1959 – 1960 II. trieda Gemerská
Zachované výsledky z jesene: Rožňava B – N. Slaná 5:1, N. Slaná – Hosťovce 2:0, N. Slaná – N. Medzev 2:0, N. Slaná – Budulov 3:2, N. Slaná – Drienovec 2:3, K. Teplica – N. Slaná 4:1
Zachované výsledky z jari: N. Slaná – Kameňany 0:3, N. Slaná – K. Teplica 6:2, Hosťovce – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Rožňava B 1:3
Rok 1974
Nižná Slaná – VSŽ Košice (2. liga)
VSŽ Košice: Sceňák – Desiatnik, Hodor, Klimovič, Marcin, Bodnár, Polyák, Kysel, Paličko,
Maňkoš, Sladkovský, Pomaj, Benko, Jurčo, Knap
Po zápase sa hostia zaujímali o brankára Ivana Plačka a Ondreja Gazdíčka.
Rok 1976
Nižná Slaná – Jelšava 1:2
Jelšava: T. Polgár – Š. Polgár, Hruška, Macko, Ripič, Jánošdeák, Gömöri, Kubej, Hric, Terpák,
Kubajda, Sirotňák, Sekáč, Gallo, Piroh, Baumann
N. Slaná v tej dobe: I. Plačko – Kič, Spišák, J. Zagiba, Kaššai – Hudák, P. Gazdík, Š. Junger – Š. Gazdík, M. Šlosárik, Leško
Rok 1998
N. Slaná – Jelšava (2. liga) 1:6
Jelšava: Pulen, Gažovič, Belica – Černega, Krivjančin, Kuzma, Pazúr, Vojčík, Kamenský,
Szaniszló, Medvec, Gočaltovský, Lukáč, Lunter, Nikitin, Síč, Šimšaj, Zlacký, Poruba, Blaha
Jeseň 2000
N. Slaná – Prešov 1:6, gól: Ruszó
Prešov: Trančík, Pulen, Ferenc – Petruš, Seman, Filip, Staš, Loj, Ďorď, Škarbek, Durkáč , Bašista, Martaus, Bubenko, Dic, Kovalík, Chovan, Jakubko, Adam, Šesták, Hricov, Lengyel
N. Slaná – Betliar 1:2, gól: G. Keršák
Sezóna 2001 – 2002 (okrem majstrovských zápasov V. ligy – JZ)
N. Slaná – Turňa n/B.
Súper bol lepší, čestný gól mohol zaznamenať Ruszó z penalty, ale Feke jeho strelu vyrazil.
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi
N. Slaná – Revúca 0:3
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi, striedali Vandrášik, Grančák
N. Slaná – Rožňava 0:2
N. Slaná – Betliar 3:5, góly: Turcsányi, Bober, Ruszó
N. Slaná – Betliar 2:2
Revúca – N. Slaná 4:1
Sezóna 2009 – 2010
N. Slaná – Štítnik K. T. (IV. liga - JUH)
Leto 2011
N. Slaná – G. Poloma (V. liga K - G)
Zápas mal zvláštnu príchuť pre domáceho gólmana, ktorý pôsobil predtým v G. Polome, kde však neodohral ani minútu. „Na zápas ma intenzívne pripravoval Karol Kováč. Už po rozcvičke som nevládal hrať. Podľa slov Karola Kováča som podal dobrý výkon a aj vďaka nemu som chytil dve strely, ktoré som nezvykol chytať, “ uviedol Š. Tomášik.
Nižná Slaná –– Gemerská Poloma 4:5 (0:2)
góly: Müller 2, Cangár, T. Pitoňák
Nižná Slaná: Š. Tomášik – O. Junger, M. Hajči, M. Prónai, Miloš Schvarz – D. Valko, Slovák,
M. Pitoňák (Soják), Juraj Junger (K. Kováč) – T. Pitoňák, J. Cangár
Dorast a žiaci
Rok 1984
Prípravný zápas Dorast N. Slaná – dorast Rožňava – zvíťazila Nižná Slaná
Rok 2001 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 2:9
Mužstvo hostí prehrávalo 0:2, ale otočilo nepriaznivý stav. Nastúpilo v rozostavení 4 – 3 – 3.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrút – M. Nemčko, M. Hajči, D. Nemčko
Hrhov – N. Slaná 4:3
Mužstvo odohralo vyrovnaný zápas, žiaľ často ho poškodzoval rozhodca. Karol Kováč bol vykázaný z lavičky. D. Hajči strelil jeden z gólov hostí, ale zlomil si ruku.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, M. Hajči, Cangár, Kanaba - Čipka, Gáll, Regrút, D. Hajči – M. Nemčko, D. Nemčko
Jar 2002 – Dorast
N. Slaná – V. Slaná
Domáci tréner mal k dispozícii málo hráčov, a tak išiel do útoku Roman Nemec. Zápas bol vyrovnaný, o čosi lepšie v strede kombinovali domáci. Juraj Leštach prekonal Liptaia strelou zo 40 metrov. Ďalší gól pridali domáci po faule na Nemca – z penalty. Tretí gól pridali po akcii na ľavej strane. Okrem toho to bol predzápas zápasu V. ligy – JZ. Z hľadiska slušne povzbudzoval mužstvo Karol Kováč, nechýbali trúbky a bubon.
Jeseň 2002 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 4:5
Išlo o vyrovnaný zápas na mokrom teréne, pričom brankár hostí si zobral z domu dva páry kopačiek. Hostia neustále doťahovali stav zápasu, až napokon zvíťazili. Tri góly strelil stredný záložník Gáll, pričom dva boli zo 35 metrov – bomby. Brankár hostí bol premočený.
2003 – 2004 – Dorast
V. Slaná – N. Slaná
Hostia sa dopredu nevzdávali, ale išli s cieľom zabojovať, čo sa aj podarilo. V bráne bol Tomášik, v obrane boli Janco, L. Dovec, J. Dovec, Gallo. Neprináleží hodnotiť výkony jednotlivcov, lebo každý hráč podal dobrý výkon a Nižná Slaná zvíťazila.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.