Čakanie však skrátilo príjemné prostredie v odberovej miestnosti, vypĺňanie dotazníkov a takmer vianočná idyla počasia, ktoré privítalo darcov v podobe prvých tohoročných predvianočných snehových vločiek.
JUDr. Jozef Pupala prítomných záujemcov o darovanie krvi oboznámil s históriou a popudom k organizovaniu takejto akcie.
Pred 14-timi rokmi sa rozhodli vtedy viacnásobní darcovia krvi z Tornale a okolia pripraviť a zrealizovať odber krvi v Tornali ako spomienku na padlých osloboditeľov mesta v boji proti okupantom počas 2. svetovej vojny, ako aj skutočnosti, že z Tornale odvliekli do koncentračných táborov vyše 650 obyvateľov, z ktorých sa väčšina už nevrátila.
Ďalším z dôvodov bola skutočnosť, že v meste Tornaľa mal svoj štáb od 20.12.1944 do 15. januára 1945 veliteľ Ukrajinského frontu maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovskij a tamojšia Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov má v čestnom názve jeho meno.
Uviedol, že v meste ešte žije pán Artúr Sobonyia, ktorý ako 16 a pol ročný robil vtedy cezhraničnú spojku medzi ilegálnym hnutím v oblasti Tornale a veliteľstvom partizánskej brigády Rákoczi mjr. Kozlova.
Pred odberom poďakoval v mene darcov krvi za dlhoročnú spoluprácu pri odberoch krvi JUDr. Jozef Pupala pánovi MUDr. Milanovi Bojovi z NTS Banská Bystrica, pre ktorého to bol posledný výjazdový odber krvi na Gemer z dôvodu odchodu do dôchodku k 1.1.2020.
Žiaľ, po vyplnení dotazníkov a pohovore s vyšetrujúcim lekárom nemohli ôsmi darcovia krv darovať krv z dôvodu návštevy Maďarska v poslednom mesiaci pred odberom krvi, kde bola vyhlásená karanténa, podobne aj v niektorých okresoch na Slovensku, z dôvodu výskytu „západoafrickej chrípky“.
Samozrejme, pre vyradených darcov krvi to bolo sklamanie, nakoľko o vyhlásení takejto karantény nemali potuchy.
Aj touto cestou organizátori akcie ďakujú nasledovným občanom, ktorí prišli s ochotou darovať bezplatne krv: Agnesa Imreceová, Július Fólin a Zsolt Trenka zo Včeliniec, Róbert Gál a Tibor Volgyi z Rimavskej Soboty, Czaba Valaszkay a Attila Czelényi z Gemera, Beata Nagyova z Neporadze, Lórant Ligart z Bohúňova, Pavol Galko z Držkoviec, Tibor Demeter z Kráľa, Mária Legátová zo Stárne, Zoltán Farkas zo Šírkoviec, Elena Máteová, Slavomír Skalák, Alexander Deneš, Ladislav Csókoly, Slávka Faltínova, Kristína Pásztorová, Zsolt Herčko, Peter Nociarik, Maria Kissová a Katarína Duszová z Tornale.
Po skončení odberov krvi MUDr. Milan Bojo poďakoval v mene NTS a prítomného personálu vedeniu DD a DSS v Tornali za spoluprácu, vytvorenie takmer „rodinných“ podmienok a pomoci pri realizácii doterajších odberov krvi a navzájom si popriali príjemné nadchádzajúce vianočné sviatky a zdravie, šťastie v novom roku 2020.
Za bezproblémové a dôstojné pripravenie a priebeh akcie ďakujeme vedeniu a pracovníkom DD a DSS v Tornali a p. Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy, Jozefovi Legátovi z Tornale a Mgr. Marianovi Habovštiakovi z Lenky.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a