Štefan Burčo (26)
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (12)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (31/50)... bude pokračovať ako "Historia Dobsinensis".
Dobšiná je moje rodisko (*1947) a mestečko, kde som prežil detstvo i čas mladosti. Mesto, podobne ako iné v minulosti okrem morových epidémií trápil najmä oheň. Keď sa ozvalo "horííí..." ľudia vybehli z domov a bežali pomáhať hasiť, lebo oheň si nevyberal a často spustošil i väčšinu mesta. Mestská rada prijala myšlienku založiť dobrovoľný hasičský zbor, a tak od roku 1875 fungoval "Dobschauer Feuerwehr", ktorý si už v roku 1879 postavil dom a cvičnú vežu! Hneď v začiatku mal 135 aktívnych členov. V roku 1923 už hrala hudobná hasičská kapela.
S požiarmi to bolo zlé. V roku 1786 vyhorela veľká časť mesta, v r. 1855 dokonca i evanjelický kostol, v r. 1903 17 domov na Novej ulici, 1910 píla, 1931 až 25 domov na Zimnej ulici...
Ako dieťa som obdivoval nádherné červené hasičské auto (dnes v múzeu) a ukážky činnosti hasičov na námestí, a to za (i keď niekedy trochu falošnej) dychovky...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (11)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (28/50)
O "Stratenskej skalnej bráne" sa v povesti vraví, že ju vybudovali permoníci pre vládcu Kovlada... Ale aká je skutočnosť?
Brat bulharského cára Ferdinanda I. Coburga – vojvoda Filip – dal vyriešiť dopravu z Horehronia do Stratenej, kde bola významná huta.
Tak v roku 1890 bola vybudovaná dopravná trasa z Horehronia do Stratenej a doliny Hnilca.
Predtým cesta viedla z Dobšinej cez Čuntavu na Besník a Telgárt. Skalná brána bola vyústením "Stratenského kaňonu", ale na konci druhej svetovej vojny bola zničená...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (10)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (25/50)
POVESŤ – to je epika na historickú tému a vznikla na pevnom základe a dej sa odohráva často na konkrétnom mieste a odvíja sa od skutočnosti, ale často sa vyskytujú i nadprirodzené bytosti.
Ako vzniká povesť uvediem na príklade: Traja dobšinskí baníci sa vracali z roboty v bani doliny "Tešnárky" a ako zvyčajne sa zastavili v okoloidúcej krčme "U Turzáka" a hneď si rozkázali "štrimflovicu"!
"Štrimflovica" – to je fľaška s domácou pálenkou, ktorú krčmár dával do fusakle, štrimfle – ponožky, pančuchy, a ukrýval pred "daňovníkmi" pod pultom.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (9)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (22/50)
Eugen RUFFINY (1846 – 1924) – 15.6.1870 spolu s Gustávom Langom, Andrejom Megom, Ferdinandom Fehérom a skupinou baníkov pri skúmaní priepasti v svahu kopca "Duča" zostúpili do podzemia s ľadovou výzdobou.
Ľadová krása bola už v roku 1887 ako prvá jaskyňa na svete osvetlená elektrickým prúdom!
O zaujímavom živote človeka plného entuziazmu sa môžete dočítať v pekne spracovanej knihe Jozefa Červínku: "Objaviteľ".
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (19/50)
V Plešivci nájdete peknú pamätnú tabuľu (autor: Frico Motoška) na zasadnutie štatariálneho súdu Gemerskej a Malohontskej župy, kde boli odsúdení na smrť povrazom:
Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny.
6.11.1848 už stavali šibenicu..., zachránili ich prehraté bitky Maďarov s cisárskymi!
Dôvodom odsúdenia bolo, že revolucionári nechceli dopustiť, aby slovenské gardy boli zadelené do maďarského vojska proti cisárovi.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (7)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (16/50)
...o hutníctve sa zmienim tiež len ako laik.
Produkt práce baníkov bolo výhodne čiastočne spracovať na mieste a k tomu boli dané možnosti i v údolí povodia Slanej.
Najodbornejšie informácie obdržíte v "Baníckom múzeu" v Rožňave. Ja som si pre ilustráciu vybral prácu pri vysokých peciach. Vraj už v roku 1680 bola u nás prvá vysoká pec v Uhorsku a huty – maše boli i v okolí Dobšinej, o čom svedčia názvy: Nižná Maša (pri žel. stanici) Vyšná Maša (v smere na Čuntavu), Dobšinská Maša (na Hnilci)... Najnovšie nadšenci histórie baníctva a hutníctva pracujú na ich záchrane, oprave i rekonštrukcii.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (6)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (13/50)
Ako to bolo s prepadnutím Dobšinej?
Fiľakovo – perla uhorskej pevnosti sa v r. 1554 dostala do rúk Turkom. Turci začali hrad i podhradie zveľaďovať! Mustafa Sokoli vybudoval džamiju s minaretom, kúpele, záhrady... Mesto sa stalo mestom obchodu s dieľňami, vodovodom...
Okolité obce však prosperitu nepociťovali, ale naopak museli platiť vysoké dane, a ak tak neurobili, bolo "zle-nedobre".
Príkladom môže byť i DOBŠINÁ. Beg ich už od roku 1580 upozorňoval na možné sankcie za neposlušnosť a neskoré platenie "daní". V roku 1584 sa to stalo skutočnosťou!
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (5)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (10/50)
Donedávna sme Gombasek poznali len ako miesto peknej jaskyne v údolí Slanej pod Silickou planinou Slovenského krasu. Ako "Podzávoz" bol však i miestom Pavlínskeho kláštora, ktorého zakladateľom bol jeden z Bebekovského rodu. Prosperitu zažíval najmä v 15. storočí, ale šíriaca sa reformácia v 16. stor. zapríčinila jeho úpadok a zánik.
Zaujímavou historkou je, že v roku 1566 ho Juraj Bebek s vojakmi prepadol, dal mníchov vyzliecť z habitov a prinútil obliecť šaty pohanských mníchov... – to bola zábava! Aj tu vraj odznela hrozba-kliatba pre Juraja: "do roka a do dňa", a ten naozaj o rok zomrel.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného GEMERA (4)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného GEMERA. (7/50)
Vrátime sa do 14. storočia, kedy na našom území nastal rozvoj a každá dedina chcela mať kostol, ako miesto na stretávanie, miesto na vyznávanie svojho náboženstva a miesto, ktoré by malo pre ich duševný život obohatenie... Z ďalekého Talianska prišli majstri fresiek a s nimi i vyškolení remeselníci a zanechali v našej oblasti vyše 23 objektov s nádhernými nástennými maľbami. FRESKY – boli robené technikou "secco" t. j. na suchú omietku. Dnes na túto unikátnu a vyspelú stredovekú kultúru upozorňuje zriadená "Gotická cesta", po ktorej sa oplatí túlať a poznávať históriu. Mňa najviac fascinujú fresky v Koceľovciach a samotný kostolík "Všetkých svätých" v Henckovciach. Ten patrí k bohatému fondu vidieckych ranogotických kostolíkov, ktorých vznik súvisel s nemeckou kolonizáciou a od roku 2012 vďaka dobrovoľníkom i odborníkom je opravovaný a reštaurovaný.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)
Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.
Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)
Napísal(a) :S. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera
pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda
môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).
Štefan Burčo vytvoril Malú ilustrovanú históriu horného Gemera
Napísal(a) od + sb
Na sociálnej sieti začal nedávno uverejňovať svoje obrázky náš známy výtvarník Štefan Burčo. Z jeho tužky, pera, či štetca, vzišlo niekoľko pozoruhodných výtvarných diel. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe i drobnej úžitkovej grafike, je autorom ilustrácií, desiatok návrhov na logá, na odznaky a plagáty. Jeho záľuba vo filatelii ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. V tomto čase, keď mnohých „obohatila“ pliaga v podobe koronavírusu a vyradila ich z ich najmä fyzickej činnosti, ale i vyučovacieho procesu, on porozmýšľal trošku ináč ako využiť voľný čas na dôchodku. Spomenul si na niektorých autorov z rodnej Dobšinej, a keďže žije v okresnom meste Rožňava, využil ich bohaté námety z nášho horného Gemera a pretavil ich do zaujímavých obrázkov v podobe ilustrácií i s krátkymi vysvetľujúcimi textami. Práce tejto témy nazval Malá ilustrovaná história horného Gemera, ktorú venoval histórii a povestiam horného Gemera, so zameraním najmä na staré banícke mestečko a jeho rodisko Dobšinú.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-