Plešivec tak zachránil od prehry ich hráč Čech. Dlholúčania si iba ťažko poradila s desiatimi hráčmi najspodnejšieho mužstva súťaže s Dobšinou. Doma prehrali i Honce s Jablonovčanmi, a to nesvedčí o dobrej situácii v tomto mužstve. Hádam najlepší zápas soboty sa odohral na ihrisku v Gemerskej Polome, kde privítali Gemerskú Hôrku. Obidve obce ešte nedávno hrali V. ligu, dnes hrajú v najnižšej futbalovej súťaži okresu. Futbal to bol však zaujímavý. Mužstvá si podelili body a sú vedľa seba v tabuľke. Pačanskí Sokoli vysoko lietali aj v Brzotíne a ich štrnástka mala cveng. Umožnila mužstvu prevziať vedenie v tabuľke.
D O S P E L Í
IV. liga JUH 11. kolo
|
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 11. KOLE:
|
VI. Liga ObFZ Rožňava 9.kolo
|
ZK Dlhá Ves – Gemtex Rudná 0:1 (0:1), G: O. Vysoký (z 11m), ŽK: M. Dusza, A. Labina, V. Kováč - Cs. Óvary, Z. Molčan, P. Kontra, R: D. Poťmák - L. Gyenes, L. Šalamon. Div.: FK Plešivec - OFK Vyšná Slaná 1:1 (1:0), G: T. Čeh - T. Čech (vlastný), ŽK: A. Szaniszló, Z. Laven - A. Gallo. R: V. Martinko – M. Šimčák, DS: Š. Bodnár, Div.: 50. Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - MFK Dobšiná 2:0 (1:0), G: J. Čižmár, A. Rigó, ŽK: K. Albert, M. Tokarčík, R: R. Klinko – G. Rási, DS: J. Bobrík. Div.: 80. TABUĽKA VI. LIGY PO 9. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA
|
Polom Gemerská Poloma – FK Gemerská Hôrka 1:1 (0:1), G: M. Dorčák - T. Šofranko. ŽK: P. Lipták, T. Švihla - 0. R: J. Ször – J. Gyenes, DS: G. Gašpar. Div.: 50. Mladosť Lipovník - Baník Rakovnica 5:3 (4:1). G: A. Gorgei 3, L. Emodi, P. Luispaj – P. Hencel, L. Fabian, O. Vavrek. ŽK: 0 – P. Jágerský. R: G. Rási - M. Ďuríček, DS: L. Nagy. Div.: 40. FK Krásnohorské Podhradie B – FK Kunová Teplica-Pašková 0:7 (0:3), G: E. Ferenc, N. Viola, Z. Fandák, D. Viola, L. Dudáš, J. Tomi, J. Gulykás (vlastný). ŽK: R. Darvaš, Ján Gulykás - M. Szepesi-Peprík, R: P. Galík, DS: Š. Bodnár. Div.: 30. Družba Čoltovo - Mladosť Jovice 0:2 (0:1), |
G: S. Székely 2, ŽK: bez kariet, R: M. Šimčák - M. Ďuríček, L. Šalamon. Div.: 20. ČOLTOVO: Cs. Jónáš - J. Rippanc, A. Pongó, R. Džobák (c ), K. Karasz, A. Viola, Sz. Lakatoš, J. Jonás, A. Seres, S. Varadi, A. Ferto. Mladosť Brzotín - Sokol Pača 0:14 (0:7). G: J. Bocko 4, R. Bubenčík 3, R. Dlugoš a R. Orbán po 2, T. Sentandráši, Ľ. Lukáč, Ľ. Gajdoš, ŽK: bez kariet, R: V. Martinko, DS: L. Nagy. Div.: 20. TABUĽKA VII. LIGY PO 4. KOLE:
|
D O R A S T
II. LIGA VÝCHOD A 10.KOLO
Slovan Giraltovce – MFK Rožňava hostia nevycestovali na zápas!
III. LIGA K - G 9. KOLO
Čečejovce - Baník Drnava 9:3 (4:2). G: a. Ragán 3, R. Pelegrin a A. Nagy po 2, S. Erdelyi, Š. Tóth - D. Tisza (z 11m), A. Polyák, A. Pástor (vlastný). ŽK: D. Bobaľ, R. Dringuš - T. Fábián. R: V. Tóth. Div.: 30.
DRNAVA: A. Ďurán - A. Viglaský, M. Kováč, D. Tisza (c ), T. Fábián, G. Petro, B. Silárdi, S. Sliva, L. Buday, A. Polyák, M. Ferko.
BENECOL Košice - Krh. Podhradie 3:0 (2:0). G: D. Antolík 2, Š. Komár. ŽK: bez kariet. R: V. Kuspán. Div.: 20.
PODHRADIE: D. Džačár (c ) - J. Petergáč, P. Darvaš, T. Béke, M. Skalický,D. Kótai, D. Beke, N. Landori, D. Mikula, O. Pápezsík, A. Pipoly.
Malá Ida – FK Hrhov 0:3 (0:1). G: P. Ribár 2, Á. Tamás. ŽK: D. Bernát, T. Nalevanko – P. Ribár, ČK: L. Buróci. R: M. Petraššovitš. Div.: 20.
HRHOV: Á. Kapczi – M. Žiga, M. Baláž, D. Grulyo, L. Buróci (c ), A. Máté, P. Kónya, O. Nagy, P. Ribár, R. Halász, S. Žiga.
|
II. liga Východ - A po 10. kole:
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Krásna - Košická N Ves 0:9, Jednota Košice - FC Košice 3:4, Spišská N Ves - GALAKTIK 2:0, Lokomotíva Košice - Trebišov 0:0. |
III. liga K- G po 9. kole:
|
IV. LIGA ObFZ Rožňava 4. KOLO
|
Polom Gemerská Poloma - Baník Rožňavské Bystré 2:2 (0:0). G: D. Dovalovský, M. Nehrer – M. TABUĽKA IV. LIGY ObFZ ROŽŇAVA po 3. KOLE:
|
Lőrincz, S. Gunár. ŽK: A. Labuda, D. Dovalovský – M. Lőrincz. R: L. Gyenes. Div.: 30. POLOMA: K. Kováč - J. S. Želinský, F. Bafi, R. Jacko, D. Dovalovský, D. Rybár, M. Nehrer, M. Benedikty, A. Labuda (c ), L. Kollárik, Š. Ďurán. |
Ž I A C I
II. liga SŽ 8. KOLO
MFK Rožňava - Juventus Academy Košice 0:3 (0:0:). G: K. Kovács, A. Kelíšek, D. Királ. ŽK: bez kariet. R: R. Drenko. Div.: 41.
II. liga MŽ 8. KOLO
MFK Rožňava - FK GALAKTIK 1:5 (1:0). G: S. Šimko (vlastný) - M. Bálint, O. Kubovčík, T. Pira, R. Guľa, R. Machan. Hralo sa bez kariet. R: R. Drenko. Div.: 39.
|
ABUĽKA II. ligy SŽ PO 8. KOLE:
|
TABUĽKA II. ligy MŽ PO 8. KOLE:
|
3. liga ObFZ ROŽŇAVA 4. kolo
|
TABUĽKA 3. LIGY ŽIAKOV PO 4. KOLE:
|
(MG od)
FOTOREPORTÁŽ Peťa POLIAČIKA Z FUTBALU V BYSTROM:
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-