V prípade, že niektorý zápas sa skončí remízou o postupujúcom rozhodnú pokutové kopy. Najúspešnejšie vstúpili do súťaže futbalisti Tatrana Betliar, ktorí dosiahli rekordné víťazstvo tohto kola (14:1) so svojím súperom z Gemerskej Polomy. V zápase sa vystriedalo 17 hráčov, ktorí takto využili zimnú prípravu mužstva. Prekvapením je víťazstvo Plešivca s Bystranmi, hoci tesne 3:2, ale aj víťazstvo Krásnohorskej Dlhej Lúky iba vďaka premeneniu viacerých pokutových kopov ako vsietili Hrhovčania.
Výsledky mužstiev z horného Gemera:
Polom Gemerská Poloma – Tatran Betliar 1:14 (0:6). G: D. Fajdek – R. Fabián 6, I. Lorinc a L. Lorincz po 2, T. Handlovič, J. Korfanta (z 11m), S. Cirbes, M. Róth po 1. Bez kariet. R: V. Kuspán, Div.: 20.
POLOM: R. Polyák - S. Sabadoš, L. Boňko, M. Schvarz, L. Jasenka, P. Kašai, V. Mihalík, I. Harabin, D. Fajdek, J. Valko, B. Olexa.
TATRAN: Ľ. Šofranko (46´ L. Fabián), L. Poťmák (c ), J. Korfanta, D. Szilardi (46´ M. Marciš), M. Arvay (55´ D. Poťmák), M. Róth, T. Handlovič, M. Ďuríček, R. Fabián, I. Lorinc (55´ P. Boroš), L. Lorincz (46´ S. Cirbus).
FK Hrhov – Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:1 (:), PK 4:5. G:A. Bartók - T. Hegedus, ŽK: O. Nagy - T. Parada, R: D. Zis, Div.: 50.
HRHOV: A. Bartók - G. Veverica, M. Žiga, R. Grossman, L. Horváth, Att. Herczeg (c ), And. Herczeg, D. Grulyo, J. Štefán, O. Nagy (69´ M. Baláž), Ľ. Kardoš (69´ Z. Uveges).
DLHÁ LÚKA: T. Parada - P. Šoltés, R. Šoltés, J. Parditka, I. Bošela, J. Čižmár (c ), N. Barczi (70´ D. Šimko), Š. Bodnár, P. Klárik, A. Rigó, T. Hegedus (72´ T. Zagiba)
FK Plešivec - Baník Rožňavské Bystré 3:2 (2:1). G: A. Szaniszló, A. Prónyai, Z. Laven - A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., ŽK: bez kariet, R: M. Bajo, Div.: 15.
PLEŠIVEC: O. Skokan – A. Szaniszló, Zs. Liptai (c ), P. Kubík, R. Volčko, K. Illés, R. Kováč, D. Kakalejčík, Z. Laven, A. Prónyai, J. Fabian.
BYSTRÉ: Cs. Koncz st. – D. Koncz. T. Kuchta (c ), J. Fazekaš, Š. Dorkin, P. Kubej, A. Hanzlík, Cs. Koncz ml., J. Lipták - Giba, P. Milko, T. Uhrin.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 1. KOLA:
19. 1. 2019:
FC Valaliky - FK Štart Slanská Huta 10:4 (6:2) *
FK Prakovce - OŠK Hnilčík 7:1 (1:1) *
Lokomotíva Margecany - Slovan FO Markušovce 4:1 (2:1) *
OZ TJ Milhostov - ŠK Kuzmice 1:3 (0:2) *
ŠK Breznovica Letanovce - Spartak Bystrany 5:0 (3:0) *
FK v Nižnom Žipove - OFK Vojčice 0:1 (0:0) *
Slávia TU Košice B - OFK Košické Olšany 5:2 (1:1) *
20.1.2019:
Jastrabie pri Michalovciach - Družstevník Záhor 3:1 (1:0) *
FK Tibava - OFK Dúbravka 1:1 (PK 4:5) *
OFK Rakovec nad Ondavou - Družstevník Zemplínska Široká 0:4 (0:1) *
Pusté Čemerné - Družstevník Ložín 3:2 (0:1:) *
Internacionál Hraň - Tokaj Slovenské Nové Mesto 0:1 (0:0) *
Svornosť Bracovce - Tišice - TNV 0:9 (0:5) *
Veľké Slemence - TJ Kusín 1:5 (0:4) *
FC Polhora - Mladosť Kavečany odložené!
TABUĽKA KFL - ObFZ - PO 1. KOLE
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).