V prípade, že niektorý zápas sa skončí remízou o postupujúcom rozhodnú pokutové kopy. Najúspešnejšie vstúpili do súťaže futbalisti Tatrana Betliar, ktorí dosiahli rekordné víťazstvo tohto kola (14:1) so svojím súperom z Gemerskej Polomy. V zápase sa vystriedalo 17 hráčov, ktorí takto využili zimnú prípravu mužstva. Prekvapením je víťazstvo Plešivca s Bystranmi, hoci tesne 3:2, ale aj víťazstvo Krásnohorskej Dlhej Lúky iba vďaka premeneniu viacerých pokutových kopov ako vsietili Hrhovčania.
Výsledky mužstiev z horného Gemera:
Polom Gemerská Poloma – Tatran Betliar 1:14 (0:6). G: D. Fajdek – R. Fabián 6, I. Lorinc a L. Lorincz po 2, T. Handlovič, J. Korfanta (z 11m), S. Cirbes, M. Róth po 1. Bez kariet. R: V. Kuspán, Div.: 20.
POLOM: R. Polyák - S. Sabadoš, L. Boňko, M. Schvarz, L. Jasenka, P. Kašai, V. Mihalík, I. Harabin, D. Fajdek, J. Valko, B. Olexa.
TATRAN: Ľ. Šofranko (46´ L. Fabián), L. Poťmák (c ), J. Korfanta, D. Szilardi (46´ M. Marciš), M. Arvay (55´ D. Poťmák), M. Róth, T. Handlovič, M. Ďuríček, R. Fabián, I. Lorinc (55´ P. Boroš), L. Lorincz (46´ S. Cirbus).
FK Hrhov – Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (:), PK 4:5. G:A. Bartók - T. Hegedus, ŽK: O. Nagy - T. Parada, R: D. Zis, Div.: 50.
HRHOV: A. Bartók - G. Veverica, M. Žiga, R. Grossman, L. Horváth, Att. Herczeg (c ), And. Herczeg, D. Grulyo, J. Štefán, O. Nagy (69´ M. Baláž), Ľ. Kardoš (69´ Z. Uveges).
DLHÁ LÚKA: T. Parada - P. Šoltés, R. Šoltés, J. Parditka, I. Bošela, J. Čižmár (c ), N. Barczi (70´ D. Šimko), Š. Bodnár, P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus (72´ T. Zagiba)
FK Plešivec - Baník Rožňavské Bystré 3:2 (2:1). G: A. Szaniszló, A. Prónyai, Z. Laven - A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., ŽK: bez kariet, R: M. Bajo, Div.: 15.
PLEŠIVEC: O. Skokan – A. Szaniszló, Zs. Liptai (c ), P. Kubík, R. Volčko, K. Illés, R. Kováč, D. Kakalejčík, Z. Laven, A. Prónyai, J. Fabian.
BYSTRÉ: Cs. Koncz st. – D. Koncz. T. Kuchta (c ), J. Fazekaš, Š. Dorkin, P. Kubej, A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., J. Lipták - Giba, P. Milko, T. Uhrin.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 1. KOLA:
19. 1. 2019:
FC Valaliky - FK Štart Slanská Huta 10:4 (6:2) *
FK Prakovce - OŠK Hnilčík 7:1 (1:1) *
Lokomotíva Margecany - Slovan FO Markušovce 4:1 (2:1) *
OZ TJ Milhostov - ŠK Kuzmice 1:3 (0:2) *
ŠK Breznovica Letanovce - Spartak Bystrany 5:0 (3:0) *
FK v Nižnom Žipove - OFK Vojčice 0:1 (0:0) *
Slávia TU Košice B - OFK Košické Olšany 5:2 (1:1) *
20.1.2019:
Jastrabie pri Michalovciach - Družstevník Záhor 3:1 (1:0) *
FK Tibava - OFK Dúbravka 1:1 (PK 4:5) *
OFK Rakovec nad Ondavou - Družstevník Zemplínska Široká 0:4 (0:1) *
Pusté Čemerné - Družstevník Ložín 3:2 (0:1:) *
Internacionál Hraň - Tokaj Slovenské Nové Mesto 0:1 (0:0) *
Svornosť Bracovce - Tišice - TNV 0:9 (0:5) *
Veľké Slemence - TJ Kusín 1:5 (0:4) *
FC Polhora - Mladosť Kavečany odložené!
TABUĽKA KFL - ObFZ - PO 1. KOLE
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.