1959 – 1960 II. trieda Gemerská
Zachované výsledky z jesene: Rožňava B – N. Slaná 5:1, N. Slaná – Hosťovce 2:0, N. Slaná – N. Medzev 2:0, N. Slaná – Budulov 3:2, N. Slaná – Drienovec 2:3, K. Teplica – N. Slaná 4:1
Zachované výsledky z jari: N. Slaná – Kameňany 0:3, N. Slaná – K. Teplica 6:2, Hosťovce – N. Slaná 3:2, N. Slaná – Rožňava B 1:3
Rok 1974
Nižná Slaná – VSŽ Košice (2. liga)
VSŽ Košice: Sceňák – Desiatnik, Hodor, Klimovič, Marcin, Bodnár, Polyák, Kysel, Paličko,
Maňkoš, Sladkovský, Pomaj, Benko, Jurčo, Knap
Po zápase sa hostia zaujímali o brankára Ivana Plačka a Ondreja Gazdíčka.
Rok 1976
Nižná Slaná – Jelšava 1:2
Jelšava: T. Polgár – Š. Polgár, Hruška, Macko, Ripič, Jánošdeák, Gömöri, Kubej, Hric, Terpák,
Kubajda, Sirotňák, Sekáč, Gallo, Piroh, Baumann
N. Slaná v tej dobe: I. Plačko – Kič, Spišák, J. Zagiba, Kaššai – Hudák, P. Gazdík, Š. Junger – Š. Gazdík, M. Šlosárik, Leško
Rok 1998
N. Slaná – Jelšava (2. liga) 1:6
Jelšava: Pulen, Gažovič, Belica – Černega, Krivjančin, Kuzma, Pazúr, Vojčík, Kamenský,
Szaniszló, Medvec, Gočaltovský, Lukáč, Lunter, Nikitin, Síč, Šimšaj, Zlacký, Poruba, Blaha
Jeseň 2000
N. Slaná – Prešov 1:6, gól: Ruszó
Prešov: Trančík, Pulen, Ferenc – Petruš, Seman, Filip, Staš, Loj, Ďorď, Škarbek, Durkáč , Bašista, Martaus, Bubenko, Dic, Kovalík, Chovan, Jakubko, Adam, Šesták, Hricov, Lengyel
N. Slaná – Betliar 1:2, gól: G. Keršák
Sezóna 2001 – 2002 (okrem majstrovských zápasov V. ligy – JZ)
N. Slaná – Turňa n/B.
Súper bol lepší, čestný gól mohol zaznamenať Ruszó z penalty, ale Feke jeho strelu vyrazil.
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi
N. Slaná – Revúca 0:3
N. Slaná: Lindák – Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó, Turcsányi, striedali Vandrášik, Grančák
N. Slaná – Rožňava 0:2
N. Slaná – Betliar 3:5, góly: Turcsányi, Bober, Ruszó
N. Slaná – Betliar 2:2
Revúca – N. Slaná 4:1
Sezóna 2009 – 2010
N. Slaná – Štítnik K. T. (IV. liga - JUH)
Leto 2011
N. Slaná – G. Poloma (V. liga K - G)
Zápas mal zvláštnu príchuť pre domáceho gólmana, ktorý pôsobil predtým v G. Polome, kde však neodohral ani minútu. „Na zápas ma intenzívne pripravoval Karol Kováč. Už po rozcvičke som nevládal hrať. Podľa slov Karola Kováča som podal dobrý výkon a aj vďaka nemu som chytil dve strely, ktoré som nezvykol chytať, “ uviedol Š. Tomášik.
Nižná Slaná –– Gemerská Poloma 4:5 (0:2)
góly: Müller 2, Cangár, T. Pitoňák
Nižná Slaná: Š. Tomášik – O. Junger, M. Hajči, M. Prónai, Miloš Schvarz – D. Valko, Slovák,
M. Pitoňák (Soják), Juraj Junger (K. Kováč) – T. Pitoňák, J. Cangár
Dorast a žiaci
Rok 1984
Prípravný zápas Dorast N. Slaná – dorast Rožňava – zvíťazila Nižná Slaná
Rok 2001 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 2:9
Mužstvo hostí prehrávalo 0:2, ale otočilo nepriaznivý stav. Nastúpilo v rozostavení 4 – 3 – 3.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, Tóth, D. Hajči, Anderko – Čipka, Gáll, Regrút – M. Nemčko, M. Hajči, D. Nemčko
Hrhov – N. Slaná 4:3
Mužstvo odohralo vyrovnaný zápas, žiaľ často ho poškodzoval rozhodca. Karol Kováč bol vykázaný z lavičky. D. Hajči strelil jeden z gólov hostí, ale zlomil si ruku.
N. Slaná: Tomášik – Balogh, M. Hajči, Cangár, Kanaba - Čipka, Gáll, Regrút, D. Hajči – M. Nemčko, D. Nemčko
Jar 2002 – Dorast
N. Slaná – V. Slaná
Domáci tréner mal k dispozícii málo hráčov, a tak išiel do útoku Roman Nemec. Zápas bol vyrovnaný, o čosi lepšie v strede kombinovali domáci. Juraj Leštach prekonal Liptaia strelou zo 40 metrov. Ďalší gól pridali domáci po faule na Nemca – z penalty. Tretí gól pridali po akcii na ľavej strane. Okrem toho to bol predzápas zápasu V. ligy – JZ. Z hľadiska slušne povzbudzoval mužstvo Karol Kováč, nechýbali trúbky a bubon.
Jeseň 2002 – Žiaci
Drnava – N. Slaná 4:5
Išlo o vyrovnaný zápas na mokrom teréne, pričom brankár hostí si zobral z domu dva páry kopačiek. Hostia neustále doťahovali stav zápasu, až napokon zvíťazili. Tri góly strelil stredný záložník Gáll, pričom dva boli zo 35 metrov – bomby. Brankár hostí bol premočený.
2003 – 2004 – Dorast
V. Slaná – N. Slaná
Hostia sa dopredu nevzdávali, ale išli s cieľom zabojovať, čo sa aj podarilo. V bráne bol Tomášik, v obrane boli Janco, L. Dovec, J. Dovec, Gallo. Neprináleží hodnotiť výkony jednotlivcov, lebo každý hráč podal dobrý výkon a Nižná Slaná zvíťazila.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-