Po jesennej časti je na 5. mieste, keď v 15 zápasoch získalo toto mužstvo 26 bodov, skóre 39:23 za 8 víťazstiev, dve remízy a 4 prehry. Betliarčania sú v 6. lige ObFZ Rožňava po jeseni na 1. mieste, keď v 14 zápasoch získali 37 bodov a dosiahli skóre 60:17.
Výsledky 2. kola:
Steel Slovakia Aréna Košice:
FK FC Valaliky - Slávia TU Košice B 2:3 (1:1), FC Nová Polhora – TJ Tatran Betliar 2:4 (0:1), TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - FK Plešivec 3:1 (3:1).
Spišská Nová Ves:
FK Prakovce - Teplička 2:2 (PK 3:4), Lokomotíva Margecany – Slovan Smižany 2:2 (PK 3:2), ŠK Breznovice Letanovce – MFK Gelnica B 0:2 (0:0).
Michalovce:
TJ Jastrabie pri Michalovciach - OŠK Zalužice 0:9 (0:4), OFK Dúbravka – TJ Vyšné Remety 1:5 (0:2), Družstevník Zemplínska Široká - Družstevník Trhovište 0:5 (0:1), TJ Pusté Čemerné - OFK Hatalov 2:10 (0:7), TJ Kusín - FK Žbince 4:4 (PK 4:2), Pokrok Krásnovce - ŠK Urbár Poruba pod Vihorlatom 6:0 (4:0).
Slavoj Trebišov:
OFK Vojčice - FK Veľaty 1:0 (1:0), OŠK Tušice TNV - OŠK Budkovce 2:2 (PK 4:2).
UT Sátoraljaújhely(Maďarsko):
ŠK Kuzmice – TJ Olympia Borša 1:1 (PK 2:0), Tokaj Slovenské Nové Mesto – OFK Biel 2:1 (1:0).
FC Nová Polhora - Tatran Betliar 2:4 (0:1). G: M. Lukáč, J. Jurko - S. Cirbus, Zs. Barkász, R. Fabián, M. Ďuríček. Bez kariet. R: L. Bucko. Div.: 20.
POLHORA: M. Lukáč - M. Varga, M. Maťašovský (C), M. Šmelko, P. Madar, D. Rohal, L. straka, J. Jurko, Ľ. Gajdoš, L. Šmajda, J. Zlatník.
BETLIAR: Ľ. Šofranko - L. Poťmák (C), J. Korfanta, S. Cirbus,M. Róth, M. Marciš, M. Arvay, T. Handlovič, Zs. Barkász, R. Fabián, M. Ďuríček.
Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - FK Plešivec 3:1 (3:1). G: L. Héger 2, N. Barczi - P. Kubík. ŽK: 0 - S. Kovács, D. Kakalejčík. R: M. Hrebeňár. Div.: 20.
JEDNOTA: M. Manko - D. Šimko, A. Kovács, J. Parditka (76´ T. Zagiba), I. Bošela, J. Čižmár (C), N. Barczi (76´ J. Gebe), Š. Bodnár, P. Klárik, A. Rigó, L. Héger.
PLEŠIVEC: O. Skokan (39´ K. Molnár) - P. Kubík, R. Volčko, K. Illés, Zs. Liptai (C), E. Vanyo (46´ R. Kováč), D. Kakalejčík, T. Čech (73´ J. Fabian), S. Kovács (65´ Z. Laven), A. Prónyai, D. Szkokan (65´ Z. Tomi).
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.