Vojakov a darcov krvi prišiel tradične podporiť aj bývalý náčelník GŠ ASR gen. por. v. v. Ing. Peter VOJTEK (daroval v Čiernom Potoku krv už šesťkrát) – podpredseda Klubu generálov SR z Hurbanova, ktorý však krv nemohol darovať, pretože krv daroval pred niekoľkými dňami svojmu známemu v Hurbanove.
Stalo sa už tradíciou, že darcov krvi prídu „povzbudiť“ aj rodinní príslušnící, ako napríklad rodina Kapcová z Kalinova, rodinu Slavomíra SKALÁKA z Včeliniec prišla podporiť družka aj s ročnou dcérkou.
Ak bol vlaňajší XIII. ročník zaujímavý tým, že krv daroval aj tajomník veľvyslanectva RF v SR pán S. Ryžove, tentoraz prišiel darovať krv predseda Slávice z Nitry pán Bc. Miloš ZVERINA a dokonca prvý raz darovala krv práve u nás pani Eva STRNISKOVÁ, taktiež zo Slávice v Nitre.
Okrem spomínaných darovali krv aj: Štefan KOÓS a Ing. Miroslav HUJEL z Blhoviec, Jaroslav IVAN z Rimavskej Bane, Jaroslav PETRINEC z Rimavských Janoviec-Močiara, Ján SEBÍŇ ml., Alžbeta BIBLÁKOVÁ z Čierneho Potoka, Dušan KRNÁČ (rodák z Čierneho Potoka), Róbert GÁL, Ema UHRÍNOVÁ, Tibor VOLGYI z Rimavskej Soboty, Beata ŠIMONOVÁ z Tornale, Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC st. a Štefan KAPEC ml. z Kalinova.
Sprievodným programom bol aj Memoriál brig. generála Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hode granátom (gumovým!) na diaľku a cieľ a hod kladivom. Najúspešnejším športovcom-amatérom bol Miloš Zverina, ktorý okrem streľby zo vzduchovky vyhral tri disciplíny. Streľbu zo vzduchovky „mu vyfúkla“ kolegyňa z OZ Slavica Nitra pani Eva Strnisková.
Po skončení odberu krvi nasledoval tradične pietny akt kladenia vencov pri pamätníku obetí maďarských fašistov z roku 1944 pri príležitosti 75. výročia SNP. Ako prvý položili veniec k pamätníku obetí zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, prvý tajomník veľvyslanectva pán Anatolij TOMNIKOV a tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR pani Marija VERSHININA, nasledovali starostka obce pani Svetlana ŠUFLIARSKA a predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu JUDr. Jozef PUPALA, predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol BRNDIAR, zástupca KG SR podpredseda genpor. v. v. Ing. Peter VOJTEK, rodina Štefana KAPCA a Františka KRNÁČA.
Zaujímavosťou celej akcie bolo, ale najmä pri kladení vencov k pamätníku obetí, že sa samostatne prišli pokloniť pamiatke obetí mladí chlapci – potomkovia obetí a potomkovia účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok, ktorí sú na školských prázdninách u starých rodičov v Čiernom Potoku a pochádzajú z USA a z Veľkej Británie.
Všetci účastníci uvedenej akcie si pochutili na kvalitnom baraninovom gulášiku, pohári pivka, čaši vínka alebo minerálky. O dobrú náladu sa tradične postaral tajomník ObV SZPB v Lučenci Rudko VÁCLAVÍK, ktorý je takmer každoročným hosťom na našej akcii, pretože aj jemu otecka zavraždili fašisti v Kováčovej pri Zvolene, a tak naša akcia je aj „jeho“ akciou.
Na záver patrí poďakovanie predovšetkým darcom krvi, súťažiacim, organizátorom akcie, ale aj všetkým, ktorí sa materiálne a technicky na úspešnosti akcie podieľali.
JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB
arm. gen. L. Svobodu
v Čiernom Potoku.
Foto: autor príspevku a Alžbeta Pupalová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-