Dorastenecké mužstvá horného Gemera sa držia rozdielne. Zastúpené majú v II. lige, III. lige a vo štvrtej lige. Nováčikom z nich je MFK Rožňava, ktorý ako víťaz III. ligy postúpil v lete do vyššej súťaže. Doteraz dokázal však iba raz zvíťaziť a raz remizovať. Výsledok je viac ako slabý a očakáva sa, že jeho pôsobenie v tejto súťaže je ohraničené týmto ročníkom. V III. lige nás veľmi dobre zastupuje oddiel FK Hrhov, ktorý sa po jeseni drží na 1. mieste. V štvrtej lige zatiaľ najlepšie výsledky dosahuje dvojnásobný majster okresu Baník Rožňavské Bystré, ktorý po jeseni takisto vedie tabuľku.
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH 16. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Rudňany - Topoľany 4:2, Sobrance - Čičarovce 2:0, Pavlovce n/U - Slávia Košice |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 16. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ Rožňava 14. KOLO
TABUĽKA VI. LIGY PO 14. KOLE
|
JABLONOV: F. Halász - L. Zajdó (c ), A, Keller (66´ E. Mackovjak), N. Zupko, R. Ragyina (60´ T. Hlavček), P. Milata, G. Páll, T. Kardos, Á. Kardos, T. Szabó (72´ A. Pogány), M. Karafa. DRNAVA: G. Józsa - E. Polyák, P. Búlik (c ), J. Čeľovský, J. Barczi, R. Kovács, B. Šoltés, J. Kovács, K. Šoltés, D. Tisza, J. Maliňák. Drnavčania sa k súperovi v Jablonove v majstrovskom zápase postavili zodpovedne, čo sa im aj oplatilo. Získali tri body a predviedli aj slušnú streľbu a ich najlepší strelec Kilian Šoltés si zároveň upevnil postavenie v streleckej tabuľke VI. ligy. OTJ Honce – Gemtex Rudná 2:1 (2:0). G: M. Chochol 2 – O. Vysoký. ŽK: O. Varga, M. Chochol – 0. R: G. Rási - D. Poťmák, DS: Š. Bodnár. Div.: 70. HONCE: D. Forgáč – L. Varga, O. Varga, R. Madarász, J. Sklenár, N. Boldi (88´ V. Tokoly), J. Pástor (c ), D. Gere, L. Hajdu, M. Chochol, V. Gallo (72´ M. Pástor). RUDNÁ: D. Zakhar – P. Szöllös, J. Urban, O. Sanisló, R. Greško, T. Nemeth, O. Vysoký, P. Kontra, P. Sappanoš (c ), L. Dávid (A. Köteles), D. Orbán. Domácim Hončanom sa podaril pekný výsledok proti mužstvu, ktoré má dostatok kvalitných hráčov aj z vyšších súťaží. Najmä v 1. polčase dosiahli slušný gólový náskok, ktorý v druhom už iba chceli udržať, čo sa im aj napriek zníženiu Rudňami o gól aj podarilo. Tohto roku patrili futbalisti Honiec medzi príjemné prekvapenia súťaže. Baník Rožňavské Bystré - Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:8 (1:4). G: S. Dzureň - J. Čižmár 5 (1 z 11m). T. Hegedus, Š. Bodnár, T. Zagiba, ŽK: hralo sa bez kariet. R: J. Szor – R. Farkaš, DS: F. Drenko. Div.: 50. BYSTRÉ: Cs. Koncz st. - J. Tomi, R. Jakab, T. Kuchta, F. Znak, Cs. Koncz ml. (30´ R. Ďurský), J. Lipták-Giba, Š. Dorkin (c ), S. Dzureň, A. Hanzlík (79´ T. Uhrin), M. Lörincz (46´ J. Fazekaš). DLHÁ LÚKA: M. Manko – K. Albert, Ľ. Gyenes, Al. Kovács (c ), I. Bošela, J. Čižmár, J. Gebe (56´ R. Šoltés), Š. Bodnár, P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus (73´ T. Zagiba). Bystranskí Baníci museli na záver jesennej časti súťaže prehĺtnuť na vlastnom ihrisku ďalšiu horkú pilulku, ktorá im nedovoľuje pozerať sa z tabuľky VI. ligy z vyššieho ako 10. miesta. Hostia z Dlhej Lúky boli však po každej stránke lepším mužstvom a ich víťazstvo je zaslúžené a v tomto kole bolo i najvyššie spomedzi ostatných duelov. Na ihrisku vynikal najmä Ján Čižmár z kolektívu hostí, ktorý si pripísal až 5 gólov. ŠK Štítnik - FK Apex Kružná 8:2 (6:1). G: R. Kolesár 3, A. Krága 2, M. Gallo, Sivok, M. Puškáš - J. Rusnyák, A. Kerekeš, ŽK: M. Gallo - 0, 2 ŽK: Ró. Rochl - Á. Kerekes. R: M. Šimčák, DS: L. Nagy, Div.: 80. ŠTÍTNIK: T. Kandalík - J. Kolesár, A. Rochl, J. Bakeš (45´ M. Puškáš), M. Gallo, Ján Rochl (c ), A. Krága,R. Kolesár, M. Sivók, Ró. Rochl, Jak. Rochl (70´ J. Žiga). KRUŽNÁ: P. Máté - M. Ruszó, M. Szabó (70´ R. Szendi), R. Dókus, A. Kerekeš (c ), O. Kerekes (46´ A. Ungváry-Szabó), R. Garan, A. Polyák, J. Rusnyák, Á. Kerekes, D. Hamelli (64´ F. Ungváry-Szabó). Zápas bol poznamenaný tak spŕškou gólov najmä do siete hostí z Kružnej, ako aj dvomi hráčmi, ktorí nedohrali celý zápas. Za Štítnik to bol po druhej žltej Róbert Rochl a za hostí Ákos Kerekes. Najmä v prvom polčase mali hru domáci jednoznačne vo svojich rukách. |
D O R A S T
II. LIGA VÝCHOD - NADSTAVBA 4. KOLO
|
nad domácimi vyhrávali o dva góly. Verme, že zisk troch bodov nebol ich posledný. TABUĽKA II.liga-SD-U19-sk.Východ-VsFZ PO 4. KOLE NADSTAVBY
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Jednota Košice - Košická Nový Ves 0:3, Trebišov - Giraltovce 3:0. |
III. LIGA K – G 14. KOLO
|
FK Hrhov – Tatra Sokoľany 7:0 (2:0). G: D. Grulyo 3, S. Žiga 2, O. Nagy, L. Buróci. ŽK: 0 – D. Šimko, I. Fabišik. R: P. Gonos, Div.: 70. HRHOV: A. Kapczi – D. Jánosdeák (61´ O. Nagy), R. Grosman, A. Máté, M. Žiga, M. Baláž (72´ R. Halász), L. Buróci (c ), P. Kónya, D. Grulyo (78´ K. Balog), P. Ribár (78´ P. Burkus), S. Žiga. Jednoznačné víťazstvo Hrhovčanov nad súperom, ktoré ich vynieslo znovu na 1. miesto v tabuľke. Najviac prispel k víťazstvu Dominik Gruylo, ktorý brankárovi Sokolian vsietil tri góly. III. liga K- G po 14. kole:
|
|
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-