Krajská futbalová liga (ďalej len „KFL“) je športovým súťažným združením, ktoré dobrovoľne vytvorili futbalové oddiely a futbalové kluby na území okresov Michalovce, Sobrance, Trebišov, Košice-okolie, Košice-mesto, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica. KFL je samostatnou športovou súťažou s vlastnou právnou subjektivitou. V mene KFL koná predseda KSK, v jeho neprítomnosti riaditeľ úradu KSK. KFL je organizovaná v spolupráci s VsFZ.
Účelom činnosti KFL je :
- starať sa o rozvoj futbalu s osobitným zreteľom na mládežnícky futbal a na zlepšenie podmienok pri jeho rozvoji,
- zastupovať záujmy futbalových klubov (ďalej už len FO-FK),
- realizovať koncepciu rozvoja slovenského futbalu v podmienkach KSK,
- v letnej a zimnej časti KFL aktuálne pomáhať už fungujúcim FO-FK v KSK súťažiacich v rámci VsFZ alebo ObFZ,
- zamedziť rozpadu FO-FK, ktoré nedokážu zabezpečiť hráčov a rovnako aj adekvátnu zimnú prípravu, čo má za následok stratu záujmu v hráčskom obsadení.
Výhody zaregistrovania klubu do KFL:
- FO-FK nemusí hľadať voľnú hraciu plochu, ani voľný termín a čas pre svoje stretnutia,
- odbremenenie FO-FK od nákladov za využívanie ihrísk s UT,
- FO-FK odpadá starosť so zabezpečením rozhodcov na svoje stretnutia,
- nulové výdavky FO-FK na odmeny pre delegované osoby.
Podmienky účasti družstva v súťaži:
Každé družstvo mužov FO-FK, ktoré sa prihlási do tejto súťaže štartuje, okrem nákladov na cestovné, na náklady KSK (nájom futbalových ihrísk s UT, odmeny delegovaných osôb) so svojimi registrovanými hráčmi na základe predložených platných RP. Súťažný vklad sa do tejto súťaže nevyžaduje.
V tejto súťaži štartujú družstvá mužov FO-FK súťaží III.ligy, IV.líg a V.líg VsFZ a všetkých súťaží ObFZ na základe prihlášok. Prihlášky sa podávajú od 10.9.2018 do 31.10.2018 cez ISSF - elektronická podateľňa - prihláška do súťaže - zväz VsFZ - súťaž Krajská futbalová liga 2018/2019. Základné vyžrebovanie súťaže vykoná ŠTK VsFZ až po definitívnom uzavretí doručených prihlášok. Do jednotlivých kôl a skupín budú družstvá mužov FO-FK zaradené podľa územnej celistvosti.
V stretnutiach súťaží ObFZ: sa hrá pohárovým spôsobom na jedno hrané stretnutie. Porazené družstvo už v súťaži nepokračuje. Víťazi stretnutí v každom kole postupujú do nasledujúceho kola.
O víťazovi každého stretnutia sa musí rozhodnúť na hracej ploche. V prípade nerozhodného výsledku sa stretnutie nepredlžuje, ale hneď sa zahráva po 5 kopov na bránu zo značky PK, a ak sa ani tak nerozhodne, tak sa ďalej zahráva po 1 kope až do rozhodnutia.
V konečnom dôsledku o spôsobe odohrania stretnutí rozhodne ŠTK VsFZ na základe počtu prihlásených družstiev.
V stretnutiach súťaží VsFZ: sa hrá v skupinách turnajovým spôsobom „každý s každým“.
Zostavenie dvojíc bude vykonané v súlade so SP futbalu.
V konečnom dôsledku o spôsobe odohrania stretnutí rozhodne ŠTK VsFZ na základe počtu prihlásených družstiev. Po zaregistrovaní budú FO-FK kontaktované s bližšími informáciami.
Hrá sa podľa platných PF, SPF, DP a rozpisu tejto súťaže. Stretnutia sa odohrajú v zimnom období v termíne od 13.1.2019 do 17.3.2019 na ihriskách s UT v mestách: Spišská nová Ves, Moldava nad Bodvou, Košice, Trebišov, Sátoraljaújhely (MR), Michalovce (Vranov n/T). Niektoré stretnutia sa môžu odohrať aj v inom termíne, po schválení a dohode medzi FO-FK a následnom schválení ŠTÚ.
Na jednotlivé stretnutia tejto súťaže rozhodcov obsadzuje ÚR KFL v spolupráci s KR VsFZ a KR ObFZ. Na každé stretnutie súťaží ObFZ KFL sa obsadzuje len 1 R, na stretnutia súťaží VsFZ KFL sa obsadzujú R, AR1, AR2.
ObFZ Rožňava
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).