Obec Bartošovce má 730 obyvateľov a obecné zastupiteľstvo si činnosť kludu darcov vysoko cení a dokonca členom vyčlenili na obecnom úrade miestnosť, kde majú aj svoju pamätnú izbu. Aktívne spolupracujú s obdobnou organizáciou v Taliansku a v poľských Gorliciach.
Predseda KDK SČK pri príležitosti 100. výročia vzniku ČK na Slovensku k slávnostnému odberu pozval aj zakladateľov „Karpatskej kvapky krvi“, bývalého prezidenta SČK pána PaedDr. Milana Kručaja (bývalý reprezentant ČSR v plávaní a účastník finále na OH v Ríme v roku 1960) a jeho viceprezidenta JUDr. Jozefa Pupalu z Čierneho Potoka, okr. Rimavská Sobota, ktorý bol od roku 1990 dve volebné obdobia prvým predsedom Klubov darcov krvi na Slovensku, ktorých v tom čase bolo 22. Žiaľ, vďaka „politike SČK“ po roku 2001 Kluby darcov krvi zrušili a mohli existovať len ako ZO SČK, takže väčšina z nich zanikla.
V Bartošovciach prišlo darovať v tento deň 19 darcov z obce a blízkeho okolia, aj napriek chladnému počasiu – v noci snežilo a ráno vítal prvých darcov dážď. Z Bartošoviec to boli: Patrik Vojtek, Gabriel Herstek, Pavol Puchalík, Ľubomír Šináľ, Radoslav Novák, Martin Lazúr, Ľubo Horváth, Dušan Lenárt, Peter Lenárt, Agáta Jančušová, Tímea Cenká, Jozef Cenky, Ján Hudák. Z Hertníka: Iveta Nováková, Ondrej Novák, Martina Harčarufkova, Mária Kučíková, z Raslavíc Jančuk Lukáš. Z Osikova Beta Baniková.
Za pozornosť stojí, že ako vidieť zo zoznamu, darcovstvo je v tomto regióne rodinnou tradíciou. Napríklad Dušan Lenárt prišiel so synom Petrom a dcérkou Máriou Kušíkovou a Iveta a Ondrej Novákovci z Hertníka.
Po skončení odberu krvi predseda klubu pozval darcov na kávu a prehliadku klubovne na OcÚ v Bartošovciach, kde majú vystavené predmety a trofefeje, ktoré klub získal na súťažiach s družobnými organizáciami a kroniku klubu.
Ná záver len podotýkam, že v začiatočných ročníkoch sa odberov v poľských Gorliciach a Bardejove v rámci „Karpatskej kvapky krvi“ zúčastnili viacerí darcovia krvi i zo vzdialenejšieho okolia. Napríklad manželia Majoroszovci z Gemera, Ing. Alžbeta Pupalová s manželom, Slavomír Skalák z Tornale a dokonca manželia Gyermuszkovci z Maďarskej Kazincbarciky.
Ale o začiatko tejto akcie niekedy nabudúce.
Takže aj touto cestou patrí poďakovanie darcom aj organizátorom odberu krvi „Karpatská kvapka krvi“ v Bartošovciach.
Foto autor príspevku
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a