Autor v spomínanej publikácii opisuje teda pätnásť futbalových sezón. Pri každej sú uvedené tabuľky, káder postupujúceho mužstva alebo mužstiev, krátky komentár a v rámci možností aj fotografie. Po opise sezón nasledujú zaujímavosti, kde sú uvedené rôzne zaujímavosti súvisiace s touto súťažou. Pre úplnosť informácií sú v ďalšej kapitole uvedené jedenástky ObFZ.
Autor nepíše o problémoch v okresnom futbale, ktoré by mohol k niektorým sezónam dopísať, zameriava sa na fakty. Ďalším cieľom autora je spresnenie niektorých informácií, autor sa stretol v niektorých článkoch Gemerského denníka s chybnou informáciou (napr. derby Jablonov n/T. – Hrhov sa hralo po desiatich rokoch, za Dobšinú hrá Matejovský), v publikácii PhDr. Jozefa Drenka (Kunova Teplica hrala piatu ligu v sezóne 1999/2000), informácia v Polomských novinách, že Šimko hral za Gemerskú Polomu v sezóne 2010/2011, informácia v Nižnoslanských novinách, že Valentík hral za Nižnú Slanú a nekompletná súpiska Nižnej Slanej v sezóne 2000 – 2001 v publikácii D. Vandrášika, Š. Jungera a Mgr. M. Kanabu (chýbajú Stanislav Drábik a Miroslav Plačko).
Autor musel vyrátať aj poradie strelcov v niektorých sezónach, lebo športoví redaktori Gemerského denníka to neurobili, napr. v sezóne 2002 – 2003.
Ako informačné zdroje boli použité noviny: Zora Gemera, Gemerský denník, Gemerský monitor, Jablonovské noviny, Vlachovské noviny, Dobšinské noviny, Polomské noviny, webstránka Tatrana Betliar."
Prvá trieda vo futbale v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011
MG


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a