V prípade, že niektorý zápas sa skončí remízou o postupujúcom rozhodnú pokutové kopy. Najúspešnejšie vstúpili do súťaže futbalisti Tatrana Betliar, ktorí dosiahli rekordné víťazstvo tohto kola (14:1) so svojím súperom z Gemerskej Polomy. V zápase sa vystriedalo 17 hráčov, ktorí takto využili zimnú prípravu mužstva. Prekvapením je víťazstvo Plešivca s Bystranmi, hoci tesne 3:2, ale aj víťazstvo Krásnohorskej Dlhej Lúky iba vďaka premeneniu viacerých pokutových kopov ako vsietili Hrhovčania.

Výsledky mužstiev z horného Gemera:
Polom Gemerská Poloma – Tatran Betliar 1:14 (0:6). G: D. Fajdek – R. Fabián 6, I. Lorinc a L. Lorincz po 2, T. Handlovič, J. Korfanta (z 11m), S. Cirbes, M. Róth po 1. Bez kariet. R: V. Kuspán, Div.: 20.
POLOM: R. Polyák - S. Sabadoš, L. Boňko, M. Schvarz, L. Jasenka, P. Kašai, V. Mihalík, I. Harabin, D. Fajdek, J. Valko, B. Olexa.
TATRAN: Ľ. Šofranko (46´ L. Fabián), L. Poťmák (c ), J. Korfanta, D. Szilardi (46´ M. Marciš), M. Arvay (55´ D. Poťmák), M. Róth, T. Handlovič, M. Ďuríček, R. Fabián, I. Lorinc (55´ P. Boroš), L. Lorincz (46´ S. Cirbus).
FK Hrhov – Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (:), PK 4:5. G:A. Bartók - T. Hegedus, ŽK: O. Nagy - T. Parada, R: D. Zis, Div.: 50.
HRHOV: A. Bartók - G. Veverica, M. Žiga, R. Grossman, L. Horváth, Att. Herczeg (c ), And. Herczeg, D. Grulyo, J. Štefán, O. Nagy (69´ M. Baláž), Ľ. Kardoš (69´ Z. Uveges).
DLHÁ LÚKA: T. Parada - P. Šoltés, R. Šoltés, J. Parditka, I. Bošela, J. Čižmár (c ), N. Barczi (70´ D. Šimko), Š. Bodnár, P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus (72´ T. Zagiba)
FK Plešivec - Baník Rožňavské Bystré 3:2 (2:1). G: A. Szaniszló, A. Prónyai, Z. Laven - A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., ŽK: bez kariet, R: M. Bajo, Div.: 15.
PLEŠIVEC: O. Skokan – A. Szaniszló, Zs. Liptai (c ), P. Kubík, R. Volčko, K. Illés, R. Kováč, D. Kakalejčík, Z. Laven, A. Prónyai, J. Fabian.
BYSTRÉ: Cs. Koncz st. – D. Koncz. T. Kuchta (c ), J. Fazekaš, Š. Dorkin, P. Kubej, A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., J. Lipták - Giba, P. Milko, T. Uhrin.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 1. KOLA:
19. 1. 2019:
FC Valaliky - FK Štart Slanská Huta 10:4 (6:2) *
FK Prakovce - OŠK Hnilčík 7:1 (1:1) *
Lokomotíva Margecany - Slovan FO Markušovce 4:1 (2:1) *
OZ TJ Milhostov - ŠK Kuzmice 1:3 (0:2) *
ŠK Breznovica Letanovce - Spartak Bystrany 5:0 (3:0) *
FK v Nižnom Žipove - OFK Vojčice 0:1 (0:0) *
Slávia TU Košice B - OFK Košické Olšany 5:2 (1:1) *
20.1.2019:
Jastrabie pri Michalovciach - Družstevník Záhor 3:1 (1:0) *
FK Tibava - OFK Dúbravka 1:1 (PK 4:5) *
OFK Rakovec nad Ondavou - Družstevník Zemplínska Široká 0:4 (0:1) *
Pusté Čemerné - Družstevník Ložín 3:2 (0:1:) *
Internacionál Hraň - Tokaj Slovenské Nové Mesto 0:1 (0:0) *
Svornosť Bracovce - Tišice - TNV 0:9 (0:5) *
Veľké Slemence - TJ Kusín 1:5 (0:4) *
FC Polhora - Mladosť Kavečany odložené!
TABUĽKA KFL - ObFZ - PO 1. KOLE


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-