tešilo takému veľkému záujmu. Aj podľa rozhovoru s predsedom KST Volovec Rožňava Pavlom Molnárom podujatiu prialo i počasie, a tak si všetci výhľadmi na krásnu prírodu z Radzima, ktorý má nadmorskú výšku 998,5 metrov, dokonale vychutnali pobyt v prírode. Ani nebudem hovoriť, že čo všetko prežívali na futbalovom ihrisku vo Vyšnej Slanej, kde účastníkom spríjemňovali čas i betliarske Vidly. Dokazujú to aj fotografie Martina Markušovského. Pozrite si ich. Aj preto sa všetci nadšenci turistiky a pohybu v prírode tešia na ďalší ročník prechodu v budúcom roku.
MG-OD
Fotografie Martina Markušovského z výstupu
štvrtok, 30 jún 2011 11:51
Nebývalý počet účastníkov turistického prechodu hrebeňom Radzima vo Vyšnej Slanej Doporučený
Napísal(a) MG-OD
Nebol som na turistickom prechode hrebeňom Radzima, ktorý zorganizoval Obecný úrad vo Vyšnej Slanej 25. júna 2011. Nebyť toho, že sa touto akciou podelil prostredníctvom e-mailu pán Ján Tomášik z tej iste obce na hornom Gemeri, neviem, či by som sa o nej dozvedel. Podstatné je, že dali o sebe vedieť. A podľa toho, čo som sa dozvedel, môžem nielen ja ľutovať. Stručná informácia prezrádza, že 12. ročník prechodu hrebeňom Radzima sa organizátorom vydaril. Veď na vrchole bolo 147 turistov a na športovom popoludní 229 spokojných účastníkov. Medzi domácimi nadšencami sa tešili aj turisti z Nižnej Slanej, Rožňavy a okolia. Ani sa im nedivím, že toto turisticko-spoločenské podujatie sa
Zverejnené v
Turistika
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-