Pozitívne tiež môžeme hodnotiť prístup k hre u väčšiny mužstiev 6. ligy. Z popredných mužstiev prehrali iba Baníci z Drnavy, ktorí sa nechali dobehnúť v Honciach. Podčiarknuť je tiež potrebné slušnú hru súperov, keď rozhodcovia nemusli ukázať ani jednu červenú kartu. Strelecky to šlo najmä hráčovi Vyšnej Slanej Adamovi Gallovi, ktorý si v zápase v Hrhove vystrieľal pozíciu najlepšieho strelca súťaže. A tak sa na piedestál dostal práve tento mladý hráč, ktorý si drží po celú sezónu dobrú mušku. Dorastenci IV. ligy ukončili v sobotu 27. októbra 2018 odloženým stretutím 6. kola tohtoročnú jesennú sezónu. Po prvýkrát na jeseň sa dostali na 1. miesto v tabuľke dorastenci Baníka Rožňavské Bystré, ktorí na svojom ihrisku zvíťazili nad rovesníkmi z Dobšinej tesne 1:0.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 15. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Sobrance - Topoľany 2:0, Rudňany - Geča 2:0, Strážske - Pavlovce n/U 2:4, Kechnec - Sokoľany 4:1, Petrovce n/L - Medzev 1:8. |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 15. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 13. KOLO
|
TABUĽKA VI. LIGY PO 13. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 9. KOLO
|
Sokol Pača - Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: Ľ. Lukáč 3, M. Tóth, T. Sentandráši, R. Bubenčík - F. Čapó 2, L. Gábor. ŽK: R. Bubenčík - L. Fabian, M. Bodor. R: J. Gyenes. Div.: 60. PAČA: Ľ. Gajdoš (c) - J. Liška, J. Bocko, M. Tóth, R. Dlugoš, R. Orbán (22´ T. Sentandráši), R. Bubenčík, Ľ. Lukáč, I. Demján, M. Lopata, G. Ongyik. RAKOVNICA: M. Šály - L. Fabian (c ), P. Brdár, I. Čižmár, L. Gábor, O. Vavrek, V. Vávra, F. Čapó, M. Štefan, F. Viola, M. Džara (46´ M. Bodor). Mladosť Jovice - Kunová Teplica/Pašková 9:1 (2:0). G: D. Ozank a G. Grecmacher po 4, M. Doboš - L. Dudáš. ŽK: 0 – T. Viola, M. Madlen. R: M. Šimčák. Div.: 50. JOVICE: R. Ulbrik – O. Kočiš, S. Székely, M. Doboš, M. Podracký, R. Mihók, D. Ozank, R. Farkaš, G. Grecmacher (c ), T. Gebe (70´ M. Mihály), Z. Juhász (22´ O. Tokolyi). TEPLICA/PAŠKOVÁ: O. Siman – M. Krištof, P. Katona, T. Viola (c ), M. Madlen, J. Tomi, M. Szepesi-Peprik, D. Viola, E. Ferenc, L. Dudáš, E. Viola. TABUĽKA VII. LIGY PO 9. KOLE:
|
D O R A S T
II. LIGA O UMIESTNENIE SKUPINA A 3. KOLO
|
|
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Košická Nová Ves - Slovan Giraltovce 4:2, Jednota Košice - FK Krásna 4:0. |
III. LIGA K – G 13. KOLO
|
LOKOMOTÍVA Košice B – FK Hrhov 4:5 (1:1). G: T. Fedák 2, Ch. Rerko, M. Kováč - P. Kónya 2, M. Žiga, D. Grulyo, P. Ribár. ŽK: bez kariet. R: V. Kuspán. Div.: 30. Obidve mužstvá sa počas zápasu gólovo striedali vo vedení. Začali však hostia, ktorí viac prejavili túžbu po víťazstve, ktorí to spečatili v 87. minúte víťazným gólom. III. liga K- G po 13. kole:
|
IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA - Dohrávka 6. kola
|
DOBŠINÁ: G. Rusnák (c ) - G. Holmok, M. Gábor, P. Holmok, M. Tokarčík, M. Bubenčík, J. Polanecký (46´ B. Fajdek), L. Polanecký, J. Gábor (60´ D. Čonka), A. Šarišský, P. Sura (70´ D. Gono). Až v poslednom stretnutí jesennej časti súťaže sa rozhodlo na ihrisku v Rožňavskom Bystrom, kto bude cez zimnú prestávku tróniť na dorasteneckom stolci IV. Ligy. Podľa predpokladu sa tým mužstvom stalo Baník Rožňavské Bystré, ktorí nad svojimi najväčšími súpermi z Dobšinej doma zvíťazili iba tesne 1:0. Oceniť treba slušnú hru bez kariet obidvoch mužstiev. |
MG od
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).