Vojakov a darcov krvi prišiel tradične podporiť aj bývalý náčelník GŠ ASR gen. por. v. v. Ing. Peter VOJTEK (daroval v Čiernom Potoku krv už šesťkrát) – podpredseda Klubu generálov SR z Hurbanova, ktorý však krv nemohol darovať, pretože krv daroval pred niekoľkými dňami svojmu známemu v Hurbanove.
Stalo sa už tradíciou, že darcov krvi prídu „povzbudiť“ aj rodinní príslušnící, ako napríklad rodina Kapcová z Kalinova, rodinu Slavomíra SKALÁKA z Včeliniec prišla podporiť družka aj s ročnou dcérkou.
Ak bol vlaňajší XIII. ročník zaujímavý tým, že krv daroval aj tajomník veľvyslanectva RF v SR pán S. Ryžove, tentoraz prišiel darovať krv predseda Slávice z Nitry pán Bc. Miloš ZVERINA a dokonca prvý raz darovala krv práve u nás pani Eva STRNISKOVÁ, taktiež zo Slávice v Nitre.
Okrem spomínaných darovali krv aj: Štefan KOÓS a Ing. Miroslav HUJEL z Blhoviec, Jaroslav IVAN z Rimavskej Bane, Jaroslav PETRINEC z Rimavských Janoviec-Močiara, Ján SEBÍŇ ml., Alžbeta BIBLÁKOVÁ z Čierneho Potoka, Dušan KRNÁČ (rodák z Čierneho Potoka), Róbert GÁL, Ema UHRÍNOVÁ, Tibor VOLGYI z Rimavskej Soboty, Beata ŠIMONOVÁ z Tornale, Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC st. a Štefan KAPEC ml. z Kalinova.
Sprievodným programom bol aj Memoriál brig. generála Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hode granátom (gumovým!) na diaľku a cieľ a hod kladivom. Najúspešnejším športovcom-amatérom bol Miloš Zverina, ktorý okrem streľby zo vzduchovky vyhral tri disciplíny. Streľbu zo vzduchovky „mu vyfúkla“ kolegyňa z OZ Slavica Nitra pani Eva Strnisková.
Po skončení odberu krvi nasledoval tradične pietny akt kladenia vencov pri pamätníku obetí maďarských fašistov z roku 1944 pri príležitosti 75. výročia SNP. Ako prvý položili veniec k pamätníku obetí zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, prvý tajomník veľvyslanectva pán Anatolij TOMNIKOV a tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR pani Marija VERSHININA, nasledovali starostka obce pani Svetlana ŠUFLIARSKA a predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu JUDr. Jozef PUPALA, predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol BRNDIAR, zástupca KG SR podpredseda genpor. v. v. Ing. Peter VOJTEK, rodina Štefana KAPCA a Františka KRNÁČA.
Zaujímavosťou celej akcie bolo, ale najmä pri kladení vencov k pamätníku obetí, že sa samostatne prišli pokloniť pamiatke obetí mladí chlapci – potomkovia obetí a potomkovia účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok, ktorí sú na školských prázdninách u starých rodičov v Čiernom Potoku a pochádzajú z USA a z Veľkej Británie.
Všetci účastníci uvedenej akcie si pochutili na kvalitnom baraninovom gulášiku, pohári pivka, čaši vínka alebo minerálky. O dobrú náladu sa tradične postaral tajomník ObV SZPB v Lučenci Rudko VÁCLAVÍK, ktorý je takmer každoročným hosťom na našej akcii, pretože aj jemu otecka zavraždili fašisti v Kováčovej pri Zvolene, a tak naša akcia je aj „jeho“ akciou.
Na záver patrí poďakovanie predovšetkým darcom krvi, súťažiacim, organizátorom akcie, ale aj všetkým, ktorí sa materiálne a technicky na úspešnosti akcie podieľali.
JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB
arm. gen. L. Svobodu
v Čiernom Potoku.
Foto: autor príspevku a Alžbeta Pupalová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a