Pozitívne tiež môžeme hodnotiť prístup k hre u väčšiny mužstiev 6. ligy. Z popredných mužstiev prehrali iba Baníci z Drnavy, ktorí sa nechali dobehnúť v Honciach. Podčiarknuť je tiež potrebné slušnú hru súperov, keď rozhodcovia nemusli ukázať ani jednu červenú kartu. Strelecky to šlo najmä hráčovi Vyšnej Slanej Adamovi Gallovi, ktorý si v zápase v Hrhove vystrieľal pozíciu najlepšieho strelca súťaže. A tak sa na piedestál dostal práve tento mladý hráč, ktorý si drží po celú sezónu dobrú mušku. Dorastenci IV. ligy ukončili v sobotu 27. októbra 2018 odloženým stretutím 6. kola tohtoročnú jesennú sezónu. Po prvýkrát na jeseň sa dostali na 1. miesto v tabuľke dorastenci Baníka Rožňavské Bystré, ktorí na svojom ihrisku zvíťazili nad rovesníkmi z Dobšinej tesne 1:0.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 15. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Sobrance - Topoľany 2:0, Rudňany - Geča 2:0, Strážske - Pavlovce n/U 2:4, Kechnec - Sokoľany 4:1, Petrovce n/L - Medzev 1:8. |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 15. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 13. KOLO
|
TABUĽKA VI. LIGY PO 13. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 9. KOLO
|
Sokol Pača - Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: Ľ. Lukáč 3, M. Tóth, T. Sentandráši, R. Bubenčík - F. Čapó 2, L. Gábor. ŽK: R. Bubenčík - L. Fabian, M. Bodor. R: J. Gyenes. Div.: 60. PAČA: Ľ. Gajdoš (c) - J. Liška, J. Bocko, M. Tóth, R. Dlugoš, R. Orbán (22´ T. Sentandráši), R. Bubenčík, Ľ. Lukáč, I. Demján, M. Lopata, G. Ongyik. RAKOVNICA: M. Šály - L. Fabian (c ), P. Brdár, I. Čižmár, L. Gábor, O. Vavrek, V. Vávra, F. Čapó, M. Štefan, F. Viola, M. Džara (46´ M. Bodor). Mladosť Jovice - Kunová Teplica/Pašková 9:1 (2:0). G: D. Ozank a G. Grecmacher po 4, M. Doboš - L. Dudáš. ŽK: 0 – T. Viola, M. Madlen. R: M. Šimčák. Div.: 50. JOVICE: R. Ulbrik – O. Kočiš, S. Székely, M. Doboš, M. Podracký, R. Mihók, D. Ozank, R. Farkaš, G. Grecmacher (c ), T. Gebe (70´ M. Mihály), Z. Juhász (22´ O. Tokolyi). TEPLICA/PAŠKOVÁ: O. Siman – M. Krištof, P. Katona, T. Viola (c ), M. Madlen, J. Tomi, M. Szepesi-Peprik, D. Viola, E. Ferenc, L. Dudáš, E. Viola. TABUĽKA VII. LIGY PO 9. KOLE:
|
D O R A S T
II. LIGA O UMIESTNENIE SKUPINA A 3. KOLO
|
|
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Košická Nová Ves - Slovan Giraltovce 4:2, Jednota Košice - FK Krásna 4:0. |
III. LIGA K – G 13. KOLO
|
LOKOMOTÍVA Košice B – FK Hrhov 4:5 (1:1). G: T. Fedák 2, Ch. Rerko, M. Kováč - P. Kónya 2, M. Žiga, D. Grulyo, P. Ribár. ŽK: bez kariet. R: V. Kuspán. Div.: 30. Obidve mužstvá sa počas zápasu gólovo striedali vo vedení. Začali však hostia, ktorí viac prejavili túžbu po víťazstve, ktorí to spečatili v 87. minúte víťazným gólom. III. liga K- G po 13. kole:
|
IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA - Dohrávka 6. kola
|
DOBŠINÁ: G. Rusnák (c ) - G. Holmok, M. Gábor, P. Holmok, M. Tokarčík, M. Bubenčík, J. Polanecký (46´ B. Fajdek), L. Polanecký, J. Gábor (60´ D. Čonka), A. Šarišský, P. Sura (70´ D. Gono). Až v poslednom stretnutí jesennej časti súťaže sa rozhodlo na ihrisku v Rožňavskom Bystrom, kto bude cez zimnú prestávku tróniť na dorasteneckom stolci IV. Ligy. Podľa predpokladu sa tým mužstvom stalo Baník Rožňavské Bystré, ktorí nad svojimi najväčšími súpermi z Dobšinej doma zvíťazili iba tesne 1:0. Oceniť treba slušnú hru bez kariet obidvoch mužstiev. |
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.