Turistika (102)
Jubilejný 40. ročník Prechodu Muránskou planinou aj s priateľmi z družobného mesta Fryšták
Napísal(a) Jozef Kubaško
Jubilejného 40. ročníka Prechodu Muránskou planinou, ktorý sa uskutočnil 10. februára 2018, sa opäť zúčastnili aj naši priatelia z družobného mesta Fryšták so starostom Mgr. Lubomírom Doležalom s manželkou. Spolu s nimi sme sa zastavili na Veľkej Lúke pri p. Erike Homolovej, kde sme si uctili pamiatku poslanca obecného zastupiteľstva a člena ZO SZPB Muráň Ing. Mgr. Svetoslava Albíniho a následne sme sa presunuli vozom ťahaným koníkmi na záložné letisko Tri duby, kde sme položili veniec na počesť oslobodenia obce Muráň. Po výbornom guľáši si každý účastník vyzdvihol pekné tričko s magnetkou a kalendárom, ktorý mu bude pripomínať jubilejný 40. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou.
Pri 40. výročí Zimného prechodu Muránskou planinou samospráva Muráňa ocenila dvanástich zakladateľov
Napísal(a) novo
Málokde u nás je tak známa dlhoročná tradícia turistických-lyžiarskych prechodov v zime, akým je na Gemeri obľúbený Zimný prechod Muránskou planinou. Aj preto pamätnými medailami samospráva obce Muráň ocenila v piatok podvečer 9. februára 2018 pri príležitosti 40. výročia založenia tohto turisticko-lyžiarskeho podujatia jeho zakladateľov a hlavných organizátorov. Medzi 12 ocenenými boli i Pavol Mlákay a František Frandel, ktorí ako prví stáli pri zrode tejto akcie.
„V posledný februárový víkend roku 1978 sme sa zišli skupina deviatich nadšencov z Lesnej správy z Muráňa a Muránskej Píly. Po vyvezení lesobusom na Veľkú lúku sme zošli cez Hrdzavú dolinu do Muráňa, kde bol cieľ," priblížil prvý ročník podujatia P. Mlákay, ktorý v tom čase pôsobil ako predseda Telovýchovnej jednoty Tatran Muráň.
Jubilejný Novoročný výstup na Volovec v hustej hmle absolvovalo vyše 700 turistov
Napísal(a) Viktor BalážPosledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava
Napísal(a) M. Markušovský
Posledný víkend apríla patril tradičnej akcii priaznivcov turistiky z Dlhej Vsi a KST Elán Rožňava. Pridali sa k nám aj turisti zo širokého okolia. Bolo nás 110. Túra viedla z Domice na Poroňu (hraničný hrebeň medzi Kečovom a Aggtelekom), pokračovala údolím Kečovského potoka do Kečova, ďalej Kečovskými lúkami na Viničný vrch. Oblasť Viničného vrchu bola zakvitnutá hlaváčikom jarným a prvosienkou, čo bola príjemná kombinácia žltej a zelenej farby. Z Viničného vrchu už čakal turistov len zostup do Dlhej Vsi, kde ich čakal
Túra zo Slavca do Kružnej cez Plešiveckú planinu turistov osviežila
Napísal(a) M. Markušovský
Turistický prechod Plešiveckou planinou sme 8. apríla 2017 začali stúpaním na hranu planiny zo Slavca po žltej turistickej značke. Po odbočke na vyhliadku sme po planine pokračovali až k Farkašovej samote, kde bola prestávka na občerstvenie. Príroda sa už farbí na zeleno, v lese kvitnú kvety. Lúky sú však pokryté suchou nekosenou trávou bez kveteny. Po oddychu nasledoval zostup zvážnicou do Kružnej. Tu sme túru ukončili. Charakteristické aprílové počasie, slnko – zamračené – dážď,
Jarný prechod Silickou planinou prilákal turistov aj z Košíc, Jelšavy, Dobšinej a Popradu
Napísal(a) Martin Markušovský
Pekné slnečné počasie nalákalo na jarný prechod Silickou planinou 25. marca 2017 veľa turistov. Okrem turistov z blízkeho okolia sme privítali aj turistov z Košíc, Jelšavy, Dobšinej, Popradu... Bolo nás asi 200. Trasa prechodu viedla z Jablonovského sedla cez Rakaťu, kde bola prestávka na občerstvenie, až na Silicu, kde sme akciu ukončili. Niektorí turisti si ešte odbočili k Silickej ľadnici.
Zimný prechod Muránskou planinou s takmer tisíckou turistov
Napísal(a) Ing. Svetoslav Albíni
Tak, ako po iné roky, aj v sobotu 11. februára 2017 sa uskutočnil už takmer jubilejný 39. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Oproti minulému roku bolo nádherné slnečné počasie. Aj keď zima ukázala svoju pravú tvár, neodradila takmer tisíc turistov, ktorí si prišli vychutnať mrazivé, ale krásne slnečné počasie s modrou oblohou v takom krásnom prostredí, akým Národný park Muránska planina určite patrí. Ráno, už od siedmej hodiny, sa začali napĺňať pripravené autobusy z Revúcej
Jubilejný dvadsiaty ročník tradičnej turistickej akcie z Nižnej Slanej na Repisko pozlátilo pekné slnečné počasie
Napísal(a) Ing. M. Markušovský
Obec Nižná Slaná a Klub slovenských turistov Sosna Nižná Slaná usporiadali 25.2.2017 už 20. ročník tradičnej turistickej akcie. Za pekného slnečného počasia privítali organizátori účastníkov výstupu pri Túrničke. Skupina turistov prišla aj z druhej doliny - z Honiec. Odmenou za výstup bol teplý čaj a kapustnica v réžii obce. Po vylosovaní tomboly sa turisti rozišli rôznymi zostupovými trasami: do Nižnej Slanej, Honiec a Henckoviec.
Turistov pekným zimným prostredím trasa zaviedla z Ardova k "Zlatej bani" a späť
Napísal(a) Martin Markušovský
Ranné veľmi chladné zimné počasie s mrznúcou hmlou v okolí Rožňavy sa v Ardove 28. januára 2017 zmenilo na pekné slnečné zimné počasie. Po úvodnom privítaní starostom obce Ardovo pánom Danielom Fábiánom sme sa vydali na turistiku v okolí obce. Trasa viedla popri Ardovskej vyvieračke k Ardovskej jaskyni. Ďalej pokračovala scenericky krásnym krajom k „Zlatej bani“ a späť do Ardova.
Príjemne prežitý turistický deň na Plešiveckej planine, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie
Napísal(a) Martin Markušovský
Obec Rakovnica usporiadala 14.1.2017 tradičný výstup na Plešiveckú planinu. Turisti vystúpili na miesto zrazu na Veľkom vrchu – Čapáš aj z okolitých obcí. Výstup bol pomerne náročný pre veľké množstvo čerstvého prachového snehu. Na mieste stretnutia čakal turistov teplý čaj a dobrý guláš majstra Hlaváča. Akcie sa zúčastnilo asi 85 turistov. Bol to príjemne prežitý turistický deň, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie. Poďakovanie patrí organizátorom z Rakovnice
Viac...
Novoročný výstup milovníkov turistiky mieril na Volovec už tridsiaty ôsmy raz
Napísal(a) od

Už tridsiaty ôsmy ročník novoročného výstupu na Volovec zaregistrovali milovníci turistiky nielen rožňavského okresu, ktorý sa uskutočnil hneď po Novom roku 2. januára 2016. Jeho hlavná trasa bola: Čučma - Nad soľnou - Malá Skala - Skalisko - chata Volovec - Kultúrny dom v Čučme. Využité boli však aj iné už rokmi osvedčené trasy z priľahlých obcí. Medzi domácimi účastníkmi, ktorých gro tvorili z Rožňavy, Betliara, Gemerskej Polomy i Nižnej Slanej, bolo vidieť aj turistov z iných susediacich regiónov. Najvyšší kopec nad Rožňavou tohto roku nebol zafarbený do biela, ale





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.