a aj dnes sa včelári združujú v organizáciách. V jednej z nich, v Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov Štítnik, pracuje ako tajomníčka pani Viera Baštáková. Žien, včeláriek, je na Slovensku málo, aj  keď máloktorý včelár pracuje sám, bez manželkinej pomoci. 

• Čo nám o sebe v súvislosti s včelárením povedala pani Baštáková?
• Narodila som sa v rodine včelára. Otec s mamou včelárili od mladosti celý svoj život. Otec bol jedným zo spoluzakladateľov včelárskej organizácie v Štítniku. Mnoho rokov bol jej predsedom. Ja som od detstva trávila veľa času s rodičmi pri včelách, brávali ma so sebou i na kočovanie za včelou pastvou. Boli to pre mňa chvíle, kde ma učili  láske k prírode a  včelám. Bez tejto lásky sa včeláriť nedá. A keď som sa vydala, manžel začal pracovať pri včelách s mojím otcom. A tak postupne sa z neho stal tiež včelár. Ako deti odrástli a my sme ostali sami, včelárime spolu.

Je to náročná a ťažká práca, vyžaduje si mnoho času, umu a zručnosti. Ťahúňom je, samozrejme, manžel. Ale navzájom sa dopĺňame. Spolu pracujeme aj v Základnej organizácii Slovenského zväzu včelárov Štítnik, manžel Vladimír ako predseda a ja som tajomníčkou.   Obhospodarujeme 75 včelstiev. I túto zimu nám všetky včielky prežili, z čoho máme obrovskú radosť.

V roku 2012 som sa s naším medom zúčastnila súťaže o najlepší slovenský med a získala som I. miesto v kategórii jednodruhových medov v rámci Slovenska na Celoštátnej poľnohospodárskej výstave Agrokomplex Nitra 2012.   Je to veľké ocenenie našej práce, lebo kvalitný med prinesú len zdravé a silné včelstvá. A tie sú také len vtedy, keď sa včelár o ne dobre postará.

VB

{jcomments on}