Róbert Štefan Országh z Vlkyne, Attila Cselényi, Ján Budaj z Gemera, Gregor Seres, Tibor Volgyi, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Gyula Fálin Včelince, Bianka Ondrejšíková z Lenky, Gabriela Kvetková, Alžbeta Pupalová, Júlia Trenková, Jaroslav Bizon, Elena Máteová, Peter Nociarik, Július Folin, Róbert Pósza, Vivien Pénteková, Kristian Káli, Csaba Tímár, Barbara Pálová, Mgr. Jaroslav Szoltz z Tornale. Všetkým darcom krvi aj touto cestou patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí prispeli k úspešnému priebehu odberu krvi.
Podnet k darovaniu krvi na počesť MDŽ práve v Tornali prišiel od samotných darcov krvi, ktorí pracovali v tamojšej textilnej fabrike „OZETA“, v ktorej pracovalo vyše 900 zamestnancov, väčšina žien. Žiaľ po „nežnej revolúcii“ v roku 1989 prišlo postupne k prepúšťaniu pracovníkov a neskôr k likvidácii fabriky. Aký symbolický jav: ženy z Tornale a okolia prišli o prácu a na prežitie museli hľadať nový spôsob obživy. Podobne ako v druhej polovici 19. storočia ženy v textilných fabrikách v USA bojovali za svoje práva, skrátenie pracovnej doby zo 14 hodín na 8 hodín, zákaz práce detí, zlepšenie pracovných podmienok...
Prvá taká masová demonštrácia žien v textilných fabrikách práve 8. marca 1857 rozohnala polícia streľbou. Viac ako 15.000 žien (niektoré pramene uvádzajú viac ako 40.000) usporiadalo 8. marca 1908 demonštráciu pri výročí štrajku žien z roku 1857 v New Yorku štrajk za svoje nesplnené práva, rozšírené o volebné právo žien, ktoré už príslušné miesta nemohli ignorovať. O dva roky neskôr v roku 1910 medzinárodný kongres žien v Kodani vyhlásil 8. marec za medzinárodný deň boja žien za svoje práva - MDŽ. (OSN tento sviatok uznala až v roku 1975.) Tento nerovný boj s kapitálom vyvrcholil 25. marca 1911, kedy v niekoľkoposchodovej textilnej fabrike Tringle Factory v New Yorku vypukol požiar, pri ktorom zahynulo 146 krajčírok, poväčšine migrantiek z Európy vo veku 16 - 23 rokov! Obetí nemuselo byť toľko, keby zamestnávateľ nezamykal dvere medzi jednotlivými podlažiami. Súd zamestnávateľa uznal za nevinného a ten pozostalým na osobu priznal odškodné 75 dolárov. Taká bola hodnota krajčírky!
Po zatvorení textilnej fabriky v Tornali museli stovky žien z Tornale a okolia hľadať prácu v zahraničí, najmä v Rakúsku, Nemecku... a zamestnať sa bez ohľadu na kvalifikáciu ako opatrovateľky, samozrejme za horších podmienok ako domáce ošetrovateľky.
V Tornali 25.3.2018
JUDr. Jozef Pupala
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.