Dĺžka trate v kategórii Muži Elite, Muži A a B merala 72 kilometrov a prvé tri miesta obsadili títo cyklisti: Muži A: 1. Adrian Honkisz, POL, 1:47:29,53, 2. Dušan Kozel, SVK , 1:47:30,46 , 3. Ondrej Mačaj, SVK, 1:51:50,06, atď. Muži B: 1. Jan Halik, SVK, 1:47:29,78 , 2. Štefan Tóh, SVK, 1:51:51,07, 3. Igor Cibula, SVK, 1:51:52,47.
Cestné preteky jednotlivcov s dĺžkou trate 60 km začali od bývalých kasární Jelšava – ďalej pokračovali smerom Teplá Voda – Lubeník – odbočka SLOVMAG – Turčok – Železník – Sirk – Červeňany – Rákošská Baňa – Rákoš – Kameňany – Držkovce – Leváre – Gemerská Ves – Licince – Šivetice – Jelšavská Teplica – Jelšava – cieľ bývalé kasárne Jelšava. Najlepší čas na tejto trati dosiahol kadet Dániel Sidló z Maďarska časom 1:42:19,64. Prvé tri miesta v jednotlivých kategóriách na trati obsadili títo cyklisti:
Kadeti: 1. Dániel Sidló, HUN, 1:42:19,64 , 2. Timotej Šipoš, SVK, 1:51:03,09, 3. Martin Cisko, SVK, 1:52:55,69.
Muži C: 1. Štefan, Demjančík, SVK, 1:42:38,75 , 2. Zoltán Egyedi, HUN, 1:44:50,86, 3. Cyril Gandžala, SVK, 1:48:05,19 .
MUŽI D: 1. Emil Janko, SVK, 1:42:26,95 , 2. Štefan Lameš, SVK, 1:51:11,99, 3. Vlastimil Illík, SVK, 1:51:12,67.
Muži E: 1. Ján Vatala, SVK, 1:54:40,45, 2. Ján Payerchin, SVK, 1:59:20,04, 3. Ľubomír Vybošťok, SVK, 2:08:58,03 .
Ženy A: 1. Nora Jenčušová, SVK, 1:44:55,21, 2. Tatiana Jaseková, SVK, 1:44:55,76, 3. Timea Štrbáková, SVK, 1:53:02,62.
Ženy B: 1. Stanislava Vavrošeková, SVK, 1:54:35,71, 2. Darina Schnedová, SVK, 2:22:03,30.
Handbike Muži: Daniel Kukla, SVK, 2h 11'50'', 2. Miloš Hudec, SVK, 2h 19'38''.
Po pretekoch sa nám ozvala aj naša spravodajkyňa z Jelšavy pani Gabriela Jakubecová, ktorá situáciu pretekov doplnila niekoľkými fotografiami i konštatovaním, že "Členovia DHZ Jelšava vykonali technickú pomoc – zakropili miestnu komunikáciu od štartu po štátnu cestu, kde pretek pokračoval."
MG-GJ
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-