Čakanie však skrátilo príjemné prostredie v odberovej miestnosti, vypĺňanie dotazníkov a takmer vianočná idyla počasia, ktoré privítalo darcov v podobe prvých tohoročných predvianočných snehových vločiek.
JUDr. Jozef Pupala prítomných záujemcov o darovanie krvi oboznámil s históriou a popudom k organizovaniu takejto akcie.
Pred 14-timi rokmi sa rozhodli vtedy viacnásobní darcovia krvi z Tornale a okolia pripraviť a zrealizovať odber krvi v Tornali ako spomienku na padlých osloboditeľov mesta v boji proti okupantom počas 2. svetovej vojny, ako aj skutočnosti, že z Tornale odvliekli do koncentračných táborov vyše 650 obyvateľov, z ktorých sa väčšina už nevrátila.
Ďalším z dôvodov bola skutočnosť, že v meste Tornaľa mal svoj štáb od 20.12.1944 do 15. januára 1945 veliteľ Ukrajinského frontu maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovskij a tamojšia Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov má v čestnom názve jeho meno.
Uviedol, že v meste ešte žije pán Artúr Sobonyia, ktorý ako 16 a pol ročný robil vtedy cezhraničnú spojku medzi ilegálnym hnutím v oblasti Tornale a veliteľstvom partizánskej brigády Rákoczi mjr. Kozlova.
Pred odberom poďakoval v mene darcov krvi za dlhoročnú spoluprácu pri odberoch krvi JUDr. Jozef Pupala pánovi MUDr. Milanovi Bojovi z NTS Banská Bystrica, pre ktorého to bol posledný výjazdový odber krvi na Gemer z dôvodu odchodu do dôchodku k 1.1.2020.
Žiaľ, po vyplnení dotazníkov a pohovore s vyšetrujúcim lekárom nemohli ôsmi darcovia krv darovať krv z dôvodu návštevy Maďarska v poslednom mesiaci pred odberom krvi, kde bola vyhlásená karanténa, podobne aj v niektorých okresoch na Slovensku, z dôvodu výskytu „západoafrickej chrípky“.
Samozrejme, pre vyradených darcov krvi to bolo sklamanie, nakoľko o vyhlásení takejto karantény nemali potuchy.
Aj touto cestou organizátori akcie ďakujú nasledovným občanom, ktorí prišli s ochotou darovať bezplatne krv: Agnesa Imreceová, Július Fólin a Zsolt Trenka zo Včeliniec, Róbert Gál a Tibor Volgyi z Rimavskej Soboty, Czaba Valaszkay a Attila Czelényi z Gemera, Beata Nagyova z Neporadze, Lórant Ligart z Bohúňova, Pavol Galko z Držkoviec, Tibor Demeter z Kráľa, Mária Legátová zo Stárne, Zoltán Farkas zo Šírkoviec, Elena Máteová, Slavomír Skalák, Alexander Deneš, Ladislav Csókoly, Slávka Faltínova, Kristína Pásztorová, Zsolt Herčko, Peter Nociarik, Maria Kissová a Katarína Duszová z Tornale.
Po skončení odberov krvi MUDr. Milan Bojo poďakoval v mene NTS a prítomného personálu vedeniu DD a DSS v Tornali za spoluprácu, vytvorenie takmer „rodinných“ podmienok a pomoci pri realizácii doterajších odberov krvi a navzájom si popriali príjemné nadchádzajúce vianočné sviatky a zdravie, šťastie v novom roku 2020.
Za bezproblémové a dôstojné pripravenie a priebeh akcie ďakujeme vedeniu a pracovníkom DD a DSS v Tornali a p. Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy, Jozefovi Legátovi z Tornale a Mgr. Marianovi Habovštiakovi z Lenky.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.