1959 – 1960 II. trieda Gemerská
Zachované výsledky z jesene: Rožňava B – N. Slaná 5:1, N. Slaná – Hosťovce 2:0, N. Slaná – N. Medzev 2:0, N. Slaná – Budulov 3:2, N. Slaná – Drienovec 2:3, K. Teplica – N. Slaná 4:1
Zachované výsledky z jari: N. Slaná – Kameňany 0:3, N. Slaná – K. Teplica 6:2, Hosťovce – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Rožňava B 1:3
Rok 1974
Nižná Slaná – VSŽ Košice (2. liga)
VSŽ Košice: Sceňák – Desiatnik, Hodor, Klimovič, Marcin, Bodnár, Polyák, Kysel, Paličko,
Maňkoš, Sladkovský, Pomaj, Benko, Jurčo, Knap
Po zápase sa hostia zaujímali o brankára Ivana Plačka a Ondreja Gazdíčka.
Rok 1976
Nižná Slaná – Jelšava 1:2
Jelšava: T. Polgár – Š. Polgár, Hruška, Macko, Ripič, Jánošdeák, Gömöri, Kubej, Hric, Terpák,
Kubajda, Sirotňák, Sekáč, Gallo, Piroh, Baumann
N. Slaná v tej dobe: I. Plačko – Kič, Spišák, J. Zagiba, Kaššai – Hudák, P. Gazdík, Š. Junger – Š. Gazdík, M. Šlosárik, Leško
Rok 1998
N. Slaná – Jelšava (2. liga) 1:6
Jelšava: Pulen, Gažovič, Belica – Černega, Krivjančin, Kuzma, Pazúr, Vojčík, Kamenský,
Szaniszló, Medvec, Gočaltovský, Lukáč, Lunter, Nikitin, Síč, Šimšaj, Zlacký, Poruba, Blaha
Jeseň 2000
N. Slaná – Prešov 1:6, gól: Ruszó
Prešov: Trančík, Pulen, Ferenc – Petruš, Seman, Filip, Staš, Loj, Ďorď, Škarbek, Durkáč , Bašista, Martaus, Bubenko, Dic, Kovalík, Chovan, Jakubko, Adam, Šesták, Hricov, Lengyel
N. Slaná – Betliar 1:2, gól: G. Keršák
Sezóna 2001 – 2002 (okrem majstrovských zápasov V. ligy – JZ)
N. Slaná – Turňa n/B.
Súper bol lepší, čestný gól mohol zaznamenať Ruszó z penalty, ale Feke jeho strelu vyrazil.
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi
N. Slaná – Revúca 0:3
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi, striedali Vandrášik, Grančák
N. Slaná – Rožňava 0:2
N. Slaná – Betliar 3:5, góly: Turcsányi, Bober, Ruszó
N. Slaná – Betliar 2:2
Revúca – N. Slaná 4:1
Sezóna 2009 – 2010
N. Slaná – Štítnik K. T. (IV. liga - JUH)
Leto 2011
N. Slaná – G. Poloma (V. liga K - G)
Zápas mal zvláštnu príchuť pre domáceho gólmana, ktorý pôsobil predtým v G. Polome, kde však neodohral ani minútu. „Na zápas ma intenzívne pripravoval Karol Kováč. Už po rozcvičke som nevládal hrať. Podľa slov Karola Kováča som podal dobrý výkon a aj vďaka nemu som chytil dve strely, ktoré som nezvykol chytať, “ uviedol Š. Tomášik.
Nižná Slaná –– Gemerská Poloma 4:5 (0:2)
góly: Müller 2, Cangár, T. Pitoňák
Nižná Slaná: Š. Tomášik – O. Junger, M. Hajči, M. Prónai, Miloš Schvarz – D. Valko, Slovák,
M. Pitoňák (Soják), Juraj Junger (K. Kováč) – T. Pitoňák, J. Cangár
Dorast a žiaci
Rok 1984
Prípravný zápas Dorast N. Slaná – dorast Rožňava – zvíťazila Nižná Slaná
Rok 2001 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 2:9
Mužstvo hostí prehrávalo 0:2, ale otočilo nepriaznivý stav. Nastúpilo v rozostavení 4 – 3 – 3.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrút – M. Nemčko, M. Hajči, D. Nemčko
Hrhov – N. Slaná 4:3
Mužstvo odohralo vyrovnaný zápas, žiaľ často ho poškodzoval rozhodca. Karol Kováč bol vykázaný z lavičky. D. Hajči strelil jeden z gólov hostí, ale zlomil si ruku.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, M. Hajči, Cangár, Kanaba - Čipka, Gáll, Regrút, D. Hajči – M. Nemčko, D. Nemčko
Jar 2002 – Dorast
N. Slaná – V. Slaná
Domáci tréner mal k dispozícii málo hráčov, a tak išiel do útoku Roman Nemec. Zápas bol vyrovnaný, o čosi lepšie v strede kombinovali domáci. Juraj Leštach prekonal Liptaia strelou zo 40 metrov. Ďalší gól pridali domáci po faule na Nemca – z penalty. Tretí gól pridali po akcii na ľavej strane. Okrem toho to bol predzápas zápasu V. ligy – JZ. Z hľadiska slušne povzbudzoval mužstvo Karol Kováč, nechýbali trúbky a bubon.
Jeseň 2002 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 4:5
Išlo o vyrovnaný zápas na mokrom teréne, pričom brankár hostí si zobral z domu dva páry kopačiek. Hostia neustále doťahovali stav zápasu, až napokon zvíťazili. Tri góly strelil stredný záložník Gáll, pričom dva boli zo 35 metrov – bomby. Brankár hostí bol premočený.
2003 – 2004 – Dorast
V. Slaná – N. Slaná
Hostia sa dopredu nevzdávali, ale išli s cieľom zabojovať, čo sa aj podarilo. V bráne bol Tomášik, v obrane boli Janco, L. Dovec, J. Dovec, Gallo. Neprináleží hodnotiť výkony jednotlivcov, lebo každý hráč podal dobrý výkon a Nižná Slaná zvíťazila.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).