Šachy (17)
Tretí ročník šachového turnaja mládeže v Gemerskej Polome po prvýkrát zaradený do celoslovenskej série
Napísal(a) MG od
Dňa 28.4.2018 sa v Sále Obecného úradu v Gemerskej Polome uskutočnil 3. ročník šachového turnaja mládeže, v tomto roku po prvýkrát zaradeného do celoslovenskej série náborových turnajov mládeže v kategórii jednotlivcov GPX. Turnaja sa zúčastnilo 17 hráčov, a to z domácej Gemerskej Polomy, z Rožňavy a Moldavy nad Bodvou. Organizátori konštatovali, že napriek nízkej účasti, spôsobenej čiastočne aj tým, že v rovnakom termíne sa uskutočnil turnaj GPX mládeže aj v Spišskej Novej Vsi, boli radi, že sa mohli zoznámiť s novými šachistami z Moldavy nad Bodvou. Aj my cheme veriť, že tento turnaj bude dobrým začiatkom budúcej užšej spolupráce. V celkovom poradí turnaj vyhrali:
Víťazom šachového turnaja základných škôl rožňavského okresu v kategórii družstiev sa stalo družstvo ZŠ Pohorelá A
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 26.4.2017 sa v sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) a zúčastnili sa ho žiaci zo 7 základných škôl, z toho 5 z rožňavského okresu a z 2 hosťujúcich okresov – Rimavskej Soboty a Brezna:
1. ZŠ Gemerská Poloma, 2. ZŠ Zlatá Rožňava, 3. ZŠ Štítnik, 4. ZŠ Zakarpatská Rožňava, 5. ZŠ Kozmonautov Rožňava, 6. ZŠ Pohorelá (Brezno), 7. ZŠ Kráľ (Rimavská Sobota).
Výsledky Školského šachového turnaja Základnej školy v Gemerskej Polome 2017 – 1. ročník
Napísal(a) Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Dňa 10.4.2017 sa v ZŠ Gemerská Poloma uskutočnil Školský šachový turnaj, na ktorom medzi sebou súťažili žiaci základnej školy 1. a 2. stupňa. Žiaci 1. stupňa navštevujú Školský šachový krúžok, ktorého vedenie zabezpečuje Šachový klub Gemerská Poloma. Turnaja sa zúčastnilo 9 žiakov: 1. stupeň – 1. A: Bianka Chomiaková, 2.A: Mirko Chomiak, Lukáš Hatvaník, Lucka Galajdová, Natália Zatrochová, Viktória Balážová, 3.A: Patrik Fabián, 2. stupeň – 8.A: Michal Jerga, Jaroslav Ďurák.
Desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy družstiev patrí A-čku Štítnika
Napísal(a) Ondrej Bašták
V Kultúrnom dome v Betliari sa 10.4.2016 odohralo 6. kolo Gemerskej šachovej ligy, na ktorom proti sebe nastúpili družstvá Tornaľa : Betliar. Vyhralo družstvo ŠK Tornaľa v pomere 9,5 : 6,5. V tomto kole mali proti sebe hrať aj družstvá Štítnik A : Gemerská Poloma a Štítnik B : Kráľ, ale pre organizačné problémy – 6. kolo bolo presunuté z 9.4. na 10.4.2016 – tieto družstvá svoje zápasy neodohrali.
Zápas Štítnik B : Kráľ hráči neskôr odohrali, zápas Štítnik A : Gemerská Poloma sa mal odohrať počas 7. kola GŠL v Štítniku.
Šachový turnaj žiakov horného Gemera pre ZŠ Zakarpatská Rožňava a Daniela Ďurišku z Kráľa
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) s podporou obce Gemerská Poloma a Hevestherm Slovensko s.r.o. a zúčastnilo sa ho 6 základných škôl rožňavského okresu: ZŠ Zakarpatská Rožňava, 8 -ročné gymnázium Dobšiná – 1. stupeň, ZŠ Štítnik, ZŠ Kozmonautov Rožňava, ZŠ Gemerská Poloma, 8-ročné gymnázium Rožňava - 1. stupeň. Za každú školu hrali 4 hráči usporiadaní za šachovnice od prvej po štvrtú podľa veku. Za 4. šachovnicou hrali žiaci z 1. stupňa ZŠ. Osemrročné gymnáziá mali na 4. šachovnici hosťujúcich hráčov: Gymnázium Dobšiná hráča zo ZŠ Zlatá Rožňava a Gymnázium Rožňava hráča zo ZŠ Kráľ.
Gemerská Poloma má šancu vyhrať Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Družstvo šachistov Gemerskej Polomy dňa 12. marca 2016 privítalo v 5. kole účastníkov Gemerskej šachovej ligy na domácej pôde v tradičnej zostave: Róbert Szaszák, Ján Bacso, Ondrej Bašták Ďurán a Maxo Černický.
Piate kolo GŠL prinieslo nasledovné výsledky: G. Poloma zdolala Revúcu 9:7, Betliar vyhral nad Štítnikom B vysoko 14,5:1,5 a Šítnik A nad Kráľom ešte vo vyššom pomere 15,5:0,5.
Šachisti Revúcej po štyroch neúplných kolách vedú Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) odGemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Napísal(a) Ondrej Doboš
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Napísal(a) Ondrej Doboš
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal





























Tohtoročná Gemerská šachová liga pokračovala v sobotu 13. februára 2016 štvrtým kolom v Králi, v mieste jedného z jej účastníkov. Do súboja nastúpilo šesť štvorčlenných
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-