Vojakov a darcov krvi prišiel tradične podporiť aj bývalý náčelník GŠ ASR gen. por. v. v. Ing. Peter VOJTEK (daroval v Čiernom Potoku krv už šesťkrát) – podpredseda Klubu generálov SR z Hurbanova, ktorý však krv nemohol darovať, pretože krv daroval pred niekoľkými dňami svojmu známemu v Hurbanove.
Stalo sa už tradíciou, že darcov krvi prídu „povzbudiť“ aj rodinní príslušnící, ako napríklad rodina Kapcová z Kalinova, rodinu Slavomíra SKALÁKA z Včeliniec prišla podporiť družka aj s ročnou dcérkou.
Ak bol vlaňajší XIII. ročník zaujímavý tým, že krv daroval aj tajomník veľvyslanectva RF v SR pán S. Ryžove, tentoraz prišiel darovať krv predseda Slávice z Nitry pán Bc. Miloš ZVERINA a dokonca prvý raz darovala krv práve u nás pani Eva STRNISKOVÁ, taktiež zo Slávice v Nitre.
Okrem spomínaných darovali krv aj: Štefan KOÓS a Ing. Miroslav HUJEL z Blhoviec, Jaroslav IVAN z Rimavskej Bane, Jaroslav PETRINEC z Rimavských Janoviec-Močiara, Ján SEBÍŇ ml., Alžbeta BIBLÁKOVÁ z Čierneho Potoka, Dušan KRNÁČ (rodák z Čierneho Potoka), Róbert GÁL, Ema UHRÍNOVÁ, Tibor VOLGYI z Rimavskej Soboty, Beata ŠIMONOVÁ z Tornale, Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC st. a Štefan KAPEC ml. z Kalinova.
Sprievodným programom bol aj Memoriál brig. generála Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hode granátom (gumovým!) na diaľku a cieľ a hod kladivom. Najúspešnejším športovcom-amatérom bol Miloš Zverina, ktorý okrem streľby zo vzduchovky vyhral tri disciplíny. Streľbu zo vzduchovky „mu vyfúkla“ kolegyňa z OZ Slavica Nitra pani Eva Strnisková.
Po skončení odberu krvi nasledoval tradične pietny akt kladenia vencov pri pamätníku obetí maďarských fašistov z roku 1944 pri príležitosti 75. výročia SNP. Ako prvý položili veniec k pamätníku obetí zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, prvý tajomník veľvyslanectva pán Anatolij TOMNIKOV a tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR pani Marija VERSHININA, nasledovali starostka obce pani Svetlana ŠUFLIARSKA a predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu JUDr. Jozef PUPALA, predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol BRNDIAR, zástupca KG SR podpredseda genpor. v. v. Ing. Peter VOJTEK, rodina Štefana KAPCA a Františka KRNÁČA.
Zaujímavosťou celej akcie bolo, ale najmä pri kladení vencov k pamätníku obetí, že sa samostatne prišli pokloniť pamiatke obetí mladí chlapci – potomkovia obetí a potomkovia účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok, ktorí sú na školských prázdninách u starých rodičov v Čiernom Potoku a pochádzajú z USA a z Veľkej Británie.
Všetci účastníci uvedenej akcie si pochutili na kvalitnom baraninovom gulášiku, pohári pivka, čaši vínka alebo minerálky. O dobrú náladu sa tradične postaral tajomník ObV SZPB v Lučenci Rudko VÁCLAVÍK, ktorý je takmer každoročným hosťom na našej akcii, pretože aj jemu otecka zavraždili fašisti v Kováčovej pri Zvolene, a tak naša akcia je aj „jeho“ akciou.
Na záver patrí poďakovanie predovšetkým darcom krvi, súťažiacim, organizátorom akcie, ale aj všetkým, ktorí sa materiálne a technicky na úspešnosti akcie podieľali.
JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB
arm. gen. L. Svobodu
v Čiernom Potoku.
Foto: autor príspevku a Alžbeta Pupalová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-