Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale donového ročníka už neprihlásilo.
V súčasnosti Gemerskú šachovú ligu tvoria tieto družstvá: ŠK Baník Štítnik A, ŠK Baník Štítnik B, ŠK Tornaľa, ŠK Tatran Betliar, ŠK Kráľ, ŠK Gemerská Poloma a ŠK Revúca. Ako sme sa dozvedeli od iniciátora GŠL a súčasného riaditeľa súťaže Ing. Ladislava Polgáriho, hrá sa systémom každý s každým podľa vylosovania. V rámci duelu na sústredení družstiev odohrá každý hráč s každým súperovým hráčom jednu partiu, teda každý hráč odohrá štyri partie. Všetko sa deje na základe pravidiel FIDE so skráteným tempom 2x30 min na partiu až do spadnutia.
Doterajšie zápasy v jednotlivých kôl priniesli tieto výsledky:
| 1. kolo hrané 5. decembra 2015 | ||
| ŠK Baník Štítnik A - voľno | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Revúca | 13:3 | |
| ŠK Tornaľa - ŠK Gemerská Poloma | 5:11 | |
| ŠK Tatran Betliar - ŠK Kráľ | 14,5:1,5 | |
| 2. kolo 19. decembra 2015 - MsKS Tornaľa | ||
| ŠK ŠK Kráľ - voľno | ||
| ŠK Gemerská Poloma - Tatran Betliar | 12:4 | |
| ŠK Revúca - ŠK Tornaľa | 8,5:7,5 | |
| ŠK Baník Štítnik A - ŠK Baník Štítnik B | ||
| 3. kolo 16. januára 2016 JRD Revúca | ||
| ŠK Baník Štítnik B - voľno | ||
| ŠK Tornaľa - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Tatran Betliar - ŠK Revúca | 6:10 | |
| ŠK Kráľ - ŠK Gemerská Poloma | 4:12 |
Ostatné vyžrebované kola GŠL
| 4. kolo - 13. februára 2016 - Obecný kaštieľ Kráľ 8.30 | ||
| ŠK Gemerská Poloma - voľno | ||
| ŠK Revúca - ŠK Kráľ | ||
| ŠK Baník Štítnik A - ŠK Tatran Betliar | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Tornaľa | ||
| 5. kolo 5. marca 2016 - KD Gemerská Poloma 8.30 | ||
| ŠK Tornaľa - voľno | ||
| ŠK Tatran Betliar - Baník Štítnik B | ||
| ŠK Kráľ - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Gemerská Poloma - ŠK Revúca | ||
| 6. kolo 9. apríla 2016 - KD Betliar 8.30 | ||
| ŠK Revúca - voľno | ||
| ŠK Baník Štítnik A . ŠK Gemerská Poloma | ||
| ŠK Baník Štítnik B - ŠK Kráľ | ||
| ŠK Tornaľa - ŠK Betliar | ||
| 7. kolo - 23. apríla 2016 + blesk - KD Štítnik 8.00 | ||
| ŠK Tatran Betliar - voľno | ||
| ŠK Kráľ - ŠK Tornaľa | ||
| ŠK Gemerská Poloma - ŠK Baník Štítnik A | ||
| ŠK Revúca - ŠK Baník Štítnik B |
Neúplná tabuľka zostavená z doteraz odohraných zápasov troch kôl prezrádza, že v GŠL si najlepšie počínajú družstvá Gemerskej Polomy a Revúcej, ktoré dosiahli v 3 zápasoch zhodne po 9 bodov a dosiahnuté skóre 35 vysadilo Gemerskú Polomu na prvé miesto a 31,5 b. zaradilo Revúcu na druhé miesto.
TABUĽKA GŠL PO DOTERAZ ODOHRANÝCH ZÁPASOV
| V | R | P | skóre | body | ||
| 1. | ŠK Gemerská Poloma | 3 | 0 | 0 | 35 | 9 |
| 2. | ŠK Revúca | 3 | 0 | 0 | 31,5 | 9 |
| 3. | ŠK Tatran Betliar | 1 | 0 | 2 | 24,5 | 3 |
| 4. | ŠK Tornaľa | 0 | 0 | 2 | 12,5 | 0 |
| 5. | ŠK Kráľ | 0 | 0 | 2 | 5,5 | 0 |
| 6. | ŠK Baník Štítnik B | 0 | 0 | 1 | 3 | 0 |
| 7. | ŠK Štítnik A | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
MG-OD
Foto: Ondrej Bašták Ďurán
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.