Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.
Novoročný výstup milovníkov turistiky mieril na Volovec už tridsiaty ôsmy raz
Už tridsiaty ôsmy ročník novoročného výstupu na Volovec zaregistrovali milovníci turistiky nielen rožňavského okresu, ktorý sa uskutočnil hneď po Novom roku 2. januára 2016. Jeho hlavná trasa bola: Čučma - Nad soľnou - Malá Skala - Skalisko - chata Volovec - Kultúrny dom v Čučme. Využité boli však aj iné už rokmi osvedčené trasy z priľahlých obcí. Medzi domácimi účastníkmi, ktorých gro tvorili z Rožňavy, Betliara, Gemerskej Polomy i Nižnej Slanej, bolo vidieť aj turistov z iných susediacich regiónov. Najvyšší kopec nad Rožňavou tohto roku nebol zafarbený do biela, ale
Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša
Pred niekoľkými dňami ponúkol nám Ing. Marian Slavkay z Rožňavy na uverejnenie svoje spomienky na prácu baníkov železorudných baní na Spiši a Gemeri. Jeho podnet rád využívam a pre našich návštevníkov stránky prijímam jeho návrh priblížiť túto ťažkú prácu v podzemí prostredníctvom veselých i vážnych príhod. Chceme vám takto aj spríjemniť čítanie príspevkov na stránke Maj Gemer poviedkami spomínaného autora. Odporúčam vám hneď sa do nich začítať.
Úvod
V baníctve som pôsobil takmer tridsaťosem rokov. Všeobecne sa hovorí, že „baníčina“ je nebezpečné povolanie a riadna drina. Áno, je. Ale opýtam sa: je horolezectvo bezpečnejšie a menej namáhavé? Podľa mňa je ešte riskantnejšie. Prečo si tento šport ľudia obľúbili? Preto, lebo milujú prírodu, hory, skalné steny, ktoré túžia namáhavým lezením zdolávať, aby dosiahli vytúžený vrchol. Nie každý má takú záľubu. Na to sa človek musí narodiť s túžbou v srdci, zdolávať štíty od Tatier až po Himaláje. Tak isto si človek obľúbi baníctvo, hoci je to povolanie veľmi rizikové. Človek si ho vyberie aj ako zdroj obživy, ale tiež ako koníčka.
Pozvanie na 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri
Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Tohtoročný festival sa začína už v stredu 18. novembra a bude obohatený o rôzne sprievodné aktivity, keďže aj tohto roku sa dočkal inovatívnych zmien. Bohatý sprievodný program pre deti ale aj pre dospelých sa uskutoční v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Sprístupnili panelovú výstavu "Po stopách Rákócziho"
Podvečer 4. novembra 2015 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili panelovú výstavu pod názvom Po stopách Rákócziho a kuruckých vojsk. Autorom tejto putovnej výstavy je Košický občiansky klub pod vedením pani Ildó Palenčárovej, ktorá samotnú výstavu aj otvárala. Výstava vznikla za podpory maďarskej organizácie Nemzeti Kulturális Alap, nadácie pre podporu rozvoja kultúry Maďarov doma i v zahraničí. Hostí privítal krátkym príhovorom riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi hosťami bol aj generálny konzul Maďarska v Košiciach Szesztai Ádáma, ktorý si na otvorenie výstavy pripravil príhovor v maďarskom aj slovenskom jazyku.
Slovenská premiéra románu Christiane Felscherinowovej na scéne Mestského divadla Actores
Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".
Povedzme si niečo o hre, ktorej predlohou je svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO.
Píšu sa 80. roky 20. storočia a Berlín sa len tak hemží drogovými dílermi a mladými narkomanmi. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F., ktorá prepadla svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne a všetkému, čo s ním súvisí.
Slovenská premiera svetoznámeho románu Vera Felscherinow: MY DETI ZO STANICE ZOO v Mestskom divadle Actores
Mestské divadlo ACTORES ROŽŇAVA Vás srdečne pozýva na slovenskú premiéru Tatiana Masníková, Christiane Vera Felscherinow: STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE.
Svetoznámy autobiografický román MY DETI ZO STANICE ZOO na javisku divadla ACTORES. Skutočný príbeh trinásťročnej Christiane Very F.
Neutešené rodinné pomery vedúce k rozvodu rodičov privádzajú mladú Chris k drogovej partii. Následne postupne prepadáva svetu drog až k ťažkej závislosti na heroíne
a všetkému, čo s ním súvisí. Chris rozpráva svoj životný príbeh s obdivuhodnou presnosťou a až odzbrojujúcou otvorenosťou o osudoch mladistvých, o ktorých sa verejnosť dozvedá len z titulkov novín, či televízie, ktoré oznamujú ich smrť. V mnohých prípadoch sa o nich nedozvedá vôbec a hoci vieme, že sa to deje vôkol nás, nekladieme tomu "fenoménu" až takú pozornosť.
Z myšlienky zbierať príbehy z nášho Gemera vzišla kniha Ľudové klenoty
Dňa 3. marca 2010 sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave uskutočnilo stretnutie realizátorov projektu Ľudové klenoty i prizvaných hostí, ktorými boli Prof.h.c., prof. Ing. Ondrej Hronec, Dr.Sc. s manželkou PhDr. Danielou Hroncovou, riaditeľka DMS Ing. Zlatica Halková a predsedkyňa MO MS Oľga Benediktyová. S nápadom zachovať odkaz predkov gemerského regiónu vo forme rozprávok, povestí, príbehov a udalostí prišla regionálna knižnica pred dvomi rokmi. Vyzvala všetkých, ktorí žijú v tomto regióne, aby prispeli príbehmi, udalosťami, povesťami a podobne, buď z vlastných zážitkov, alebo z rozprávania pamätníkov. Snahou knižnice bolo nadviazať na tvorbu a prácu významného gemerského rodáka P. E. Dobšinského, aby sa aspoň časť histórie života tu žijúceho ľudu uchovala pre budúcnosť.
Na výzvu reagovalo množstvo rozprávačov i zberateľov zážitkov, v ktorých je zachytený život obyčajného, prostého ľudu, jeho životné skúsenosti, rady i ponaučenia, z ktorých môže čerpať a učiť sa terajšia i budúca generácia. Je veľmi potešiteľné, že do zbierania príbehov a udalostí sa zapojili i mladí ľudia, a to žiaci Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave pod vedením učiteľky slovenského jazyka.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).