Napätie však vládne i mužstve Dobšinej, ktorá si tiež "prevzala" červenú kartu v súboji s Hrhovčanmi. A tak ich hráč zrejme bude pykať. Strelecky počas tohto víkendu vyšli najmä hráči: K. Šoltés a R. Klinko, ktorí zaznamenali po 4 góly.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 14. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Geča - Sobrance 1:1, Čičarovce - Strážske 0:0, Pavlovce n/U - Čaňa 2:1, Slávia Košice - Veľké Kapušany 5:0, Kalša - Petrovce n/L 8:0, Medzev - Kechnec 2:2, Sokoľany - Rudňany 3:1. |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 14. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 12. KOLO
TABUĽKA VI. LIGY PO 11. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 8. KOLO
|
Darvaš, K. Horváth, Jozef Gulykáš (c ), Š. Darvaš, Ján Gulykáš, D. Žiga, P. Darvaš, Š. Tolvaj, G. Polyák. Zaujímavé bolo, že mužstvá, ktoré v tomto kole vysoko prehrali, nezaznamenali ani jednu žltú kartu. Hrali teda proti súperovi s veľkým rešpektom, tak ako aj béčko Podhradia proti domácim Lipovníčanom. Strelecky si užíval jeden z najskúsenejších hráč domácich 37 ročný Klinko, ktorý súperovi nadelil až 4 góly. Začal už v 7. minúte a skončil v 82. Gemerská Hôrka - Mladosť Jovice 6:1 (3:0). G: V. Zsóri 2, J. Lokos, A. Balázs, Š. Tóth, Š. Dostál - D. Ozanko. ŽK: bez kariet. R: M. Ďuríček - L. Šalamon. Div.: 60. HORKA: J. Šálek - Š. Tóth, M. Lukáč, M. Šmíro, V. Zsóri, A. Izák, J. Lokos, A. Balázs, V. Šereš, A. Gergely, Zs. Liptai, L. Koács. JOVICE: M. Sopócy – O. Kočiš, S. Székely, M. Doboš (c ), Š. Zagiba, O. Tokolyi, M. Podracký, R. Mihók, R. Ulbrik, D. Barczi, O. Parada. Baník Rakovnica - Mladosť Brzotín 12:0 (7:0). G: F. Čapó, O. Vavrek a M. Džara po 2, M. Štefan, P. Hencel, V. Vávra, J. Rabas (z 11m), L. Fabian, Ľ. Karalo. ŽK: O. Vavrek – 0. R: L. Marton, DS: Š. Bodnár, Div.: 40. RAKOVNICA: J. Rabas – L. Fabian (62´ P. Jágerský), O. Vavrek (69´ M. Bodor), P. Brdár, L. Gábor, Ľ. Karalo, M. Štefan, I. Čižmár, P. Hencel (46´ M. Džara), V. Vávra (62´ A. Burdiga), F. Čapó. BRZOTÍN: V. Polyak – T. Rusnyák (c ), R. Kona, N. Boldi, K. Konya, M. Rusnyák, L. Lovas, E. Lázok. Hostia prišli do Rakovnice iba ôsmi a tak ani nečakali, že budú snáď bodovať. Ale gólu by boli povďační. Brzotínčania skôr bojovali ako stačili, ale tucet ich aj tak neminul. TABUĽKA VII. LIGY PO 8. KOLE:
|
DORASTENCI
|
II. liga Východ - A NADSTAVBA po 2. kole:
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Krásna - Slovan Giraltovce 2:2 (1:1). Slavoj Trebišov - FK Košická N Ves 0:0. |
|
III. LIGA K – G 12. KOLO
|
III. liga K- G po 12. kole:
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Geča - Sokoľany 2:1, Turňa n/B - LOKOM Košice B 3:2, Medzev - Malá Ida 2:3, Čečejovce - BENECOL Košice 2:1. |
IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 1. KOLO DOHRÁVKA
|
Baník Rožňavské Bystré - Polom Gemerská Poloma 2:0 (1:0). G: M. Lorincz,
|
|
Žiaci
II. LIGA SŽ 11. KOLO
FC Košice B - MFK Rožňava 2:0 (1:0). G: D. Pastyrčák 2 (1 z 11m). ŽK: bez kariet. R: B. Benedik. Div.: 30.
ROŽŇAVA: K. Kocis - M. Havrlent (c), P. Kišš, F. Chochol, J. Horvát, F. Gyenes, Sz. Szabó Dozsa, M. Timár, S.-S. Drábik, D. Klučík, J. Krajlik.
II. LIGA MŽ 11. KOLO
FC Košice B - MFK Rožňava 0:3 (0:1). G: F. Polyák 2, D. Šelmeci. ŽK: bez kariet. R: B. Benedik. Div.: 30.
ROŽŇAVA: K. Horňak - F. Polyák (c ), S. Chochol, D. Šelmeci, P. Tomášik, M. Ligart, R. Farkaš, B. Ruščin, R. Kral, D. Kubica, D. Dókus.
|
TABUĽKA II. LIGY SŽ PO 11. KOLE:
|
TABUĽKA II. LIGY MŽ PO 11. KOLE:
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
III. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 7. KOLO
|
FK Plešivec - MFK Rožňava 4:3 (4:0). G: K. Novák, G. Tomi, D. Fako, M. Magos - M. Havrlent 2 (1 z 11m), K. Kocis. ŽK: D. Smitka, K. Novák, ČK: K. Viola (všetci Plešivec !) - 0. R: L. Marton. Div.: 30. PLEŠIVEC: K. Viola - D. Smitka, D. Fako, M. Magos, D. Beke, Š. Pásztor, K. Novák, Z. Viola, T. Segyo, G. Tomi, L. Molnár (c ). ROŽŇAVA: T. Benö - P. Kišš, P. Škvareniak (36´ A. Grecmacher), M. Vávrová (36´ S. Bizik), T. Šujanský (36´ J. Krajlik), M. Havrlent (c ), N. Makkay, F. Hajdúk (36´ K. Kocis), S.-S. Drábik, D. Klučik (42´ J. Horvát), M. Svieženy. TABUĽKA 3. LIGY ŽIAKOV PO 7. KOLE:
|
( MG od)






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.