Prvý hvizd od hlavného rozhodcu na futbalovom trávniku v jarnej časti súťaže ObFZ Rožňava na majstrovskom zápase 6. ligy bude počuť v posledný marcový deň v Rudnej už o 10.30 hod. Na ihrisku sa stretne domáce mužstvo TJ Gemtex Rudná s hosťami z ŠK Jablonov n/T. Dozerať na pravidlá futbalu v ňom dostali delegovaní rozhodcovia: Roland Klinko, ako hlavný, Jozef Šimčák ako prvý asistent rozhodcu a Július Gyenes ako druhý asistent rozhodcu. Na tento zápas bol určený ako delegát Ferdinad Drenko.
Pripomeňme si, že v 15. kole sa v nedeľu 31. marca o 15. hodine ďalej stretnú: ŠK Baník Štítnik - MFK Dobšiná (HR - Martinko, AR1 - Šimčák, D - Šalamon), FK Apex Kružná - FK Plešivec (HR - Galík, AR1 - Kamenský, D - Bobrík), TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Zlatý klas Dlhá Ves (J. Gyenes, AR1 - Poťmák, D - Vysoký), TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - OTJ Honce (HR - Szor, AR1 - R. Farkaš, D - Drenko), FK Hrhov – FK Baník Drnava (HR - Ráši, AR1 - Klinko, D - Bodnár), TJ Tatran Betliar – OFK Vyšná Slaná (HR - L. Gyenes, AR1 - T. Gyenes, AR2 - Molnár, D - Béreš).
Ťahákom prvého jarného kola zaiste bude boj o lídra tabuľky, ktorý sa odohrá na ihrisku Tatrana v Betliari. Domáci privítajú na ňom svojho prenasledovateľa OFK Vyšná Slaná. Tatranci na prípravu do jarnej odvety využili Zimný pohár KFL, v ktorom podávali dobré výkony až do posledného vyžrebovania, v ktorom sa stretli s rezervou Slávie TU Košice, ktorý po výsledku 2:2 na pokutové kopy prehrali 3:4 a tým aj ukončili svoje účinkovania v tomto pohári. Pripomeňme si, že Tatran odohral v tomto pohári 3 zápasy. Jeden z nich vyhral a jeden po výsledku 2:2 na pokutové kopy prehral. Dosiahlo pri tom skóre 22:5. Lepšie dopadli Dlholúčania, ktorí síce pokračovali vo štvrtom kole, ale v pokračovaní ich zastavili futbalisti rezervy MFK Gelnica po výsledku 1:3.
Po vlaňajšom úspešnom 1. ročníku turnaja o Pohár predsedu ObFZ Rožňava, futbalový zväz mieni pokračovať s touto súťažou aj tohto roku pre mužstvá, ktoré riadi. Informoval o tom aj na stránke futbalnet.sk a z informácie vyplýva, že termín prihlášok do turnaja je určený najneskôr 15. apríl 2019. Minuloročným víťazom a prvým držiteľom Pohára predsedu ObFZ Rožňava sa stalo mužstvo Tatrana Betliar, ktoré sa stretlo vo finálovom zápase v Rožňave s druhým finalistom, ktorým boli futbalisti Baníka Rožňavské Bystré. Výsledok 4:1 jasne hovorí o ambíciách Betliarčanov, ktoré zrejme aj v tomto roku môžu vyústiť do víťazstva v 6. lige.
Príjemné zážitky v rytierskom boji futbalistov na zelených trávnikoch štadiónov v našom regióne želá
Stránka Maj Gemer.
Tabuľka 6. ligy po 14. kole:
|
|
Klub |
Z |
V |
R |
P |
Skóre |
B |
K |
|
1 |
14 |
12 |
1 |
1 |
60:17 |
37 |
14 |
|
|
2 |
14 |
11 |
2 |
1 |
66:11 |
35 |
13 |
|
|
3 |
14 |
10 |
2 |
2 |
60:20 |
32 |
12 |
|
|
4 |
14 |
10 |
1 |
3 |
57:22 |
31 |
11 |
|
|
5 |
14 |
9 |
0 |
5 |
48:21 |
27 |
10 |
|
|
6 |
14 |
7 |
3 |
4 |
39:35 |
24 |
9 |
|
|
7 |
14 |
6 |
1 |
7 |
40:44 |
19 |
8 |
|
|
8 |
14 |
5 |
2 |
7 |
23:37 |
17 |
7 |
|
|
9 |
14 |
5 |
0 |
9 |
27:34 |
15 |
6 |
|
|
10 |
14 |
3 |
3 |
8 |
15:55 |
12 |
5 |
|
|
11 |
14 |
3 |
2 |
9 |
26:45 |
11 |
4 |
|
|
12 |
14 |
2 |
5 |
7 |
21:47 |
11 |
3 |
|
|
13 |
14 |
1 |
3 |
10 |
18:56 |
6 |
2 |
|
|
14 |
14 |
1 |
1 |
12 |
19:75 |
4 |
1 |

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-