Čo samozrejme nikomu neprajem, nech je zásahov čím menej. Ale vidíme, že uvedené zvládnu a do previerok pripravenosti sa im zásah počíta.
Ráno boli rozdané pozície, stanovištia rozhodcom ÚzO DPO SR Rožňava, a boli dohodnuté spoločné pravidlá, pokyny s veliteľmi DHZ. Každý vedel ako a kde môže svoje hasičské náradie použiť a svojich členov usmerniť, ako a kde sa behá. Pri rannom nástupe sa uskutočnilo aj slávnostné odovzdávanie a blahoželanie dobrovoľným hasičom z Čiernej Lehoty, ktorí práve v tomto roku 2017 oslavujú založenie DHZ, a to presne 90 rokov. Pani starostka Ing. Iveta Potočná, zároveň členka DHZ Čierna Lehota, spolu s predsedom a veliteľom DHZ/DHZO Mgr. Michalom Terraiom, odovzdali ocenenia členom za vykonanú prácu, za ochotu byť činným pre DHZ a nebáť sa nasadiť svoje sily, kedykoľvek je to potrebné. Každému prítomnému členovi boli odovzdané spomienkové vecné dary, pre členov DHZ bola upečená vynikajúca aj krásna torta, a DHZ dostala svoju krásnu zástavu, vlajku k narodeninám. Ďakujeme.
Po tejto slávnostnej odovzdávke sa pristúpilo k uskutočneniu hasičských útokov. Každý DHZO bol pripravený a zvládol to na výbornú, aj muži, aj ženy, a tiež aj dorastenci Slavošovce, ktorí si to vyskúšali. Po ukončení a zhodnotení hlavným rozhodcom Jánom Holovárom (DHZ Čierna Lehota) a Mgr. Petrom Mátéom (veliteľom okresu Rožňava), sa pristúpilo k nástupu, k odovzdávaniu osvedčení, diplomov a vecných spomienkových darov pre DHZ/DHZO.
Zúčastnené DHZO svoje previerky zvládli, na základe uvedeného im boli odovzdané osvedčenia z okresných štruktúr. Pán Marián Kapusta predseda ÚzO DPO SR Rožňava zhodnotil priebeh previerok, celej súťaže, vyjadril všetkým poďakovanie, aj samozrejme starostom obcí, a vyjadril svoje príjemné prekvapenie, koľko DHZO sa do tohtoročných previerok pripravenosti zapojilo, že DHZO si svoju činnosť začínajú uvedomovať a vidieť, že aj podpora zo štátu nás k tomu motivuje, aby sme boli lepší a riešili to, na čo je DHZO určené. Poprial všetkým veľa zdaru aj v ostatných súťažiach poriadaných okresom Rožňava a s radosťou odovzdal veliteľom DHZ/DHZO osvedčenia o absolvovaní týchto previerok. K hodnoteniu previerok, priebehu sa zapojil aj mjr. Ing. Radovan Ružik - samostatný odborný inšpektor, OR HaZZ Rožňava, ktorý zastupoval riaditeľstvo. Vyjadril poďakovanie za pozvanie, zhodnotil priebeh, kde konštatoval, že družstvá boli pripravené a zvládli požadovanú taktiku - čerpanie vody priamo z vodného zdroja. Zablahoželal tým najlepším, a všetkým za podaný výkon. My ďakujeme za spoluprácu s OR HaZZ Rožňava.
Ocenené boli všetky prítomné DHZ, ktoré po zvládnutých výkonoch prijali ešte občerstvenie a s potešením z podaných výkonov odchádzali domov. Ďakujeme aj my za DHZ Čierna Lehota všetkým, ktorí nás navštívili a boli aj u nás spokojní. Ďakujeme aj Obecnému zastupiteľstvu a všetkým zainteresovaným na výbornej organizácii, za zdarný priebeh a za ich pomoc a podporu. Ďakujeme.
Mgr. Michal Terrai,
predseda, veliteľ DHZ/DHZ Čierna Lehota,
tajomník ÚzO DPO SR Rožňava
Výsledky pripravenosti DHZ/DHZO 2017
Kalendár akcií DHZ Rožňava 2017
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-