 Škvrny salamandry-1.jpg)
Záujmová činnosť (52)
Podradené kategórie
Živé obrázky, ktoré práve sledujete, som nakrútil ešte ako 18-ročný študent bez akejkoľvek odbornej prípravy, čiže ako samouk. Dnes mám už vyše 80 rokov a rovnako ich vidím, ako vy, dnes po prvýkrát od ich zrodu aj vďaka pánovi Pobočekovi, ktorý sa podujal spraviť vo forme videa moje filmárske pokusy spred hádam 65 rokov. Hoci vidieť na záberoch moju neznalosť z problematiky filmovania, dnes majú o to väčšiu hodnotu. Mám takto spolu s vami možnosť vidieť naživo moju starú mamu U Dobošky, ako využila pekné letné dni na regeneráciu, alebo svoje spolužiačky, či mladšie i staršie rodáčky pri oslavách SNP v obci Rožňavské Bystré, keď na budove OSŠ slávnostne odhalili hrdinom Povstania z našej obce Pamätnú tabuľu.
Na fotoreportáž z Držkobrania sa nám ozval ich organizátor Miroslav Melich
Napísal(a) M. Melich
Píšem Vám ohľadom akcie Držkobranie, ktoré sa konalo v 8. augusta 2020 v obci Rovné, časť Burda. Nápad skrsol v mojej hlave. Keďže mám chalupu v susednej obci Poproč a chodím s rodinou na výlety po okolí, všimol som si, že sa v tej krásnej doline nič nedeje. Veľmi rád varím (amatérsky) a mám strašne veľa priateľov, ktorí majú radi kotlíkové držky, tak som sa rozhodol, že si urobíme takú malú súťaž.
Nakoniec z toho bola obrovská akcia, ktorú nečakal nikto. Vzhľadom na to, že som na túto akciu nemal ani jedného sponzora (všetko som platil zo svojho), sa mi podarilo vyčarovať jednu nádhernú akciu, kde sa stretli rodáci z okolia. Ľudia si zaspievali, pospomínali a hlavne sa po dlhom čase zabavili vo svojom okolí. Detičky mali rôzne atrakcie. Cez známych sa mi podarilo doviesť známu ľudovú hudbu Ondreja Molotu z Detvy (Ďatelinku), spevákov z FS Jánošík z Fiľakova, heligonkára Juraja Krahulca s manželkou Stelou a FS Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian. Moderovania akcie sa ujal známy televízny kuchár Vilo Habo. Hlavný porotca bol Miloš Lachkovič.
Remeselné tvorivé dielne pre deti, neďaleko Klenovca, na Ráztočnom realizovali 15. – 21.8.2020 Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, Obec Klenovec Aktivita sa konala v rámci projektu Tvorivé dielne hudby, tanca a tradičných ľudových remesiel, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Cieľom projektovej aktivity bolo vytvoriť edukačné aktivity pre deti počas letných prázdnin, v ktorých mohli získavať nové zručnosti, kvalitatívny rast v oblasti tradičných ľudových remesiel, pod vedením erudovaných lektorov, animátorov a pedagógov z praxe. Počas týždňa malo pätnásť detí možnosť spoznávať tradičné remeselné techniky s remeselnými majstrami. Okrem pracovných činností sa na pobyte deťom venovali animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko a vytvárali s nimi aktivity, ktorými ich učili kreativite, súdržnosti, pracovať v skupine.
Slovensko chutí ako parené buchty s makom a gemerské guľky s údeným mäsom, vravia moje deti, no za svoje obľúbené jedlo vyhlasujú bolonské špagety a kebab.
Niežeby sme ten kebab mávali na stole denne, nanajvýš tak dvakrát za rok, ale do kolónky obľúbené jedlo v populárnych detských pamätníčkoch nenapíšete predsa halušky či nebodaj šošovicový prívarok. Aj keď nám chutia. Po prvé halušky v Nemecku nikto nepozná a po druhé, halušky, pirohy a pečeňové knedličky nie sú cool. Pizza, pasta, hamburger, gyros a tortily sú. Rezeň je niekde tak na pomedzí, podľa toho, kto sa pýta.
O nevšedných záľubách a aktívnom živote potápača, zberateľa, inštruktora Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Vladimír Oravec
V tomto roku sa významného životného jubilea dožíva jeden zo zaujímavých ľudí, žijúci v našom meste, v Revúcej – Peter Ferdinandy. Potápač, zberateľ, inštruktor. Vlastní najväčšiu zbierku potápačskej techniky, fototechniky a potápačských hodiniek na Slovensku, ktorá sa nedávno dostala do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a pripravuje sa pre ňu stála expozícia. O nevšedných záľubách a aktívnom živote Petra Ferdinandyho sa s ním rozprával Vladimír Oravec.
- Zaujalo ma, že si sa vlastne nenarodil v Revúcej, hoci tvoja rodina je spojená s mestom.
Nie, narodil som sa v roku 1948 v Žiline, ale celý život som prežil v Revúcej, kde moja rodina žije už niekoľko storočí.
Slovenským gulášom vládne kráľ Močing a princezná Kližka
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
S prichádzajúcim letným počasím sa zintenzívňuje nielen sila slnečných lúčov, ale aj naša chuť stráviť príjemné chvíle v lone prírody, a to ideálne v dobrej spoločnosti a pri dobrom jedle. A tak mnohí z nás berú svoje gulášové kotlíky, kotle a kotliská a vyrážajú za gastronomickým zážitkom na lúku alebo aspoň na svoju záhradu. Ak by sme sa pozreli na to, aké mäso sa najčastejšie objavuje v našich gulášoch, bude to hovädzí močing. Viete ale prečo? A aký vlastne je močing? Rekordér v počte rôznych názvov. Aj to je jedna z typických charakteristík hovädzieho močingu. Pod akými rôznymi názvami teda tento diel mäsa poznáme? Portálu masodomov.sk sa ich podarilo zozbierať až pätnásť: lýtko, nožina, kliška, kližka, kližina, glejovka, močing, môčing, lapsár, predkolenie, predlaktie, spod kolena, hnátek,
Desať dôvodov, prečo by bravčová masť nemala chýbať vo vašej kuchyni
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Pri slovnom spojení bravčová masť sa väčšine z nás vynoria také pojmy ako kôrnatenie ciev, cholesterol alebo infarkt. Túto rovnicu máme v sebe zakorenenú tak hlboko, že ju nedokázali vyvrátiť ani stále častejšie sa objavujúce vedecké poznatky, ktoré vyvracajú toto lživé tvrdenie. Kde sa vlastne vzal tento nezmysel? Asi to bude znieť neuveriteľne, ale môže za to masívna reklamná kampaň firmy Proctor& Gamble z roku 1911. Čo sa vtedy vlastne stalo? Táto spoločnosť vlastnila rozsiahle bavlníkové plantáže, ktoré produkovali bavlníkový olej na výrobu mydla a sviečok. Lenže začiatok 20. storočia priniesol rozsiahlu elektrifikáciu Ameriky a s tým aj prudký prepad predaja sviečok.
Spoznávajte hovädzie držky – nečakanú vitamínovú bombu
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Chcete byť zdravší, schudnúť alebo dokonca omladnúť? Vyskúšajte držky.
Niektorí ich milujú, iným sa obracia žalúdok už iba pri pohľade na ne. Niekomu pripadajú veľké biele “fláty” na tanieri nechutné, druhý si zase pochutná, iba keď sú držky poriadne hrubé. Pre niekoho jedlo chudobných a pre iných gurmánska delikatesa. Málokto však vie, že držky sú vitamínová a minerálna bomba, z ktorej sa navyše nepriberá.
Lukovišťský kalíščok má svojho šampióna. Je ňou slivovica od Jána Šimona z Vyšnej Pokoradze
Napísal(a) Miroslava Vargová
Viac ako 260 vzoriek z 30 páleníc z Banskobystrického kraja a okolia hodnotilo 44 degustátorov. To je len niekoľko čísel z degustácie ovocných destilátov, ktorá sa konala v piatok 12. mája 2017 v Lukovištiach v rámci súťaže Lukovišťský kalíščok. Degustátori pod odborných dohľadom členov Slovenského Rádu rytierov destilátov anonymne hodnotili vzhľad, čistotu a intenzitu vône a chuti, ako aj vzájomnú vyváženosť chuti a vône páleniek. Spomedzi 6 súťažných kategórií - slivka, hruška, jablko, čerešňa/višňa, záhradná zmes a iné
Na návšteve u miestneho cukrára Ľuboša Garčára
Napísal(a) Dana Červenáková
Poznáte to, pozvú vás na svadbu, otecko – mamka má okrúhle výročie, vnučka prvý rôčik a vy stále v práci... Okrem darčeka, chcete prekvapiť aj sladkou tortou, či zákuskami. A čas tak letí... príbeh z dnešného života ako práve ten váš. Lomcujú nami emócie i zodpovednosť a navyše život je príliš krátky na to, aby sme si odopierali to, čo ho robí krajším a sladším.
Viac...
Súťaž a ochutnávka ovocných destilátov opäť v Lukovištiach
Napísal(a) Miroslava Vargová
Chcete poznať kvalitu vášho ovocného destilátu? Nechajte si ju posúdiť degustátormi s medzinárodnými skúsenosťami. Prihláste svoje vzorky do súťaže Lukovišťský kalíščok najneskôr do 30. apríla 2017 a počas koštovky v júli sa dozviete výsledky.
„Po úspešnom 1. ročníku podujatia, ktoré sa konalo v roku 2014 pri príležitosti 80. výročia otvorenia obecnej pálenice v Lukovištiach, sa obec rozhodla pokračovať
Vysoko zlatý muflón pochádzal z Plešivskej planiny. V tom čase štvrtá najsilnejšia trofej na svete a prvá na Slovensku
Napísal(a) Ján Gallo
Čitateľ tohto príbehu ho nájde v knižke Vojtecha Richtera "Zlaté trofeje Slovenska". Bol ulovený v roku 1973 na Plešivskej planine, v chotári obce Slavec.
Eči, ako ho všetci priatelia familiárne volali, sa ubytoval s ďalšími poľovníkmi na Slaveckej chate Plešivskej planiny. Mali tu pobudnúť 2 – 3 dni. Prístupová cesta na chatu sa dá bez zveličovania nazvať "krkolomná". Z osady Vidová vedie príkro do vrchu nad gombaseckou vápenkou "Kalcit".
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky sa stanú krásnym symbolom Vianoc
Napísal(a) A. Kleinová
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky, vytvorených šikovnosťou ženských rúk, sa stanú krásnym symbolom Vianoc v Dome tradičnej kultúry Gemera. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kurz vianočného zdobenia perníkov a jabĺčok. V piatok 9.12.2016 o 17.00 hodine sa účastníčky kurzu pod vedením lektorky naučia zdobiť perníky i jabĺčka
"Fjällräven Polar" je to, po čom sníva Janka Ďurková, rodáčka z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Janka Ďurková
Ahojte,
Volám sa Janka Ďurková. Mnohí by o mne povedali, že som typická mama. Starám sa o svoje decká, o manžela, chodím do roboty, varím, upratujem, periem, učím sa s deťmi,... veď to poznáte.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-