spestrenie túry. Náš cieľ, hroby padlých na Javorinke sme zdolali. Ako každoročne pán Juraj Ondrejčík priniesol kytičky kvetov a poslanci OZ položili veniec vďaky.
Po krátkej prestávke sme si oddýchli, zaspomínali, trochu sa porozprávali, zasmiali, zapísali do Knihy návštevníkov a boli sme znova pripravení na zostup, teda na zdolanie trasy k chate Tri zvony, kde boli pripravené súťaže pre všetky kategórie a chutný a výborný guláš, ktorý nám aj tento rok navarili naši skvelí priatelia poľovníci z Poľovníckeho združenia Čierna Lehota. Po malej prestávke sme pri chate zorganizovali a pripravili terén pre súťažiacich. Zabávali sme sa, smiali, nakoľko všetci chceli súťažiť a zdolať svoje sily, nás to tešilo a mali sme viac chuti k príprave súťaží. Vyhrávali sa rôzne ceny, samozrejme, všetky boli skôr pre radosť a pre pamiatku na tento výstup. Losovali sme tombolu, každý si netrpezlivo a v duchu hovoril svoje číslo, ale nemohol vyhrať každý, hoci niektorí zase mali viac šťastia a vyhrali aj viackrát. Po súťažiach a príjemných spoločných chvíľach sa už pomaly chýlilo k večeru. Popratali sme všetky rozložené a potrebné veci a zdolali ešte pár kilometrov, aby sme sa rozišli do svojich domovov. No už teraz sa tešíme na budúci ročník, dúfame, že aj potom sa nám podarí „objednať počasie“. Ďakujeme za spoločne strávený výborný turistický deň. Máme krásne lesy, hory, krásne farby stromov, nádhernú prírodu, ktorú je radosť navštíviť.
Text, foto: Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}

































Dňa 8. mája 2013 sme sa prebudili do krásneho slnečného sviatočného dňa. Pred obecným úradom v Čiernej Lehote sa to o 8-mej hodine začalo grupovať a nastala byť príjemná vrava nadšených turistov, ktorí čakali, kedy už bude odchod na výstup. Nakoľko počasie, ktoré ako keby bolo naozaj objednané, robilo svoje, tak sme sa už na to naozaj tešili. Stále boli otázky kedy sa už pôjde, ale my, poslanci Obecného zastupiteľstva sme mali ešte naplánovanú každoročnú povinnosť, a to uctiť si v Deň 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a