víťazstva nad fašizmom našich padlých hrdinov a aspoň malým venčekom vzdať úctu ich pamiatke a prejaviť našu vďaku za ťažko vybojovaný mier. Po položení vencov vďaky pri pamätníku a pomníku bolo už všetko pripravené, aby sme mohli začať štartovať a vyraziť na túru. Pravdou je, že prvé kilometre sme poniektorí zdolali vyvezením sa na traktore, až k pamätníku za Čiernou horou, ale keďže sme to mali organizačne trochu nabité, tak sme museli. Pri pamätníku za Čiernou horou sme si tiež uctili vencom pamiatku padlých hrdinov, pri ktorom zaspievali národné piesne a piesne vďaky členky FS Lehoťanka a zároveň MO MS Čierna Lehota. Po uctení si tejto vďaky za mier, sme už boli pripravení na zdolanie nášho výstupu. Cesta sa uberala a my z kroku na krok sme zdolávali trasu. Na počudovanie sme cestou nachádzali aj zvyšky snehu, preto sme to využili a radovali sme sa z guľovania, čo bolo pekné spestrenie túry. Náš cieľ, hroby padlých na Javorinke sme zdolali. Ako každoročne pán Juraj Ondrejčík priniesol kytičky kvetov a poslanci OZ položili veniec vďaky.
Po krátkej prestávke sme si oddýchli, zaspomínali, trochu sa porozprávali, zasmiali, zapísali do Knihy návštevníkov a boli sme znova pripravení na zostup, teda na zdolanie trasy k chate Tri zvony, kde boli pripravené súťaže pre všetky kategórie a chutný a výborný guláš, ktorý nám aj tento rok navarili naši skvelí priatelia poľovníci z Poľovníckeho združenia Čierna Lehota. Po malej prestávke sme pri chate zorganizovali a pripravili terén pre súťažiacich. Zabávali sme sa, smiali, nakoľko všetci chceli súťažiť a zdolať svoje sily, nás to tešilo a mali sme viac chuti k príprave súťaží. Vyhrávali sa rôzne ceny, samozrejme, všetky boli skôr pre radosť a pre pamiatku na tento výstup. Losovali sme tombolu, každý si netrpezlivo a v duchu hovoril svoje číslo, ale nemohol vyhrať každý, hoci niektorí zase mali viac šťastia a vyhrali aj viackrát. Po súťažiach a príjemných spoločných chvíľach sa už pomaly chýlilo k večeru. Popratali sme všetky rozložené a potrebné veci a zdolali ešte pár kilometrov, aby sme sa rozišli do svojich domovov. No už teraz sa tešíme na budúci ročník, dúfame, že aj potom sa nám podarí „objednať počasie“. Ďakujeme za spoločne strávený výborný turistický deň. Máme krásne lesy, hory, krásne farby stromov, nádhernú prírodu, ktorú je radosť navštíviť.
Text, foto: Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}





























Dňa 8. mája 2013 sme sa prebudili do krásneho slnečného sviatočného dňa. Pred obecným úradom v Čiernej Lehote sa to o 8-mej hodine začalo grupovať a nastala byť príjemná vrava nadšených turistov, ktorí čakali, kedy už bude odchod na výstup. Nakoľko počasie, ktoré ako keby bolo naozaj objednané, robilo svoje, tak sme sa už na to naozaj tešili. Stále boli otázky kedy sa už pôjde, ale my, poslanci Obecného zastupiteľstva sme mali ešte naplánovanú každoročnú povinnosť, a to uctiť si v Deň
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.