Vždy, keď prídeme na Slovensko, deti sa nevedia dojesť pirohov, parenice, bryndzových posúchov a dukátových buchtičiek. U švábskej starej mamy si zasa objednávajú špecle so šošovicou, domáce cestovinové taštičky Maultaschen a jabĺčka v župane. Samé poctivé, trochu staromódne jedlá plné "bielych jedov". Deti ich milujú, ale akosi potajomky.
Cez týždeň doma varíme moderne, ľahko a zdravo (biele mäso, čerstvá sezónna zeleninka, varené zemiaky, ryby, pohánka, bulgur, obilniny, celozrnná, špaldová múka), v súlade s naším (bohužiaľ) sedavým spôsobom života, stravovacím vedomím, povedomím a svedomím a časovým rozpočtom. No v sobotu to roztočíme, z hlbín pamäti vyhrabem spomienky na slivkové gombóce od starkej z Jelšavy, bryndzový posúch od starkej z Rochoviec, tatove pajšle na smotane a maminu plnenú kapustu. A ešte pečené buchty, baranie stehno na cesnaku, langoše, rezance s makom, demikát, kapustnicu s údeným, klobásou a hubami, kyseľ a parené knedle... A tekvicový prívarok, jasné. A ešte strapačky s kapustou, ryžový nákyp a huspenina, hurky a hubová zóska, medvedie labky, fánky a postruhníky...
Tuším by som ten zoznam dala aj na tri normostrany, ale doplňte si, čo vám chýba. Alebo dajte do komentu, o inom som chcela. O chuťovej pamäti národa. O tom, že niektoré tradičné jedlá sa vytrácajú z našich tanierov aj z nostalgických spomienok.
Samozrejme, že to má aj svoje opodstatnenie: málokto sa pred odchodom na panské posilňuje raňajkami z halušiek s tvarohom a žinčicou a neviem, kto popri práci na počítači zhltne na obed tri okruchy chleba so slaninou a cibuľou. Fárať do bane už nechodíme tak často ako kedysi, aj práca na roliach nie je taká fyzicky náročná, deti vozí do školy autobus a chlieb s jazvečou masťou a cibuľou by v ňom asi nevyvolal veľké nadšenie. Okrem toho, kde by sme v Nemecku vzali čerstvú májovú bryndzu? A čo spomínané biele jedy, vysoký glykemický index, prázdne kalórie, lepok – treba nám to? Každý deň istotne nie.
A tak prerastený bôčik vystriedal losos plný omega tri mastných kyselín, cibuľu nahradila stráviteľnejšia a aromaticky neutrálna brokolica, vyprážané šišky, šalát z kuskusu a cherry paradajok...
Niežeby sme po sobotách chodili orať na pole a rúbať drevo do lesa a maratóny behá len môj muž, no tých pár kalórií navyše mi stojí za to, aby moje deti spoznali tradičné slovenské jedlá. A tak sobotu čo sobotu stojím pri sporáku, miesim cestá z bielej múky a vyprážam oškvarky na halušky. Niekedy im varím aj to, čo sama nejem, napríklad tie dukátové buchtičky a vtáčie mlieko a niekedy varím to, čo nejedia ony, napríklad držky či lečo. Aj negatívna pamäťová stopa je pamäťová stopa. Tá naša sobotňajšia vonia makom, orechami, bryndzou a opečenou slaninkou.
Dnešná zasa slivkovými gombócami zo zemiakového cesta.
Zuzana Široká
Video:
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-