Odber krvi sa začal už od 08.00 hodiny a postupne prichádzali darcovia krvi z blízkeho a ďalekého okolia. Do 11.00 hodiny prišlo darovať krv celkom 30 darcov. Zo zdravotných dôvodov však šiesti krv nemohli darovať. Aj im však patrí poďakovanie, že krv darovať chceli.
Odber krvi sa okrem hlavného loga, niesol v duchu pomoci ľuďom, ktorí túto nenahraditeľnú tekutinu potrebujú k obnove svojho zdravia, alebo záchrane života. Tak aj tento odber krvi bol venovaný bývalej študentke Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote Veronika K. z Rimavských Janoviec, ktorá krátko po úspešnej maturite sa musela podrobiť opakovanej transplantácii pečene a napriek maximálnemu úsiliu zdravotného personálu Rosseweltovej nemocnici v Banskej Bystrici, nás navždy opustila.
DO 27.7. 2017 za Veroniku darovalo krv v B. Bystrici celkom 31 darcov krvi. K nim sa svojim počinom darovať krvi pripojilo v rámci KVAPKY SNP na Čiernom Potoku ďalších 30 darcov ochotných darovať krv.
Do Čierneho Potoka prišli darovať krv aj vzácni darci krvi: bývalý náčelník Generálneho štábu OS SR, podpredseda Klubu generálov SR genpor v.v. Ing. Peter Vojtek, generálny duchovný ozbrojených síl SR a ozbrojených zborov SR plk.ThDr. Marian Bodolló, dekan a riaditeľ kancelárie uvedenej inštitúcie Dávid Vargaeštók,
Nasledovali ich ďalší darcovia krvi: Tibor Demeter z Kráľa, Marian Spodniak z Aboviec, Daniel Fedák z Čičaroviec, Pavel Galo z Držkoviec, Gergely Pál z Tácht, Miroslav Kochan a Matej Škvarka z Hrachova, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bani, Ing.Miroslav Hukel z Blhoviec, Slavomír Skalák, Jaroslav Pinzík, Alžbeta Bibláková z Tornale, Adriana Kapcová z Kalinova, Veronika Rízová, Róbert Gál, Tibor Volgyi z Rimavskej Soboty, Branislav Konečný z Mojína, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec, Peter Dúbrava z Banskej Bystrice, Juraj Kozlok, Adriana Póczosová, Beáta Póczosová, Kinga Póczosová z Dubna, Nikolett Kunyia a Adrian Gyula Kunyia z Hajnáčky, Ing. Mária Lakotová a Mgr. Adriana Hriňová z Čierneho Potoka. Z nich Beata Póczosová, Nikolett Kunyia, Adriana Gyula Kunya, Peter Dúbrava a Branislav Konečný darovali krv po prvý raz a tak ich vítame v rodine darcov krvi. Všetci darcovia krvi obdržali od organizátorov odberu upomienkové predmety a pochutili si na kvalitnom guľáši, ktorý tradične pripravila Martinka Kureková a Silvia Hriňová za asistencie pani starostky Čierneho Potoka Svetlany Šufliarskej.
Za aktívný prínos k humanite a popularizácii obce Čierny Potok, propagácie Kvapky SNP obecné zastupiteľstvo udelilo pánovi genpor.v.v. Ing. Petrovi Vojtekovi (daroval krvi v rámci uvedenej akcii už po tretí krát) Čestné občianstvo obce Čierny Potok.
Za zdarnú prípravu, zabezpečenie a priebeh Kvapky SNP je okrem darcom krvi poďakovať aj touto cestou, všetkým, ktorý sa na príprave a organizovaní kvapky krvi podieľali.
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-