Napätie však vládne i mužstve Dobšinej, ktorá si tiež "prevzala" červenú kartu v súboji s Hrhovčanmi. A tak ich hráč zrejme bude pykať. Strelecky počas tohto víkendu vyšli najmä hráči: K. Šoltés a R. Klinko, ktorí zaznamenali po 4 góly.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 14. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Geča - Sobrance 1:1, Čičarovce - Strážske 0:0, Pavlovce n/U - Čaňa 2:1, Slávia Košice - Veľké Kapušany 5:0, Kalša - Petrovce n/L 8:0, Medzev - Kechnec 2:2, Sokoľany - Rudňany 3:1. |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 14. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 12. KOLO
TABUĽKA VI. LIGY PO 11. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 8. KOLO
|
Darvaš, K. Horváth, Jozef Gulykáš (c ), Š. Darvaš, Ján Gulykáš, D. Žiga, P. Darvaš, Š. Tolvaj, G. Polyák. Zaujímavé bolo, že mužstvá, ktoré v tomto kole vysoko prehrali, nezaznamenali ani jednu žltú kartu. Hrali teda proti súperovi s veľkým rešpektom, tak ako aj béčko Podhradia proti domácim Lipovníčanom. Strelecky si užíval jeden z najskúsenejších hráč domácich 37 ročný Klinko, ktorý súperovi nadelil až 4 góly. Začal už v 7. minúte a skončil v 82. Gemerská Hôrka - Mladosť Jovice 6:1 (3:0). G: V. Zsóri 2, J. Lokos, A. Balázs, Š. Tóth, Š. Dostál - D. Ozanko. ŽK: bez kariet. R: M. Ďuríček - L. Šalamon. Div.: 60. HORKA: J. Šálek - Š. Tóth, M. Lukáč, M. Šmíro, V. Zsóri, A. Izák, J. Lokos, A. Balázs, V. Šereš, A. Gergely, Zs. Liptai, L. Koács. JOVICE: M. Sopócy – O. Kočiš, S. Székely, M. Doboš (c ), Š. Zagiba, O. Tokolyi, M. Podracký, R. Mihók, R. Ulbrik, D. Barczi, O. Parada. Baník Rakovnica - Mladosť Brzotín 12:0 (7:0). G: F. Čapó, O. Vavrek a M. Džara po 2, M. Štefan, P. Hencel, V. Vávra, J. Rabas (z 11m), L. Fabian, Ľ. Karalo. ŽK: O. Vavrek – 0. R: L. Marton, DS: Š. Bodnár, Div.: 40. RAKOVNICA: J. Rabas – L. Fabian (62´ P. Jágerský), O. Vavrek (69´ M. Bodor), P. Brdár, L. Gábor, Ľ. Karalo, M. Štefan, I. Čižmár, P. Hencel (46´ M. Džara), V. Vávra (62´ A. Burdiga), F. Čapó. BRZOTÍN: V. Polyak – T. Rusnyák (c ), R. Kona, N. Boldi, K. Konya, M. Rusnyák, L. Lovas, E. Lázok. Hostia prišli do Rakovnice iba ôsmi a tak ani nečakali, že budú snáď bodovať. Ale gólu by boli povďační. Brzotínčania skôr bojovali ako stačili, ale tucet ich aj tak neminul. TABUĽKA VII. LIGY PO 8. KOLE:
|
DORASTENCI
|
II. liga Východ - A NADSTAVBA po 2. kole:
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Krásna - Slovan Giraltovce 2:2 (1:1). Slavoj Trebišov - FK Košická N Ves 0:0. |
|
III. LIGA K – G 12. KOLO
|
III. liga K- G po 12. kole:
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Geča - Sokoľany 2:1, Turňa n/B - LOKOM Košice B 3:2, Medzev - Malá Ida 2:3, Čečejovce - BENECOL Košice 2:1. |
IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 1. KOLO DOHRÁVKA
|
Baník Rožňavské Bystré - Polom Gemerská Poloma 2:0 (1:0). G: M. Lorincz,
|
|
Žiaci
II. LIGA SŽ 11. KOLO
FC Košice B - MFK Rožňava 2:0 (1:0). G: D. Pastyrčák 2 (1 z 11m). ŽK: bez kariet. R: B. Benedik. Div.: 30.
ROŽŇAVA: K. Kocis - M. Havrlent (c), P. Kišš, F. Chochol, J. Horvát, F. Gyenes, Sz. Szabó Dozsa, M. Timár, S.-S. Drábik, D. Klučík, J. Krajlik.
II. LIGA MŽ 11. KOLO
FC Košice B - MFK Rožňava 0:3 (0:1). G: F. Polyák 2, D. Šelmeci. ŽK: bez kariet. R: B. Benedik. Div.: 30.
ROŽŇAVA: K. Horňak - F. Polyák (c ), S. Chochol, D. Šelmeci, P. Tomášik, M. Ligart, R. Farkaš, B. Ruščin, R. Kral, D. Kubica, D. Dókus.
|
TABUĽKA II. LIGY SŽ PO 11. KOLE:
|
TABUĽKA II. LIGY MŽ PO 11. KOLE:
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
III. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 7. KOLO
|
FK Plešivec - MFK Rožňava 4:3 (4:0). G: K. Novák, G. Tomi, D. Fako, M. Magos - M. Havrlent 2 (1 z 11m), K. Kocis. ŽK: D. Smitka, K. Novák, ČK: K. Viola (všetci Plešivec !) - 0. R: L. Marton. Div.: 30. PLEŠIVEC: K. Viola - D. Smitka, D. Fako, M. Magos, D. Beke, Š. Pásztor, K. Novák, Z. Viola, T. Segyo, G. Tomi, L. Molnár (c ). ROŽŇAVA: T. Benö - P. Kišš, P. Škvareniak (36´ A. Grecmacher), M. Vávrová (36´ S. Bizik), T. Šujanský (36´ J. Krajlik), M. Havrlent (c ), N. Makkay, F. Hajdúk (36´ K. Kocis), S.-S. Drábik, D. Klučik (42´ J. Horvát), M. Svieženy. TABUĽKA 3. LIGY ŽIAKOV PO 7. KOLE:
|
( MG od)
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).