a v jednom sa rozdelili po bode. Najväčšia pozornosť sa sústredila na zápas v Betliari, kde im za súpera prišli Vyšnoslanci, ktorí sa v tabuľke držia hneď za domácimi borcami. Pekné počasie i prostredie využilo na tento zápas asi 300 divákov, čo bola najvyššia účasť v 1. jarnom kole. Najvyšším rozdielom sa skončil zápas v Krásnohorskej Dlhej Lúke – 6 gólov. Najviac gólov padlo v Hrhove – 8. Najviac žltých kariet udelil hlavný rozhodca na zápase v Betliari – 10.
Baník Štítnik – MFK Dobšiná 2:1 (0:0). G: Ján Rochl 2 – R. Gotthardt. ŽK: bez kariet. R: V. Martinko – M. Šimčák, DS: L. Šalamon. Div.: 60.
ŠTÍTNIK: T. Kandalík - A. Rochl ( c), S. Dzureň (90´ M. Puškáš), M. Škvareniak (46´ J. Ragyina), G. Tomi, M. Gallo, Ján Rochl, A. Krága, R. Kolesár, M. Sivók,Jak. Rochl.
DOBŠINÁ: M. Ogurčák - M. Poliak ( c), M. Tokarčík, R. Gotthardt, P. Révay (73´ B. Rupp), A. Paulík, I. Gallo, M. Ogurčák, J. Polanecký, M. Langer, O. Leskovjanský.
Apex Kružná – FK Plešivec 0:2 (0:0). G: D. Kakalejčík, P. Kubík. ŽK: R. Szendi – J. Fabian. R: D. Poťmák, DS: J. Bobrík. Div.: 50.
KRUŽNÁ: J. Zsemlicska – M. Ruszó (80´ F. Ungváray-Szabó), M. Szabó, R. Dókus, A. Kerekeš (c ), O. Kerekes (67´ R. Fábian), E. Polyák, R. Garan, A. Polyák, R. Pásztor (55´ A. Ungváry-Szabó), R. Szendi.
PLEŠIVEC: K. Molnár - R. Kováč, Zs. Liptai (60´ Z. Tomi), Z. Laven, D. Kakalejčík, J. Fabian, A. Szaniszló ( c), D. Skokan, R. Volčko, P. Kubík, R. Viola.
Baník Rožňavské Bystré – ZK Dlhá Ves 3:1 (0:0). G: Cs. Koncz ml. 2, A. Hanzlík - D. Novák. ŽK: 0 – M. Cvíba. R: J. Gyenes – D. Poťmák, DS: O. Vysoký. Div.: 80.
BYSTRÉ: Cs. Koncz st. - J. Tomi, D. Koncz, F. Čapó, T. Kuchta, J. Lipták-Giba (71´ J. Fazekaš), Š. Dorkin ( c), P. Milko (62´ F. Znak), P. Kubej, A. Hanzlík (86´ P. Minčík), P. Šimon (46´Cs. Koncz ml.).
DLHÁ VES: G. Pomajy – Cs. Flander (46´ M. Makkai), A. Labina ( c), D. Zsóri (35´ A. Pomaj), K. Segyo, V. Kováč, A. Orvos, V. Ferdinand, M. Cvíba, P. Mičinský, M. Kliment (62´ D. Novák).
FK Hrhov – Baník Drnava 3:5 (2:2). G: M. Žiga 2, A. Herczeg – J. Maliňák 2K. Šoltés, P. Búlik. ŽK: A. Kocík, M. Baláž - 0. R: G. Rási - R. Klinko, DS: Š. Bodnár. Div: 100.
HRHOV: A. Bartók (46´ Z. Halász) - T. Zsigrai, G. Veverica ( c), J. Štefán, Att. Herczeg, A. Kocík (50´ D. Danko), Z. Uveges (50´ R. Mikulec), An. Herczeg, M. Žiga, D. Grulyo, M. Baláž (74´ P. Kónya).
DRNAVA: G. Jźsa - E. Polyák, P. Búlik (c ), J. Barczi, J. Maliňák, B. Šoltés (46´ J. Kovács), R. Kovács, G. Zsilla (46´ Z. Répasi), Cs. Máté (55´ D. Babič), D. Tisza (77´ M. Mázik), K. Šoltés.
Tatran Betliar – OFK Vyšná Slaná 2:2 (0:0). G: S. Cirbus, T. Handlovič - B. Kuzma, A. Gallo. ŽK: Ľ. Šofranko, M. Ďuríček, M. Róth, R. Fabian – F. Gallo, D. Kalis, A. Gallo, O. Kračún, M. Gallo. R: L. Gyenes – T. Gynens, L. Molnár. DS: P. Béreš. Div.: 300.
BETLIAR: Ľ. Šofranko - Ľ. Árvay (72´ M. Marciš), L. Poťmák, J. Korfanta ( c), I. Lorinc (46´ L. Lorincz), S. Cirbus, M. Ďuríček, M. Arvay (72´ J. Benedikty), T. Handlovič, M. Róth, R. Fabian.
SLANÁ: V. Balúch - G. Keršák, F. Gallo, M. Bendík, J. Barnák, D. Kalis, B. Kuzma ( c), O. Liptai, A. Gallo, O. Kračún, M. Gallo (78´ J Gallo).
Rudná – Jablonov n/T - 3:0 kont. Hostia na zápas nepricestovali pre nedostatok hráčov.
Krásnohorská Dlhá Lúka – Honce 6:0 (2:0). G: L. Héger 4, N. Barczi, A. Rigó. ŽK: bez kariet. R: J. Szor – R. Farkaš. DS: F. Drenko. Div.: 100.
DLHÁ LÚKA: M. Manko – K. Albert, Ľ. Gyenes, J. Parditka, I. Bošela, J. Čižnár, N. Barczi, Š. Bodnár, J. Gebe, A. Rigó, L. Héger.
HONCE: D. Forgáč - L. Varga, J. Sklenár, N. Boldi, J. Pástor ( c), L. Hajdu (78´ M. Mogyorósi), V. Gallo, M. Pástor, M. Boroš, M. Gallo, M. Molnár.
Kto s kým v 16. kole:
- MFK Dobšiná – Tatran Betliar
- OFK Vyšná Slaná – Baník Drnava
- FK Hrhov – Gemtex Rudná
- ŠK Jablonov n/T – Jednota Krásnohorské Podhradie
- OTJ Honce – Zlatý Klas Dlhá Ves
- Baník Rožňavské Bystré – Apex Kružná
- FK Plešivec – ŠK Baník Štítnik.
(MG od)
TABUĽKA VI. LIGY PO 15. KOLE:
| 1 | TJ Tatran Betliar | 15 | 12 | 2 | 1 | 62:19 | 38 |
| 2 | OFK Vyšná Slaná | 15 | 11 | 3 | 1 | 68:13 | 36 |
| 3 | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 15 | 11 | 2 | 2 | 66:20 | 35 |
| 4 | FK Baník Drnava | 15 | 11 | 1 | 3 | 62:25 | 34 |
| 5 | TJ Sokol Gemtex Rudná | 15 | 10 | 0 | 5 | 51:21 | 30 |
| 6 | OTJ Honce | 15 | 7 | 3 | 5 | 39:41 | 24 |
| 7 | ŠK BANÍK ŠTÍTNIK | 15 | 7 | 1 | 7 | 42:45 | 22 |
| 8 | ŠK Jablonov nad Turňou | 15 | 5 | 2 | 8 | 23:40 | 17 |
| 9 | TJ Zlatý Klas Dlhá Ves | 15 | 5 | 0 | 10 | 28:37 | 15 |
| 10 | TJ Baník Rožňavské Bystré | 15 | 4 | 3 | 8 | 18:56 | 15 |
| 11 | FK Plešivec | 15 | 3 | 5 | 7 | 23:47 | 14 |
| 12 | FK Hrhov | 15 | 3 | 2 | 10 | 29:50 | 11 |
| 13 | MFK Dobšiná | 15 | 1 | 3 | 11 | 19:58 | 6 |
| 14 | FK Apex Kružná | 15 | 1 | 1 | 13 | 19:77 | 4 |

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-