Štefan Burčo (26)
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (12)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (31/50)... bude pokračovať ako "Historia Dobsinensis".
Dobšiná je moje rodisko (*1947) a mestečko, kde som prežil detstvo i čas mladosti. Mesto, podobne ako iné v minulosti okrem morových epidémií trápil najmä oheň. Keď sa ozvalo "horííí..." ľudia vybehli z domov a bežali pomáhať hasiť, lebo oheň si nevyberal a často spustošil i väčšinu mesta. Mestská rada prijala myšlienku založiť dobrovoľný hasičský zbor, a tak od roku 1875 fungoval "Dobschauer Feuerwehr", ktorý si už v roku 1879 postavil dom a cvičnú vežu! Hneď v začiatku mal 135 aktívnych členov. V roku 1923 už hrala hudobná hasičská kapela.
S požiarmi to bolo zlé. V roku 1786 vyhorela veľká časť mesta, v r. 1855 dokonca i evanjelický kostol, v r. 1903 17 domov na Novej ulici, 1910 píla, 1931 až 25 domov na Zimnej ulici...
Ako dieťa som obdivoval nádherné červené hasičské auto (dnes v múzeu) a ukážky činnosti hasičov na námestí, a to za (i keď niekedy trochu falošnej) dychovky...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (11)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (28/50)
O "Stratenskej skalnej bráne" sa v povesti vraví, že ju vybudovali permoníci pre vládcu Kovlada... Ale aká je skutočnosť?
Brat bulharského cára Ferdinanda I. Coburga – vojvoda Filip – dal vyriešiť dopravu z Horehronia do Stratenej, kde bola významná huta.
Tak v roku 1890 bola vybudovaná dopravná trasa z Horehronia do Stratenej a doliny Hnilca.
Predtým cesta viedla z Dobšinej cez Čuntavu na Besník a Telgárt. Skalná brána bola vyústením "Stratenského kaňonu", ale na konci druhej svetovej vojny bola zničená...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (10)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (25/50)
POVESŤ – to je epika na historickú tému a vznikla na pevnom základe a dej sa odohráva často na konkrétnom mieste a odvíja sa od skutočnosti, ale často sa vyskytujú i nadprirodzené bytosti.
Ako vzniká povesť uvediem na príklade: Traja dobšinskí baníci sa vracali z roboty v bani doliny "Tešnárky" a ako zvyčajne sa zastavili v okoloidúcej krčme "U Turzáka" a hneď si rozkázali "štrimflovicu"!
"Štrimflovica" – to je fľaška s domácou pálenkou, ktorú krčmár dával do fusakle, štrimfle – ponožky, pančuchy, a ukrýval pred "daňovníkmi" pod pultom.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (9)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (22/50)
Eugen RUFFINY (1846 – 1924) – 15.6.1870 spolu s Gustávom Langom, Andrejom Megom, Ferdinandom Fehérom a skupinou baníkov pri skúmaní priepasti v svahu kopca "Duča" zostúpili do podzemia s ľadovou výzdobou.
Ľadová krása bola už v roku 1887 ako prvá jaskyňa na svete osvetlená elektrickým prúdom!
O zaujímavom živote človeka plného entuziazmu sa môžete dočítať v pekne spracovanej knihe Jozefa Červínku: "Objaviteľ".
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (19/50)
V Plešivci nájdete peknú pamätnú tabuľu (autor: Frico Motoška) na zasadnutie štatariálneho súdu Gemerskej a Malohontskej župy, kde boli odsúdení na smrť povrazom:
Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny.
6.11.1848 už stavali šibenicu..., zachránili ich prehraté bitky Maďarov s cisárskymi!
Dôvodom odsúdenia bolo, že revolucionári nechceli dopustiť, aby slovenské gardy boli zadelené do maďarského vojska proti cisárovi.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (7)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (16/50)
...o hutníctve sa zmienim tiež len ako laik.
Produkt práce baníkov bolo výhodne čiastočne spracovať na mieste a k tomu boli dané možnosti i v údolí povodia Slanej.
Najodbornejšie informácie obdržíte v "Baníckom múzeu" v Rožňave. Ja som si pre ilustráciu vybral prácu pri vysokých peciach. Vraj už v roku 1680 bola u nás prvá vysoká pec v Uhorsku a huty – maše boli i v okolí Dobšinej, o čom svedčia názvy: Nižná Maša (pri žel. stanici) Vyšná Maša (v smere na Čuntavu), Dobšinská Maša (na Hnilci)... Najnovšie nadšenci histórie baníctva a hutníctva pracujú na ich záchrane, oprave i rekonštrukcii.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (6)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (13/50)
Ako to bolo s prepadnutím Dobšinej?
Fiľakovo – perla uhorskej pevnosti sa v r. 1554 dostala do rúk Turkom. Turci začali hrad i podhradie zveľaďovať! Mustafa Sokoli vybudoval džamiju s minaretom, kúpele, záhrady... Mesto sa stalo mestom obchodu s dieľňami, vodovodom...
Okolité obce však prosperitu nepociťovali, ale naopak museli platiť vysoké dane, a ak tak neurobili, bolo "zle-nedobre".
Príkladom môže byť i DOBŠINÁ. Beg ich už od roku 1580 upozorňoval na možné sankcie za neposlušnosť a neskoré platenie "daní". V roku 1584 sa to stalo skutočnosťou!
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (5)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (10/50)
Donedávna sme Gombasek poznali len ako miesto peknej jaskyne v údolí Slanej pod Silickou planinou Slovenského krasu. Ako "Podzávoz" bol však i miestom Pavlínskeho kláštora, ktorého zakladateľom bol jeden z Bebekovského rodu. Prosperitu zažíval najmä v 15. storočí, ale šíriaca sa reformácia v 16. stor. zapríčinila jeho úpadok a zánik.
Zaujímavou historkou je, že v roku 1566 ho Juraj Bebek s vojakmi prepadol, dal mníchov vyzliecť z habitov a prinútil obliecť šaty pohanských mníchov... – to bola zábava! Aj tu vraj odznela hrozba-kliatba pre Juraja: "do roka a do dňa", a ten naozaj o rok zomrel.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného GEMERA (4)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného GEMERA. (7/50)
Vrátime sa do 14. storočia, kedy na našom území nastal rozvoj a každá dedina chcela mať kostol, ako miesto na stretávanie, miesto na vyznávanie svojho náboženstva a miesto, ktoré by malo pre ich duševný život obohatenie... Z ďalekého Talianska prišli majstri fresiek a s nimi i vyškolení remeselníci a zanechali v našej oblasti vyše 23 objektov s nádhernými nástennými maľbami. FRESKY – boli robené technikou "secco" t. j. na suchú omietku. Dnes na túto unikátnu a vyspelú stredovekú kultúru upozorňuje zriadená "Gotická cesta", po ktorej sa oplatí túlať a poznávať históriu. Mňa najviac fascinujú fresky v Koceľovciach a samotný kostolík "Všetkých svätých" v Henckovciach. Ten patrí k bohatému fondu vidieckych ranogotických kostolíkov, ktorých vznik súvisel s nemeckou kolonizáciou a od roku 2012 vďaka dobrovoľníkom i odborníkom je opravovaný a reštaurovaný.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)
Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.
Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)
Napísal(a) :S. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera
pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda
môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).
Štefan Burčo vytvoril Malú ilustrovanú históriu horného Gemera
Napísal(a) od + sb
Na sociálnej sieti začal nedávno uverejňovať svoje obrázky náš známy výtvarník Štefan Burčo. Z jeho tužky, pera, či štetca, vzišlo niekoľko pozoruhodných výtvarných diel. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe i drobnej úžitkovej grafike, je autorom ilustrácií, desiatok návrhov na logá, na odznaky a plagáty. Jeho záľuba vo filatelii ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. V tomto čase, keď mnohých „obohatila“ pliaga v podobe koronavírusu a vyradila ich z ich najmä fyzickej činnosti, ale i vyučovacieho procesu, on porozmýšľal trošku ináč ako využiť voľný čas na dôchodku. Spomenul si na niektorých autorov z rodnej Dobšinej, a keďže žije v okresnom meste Rožňava, využil ich bohaté námety z nášho horného Gemera a pretavil ich do zaujímavých obrázkov v podobe ilustrácií i s krátkymi vysvetľujúcimi textami. Práce tejto témy nazval Malá ilustrovaná história horného Gemera, ktorú venoval histórii a povestiam horného Gemera, so zameraním najmä na staré banícke mestečko a jeho rodisko Dobšinú.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.