Krásnohorské Podhradie pôsobí na regionálnych trávnikoch od roku 2003 (s výnimkou 2009 - 10), najúspešnejšie sezóny malo keď hralo vo IV. lige – JUH. Teda okres Rožňava mal donedávna zastúpenie aj vo IV. lige – JUH, potom však Krh. Podhradie vypadlo. V súčasnosti pôsobí v V. lige K – G spolu s Rožňavou.
Čo sa týka účinkovania MFK Rožňava, klub mal niektoré neúspešné ročníky vo IV. lige JUH (od roku 2009), pričom sa umiestňoval takto (11. miesto, 15. miesto, 14. miesto, 10. miesto, 8. miesto, 8. miesto, 9. miesto, 1. miesto). V 3 . lige účinkoval MFK Rožňava jeden ročník, pričom skončil na 8. mieste. Potom došlo k zániku.
V súčasnosti už viaceré z klubov neexistujú. Sú to Dedinky, Vlachovo, Brzotín, Nižná Slaná, Kružná, Bohúňovo, Kovstav, Kečovo, Jablonov n. / T. , Slavošovce, ale aj Štítnik K. T. . Ten po sezóne 2010 – 2011 predal 4. ligu do Sokolian. To boli finančné dôvody, ale v iných prípadoch (napr. N. Slaná, Vlachovo, Dedinky) to boli dôvody súvisiace s nedostatkom hráčov.
V Nižnej Slanej odchodom Radovana Hajčiho z funkcie predsedu skončilo jedno obdobie a väčšina hráčov, ktorých dotiahol z iných klubov sa vrátila do materských klubov (Dušinský, Leško, Mil. Schvarz, Mir. Schvarz). Rovnako to bolo aj s účasťou na tréningovom procese, v nasledujúcej sezóne bola v Nižnej Slanej slabá účasť hráčov na tréningovom procese. Futbal v N. Slanej mal skončiť už v roku 2014, na šťastie sa káder podarilo doplniť a postúpiť o súťaž vyššie na jednu sezónu. Potom však zanikol.
Družstevník Gemerská Poloma a MFK Dobšiná postúpili v roku 2011 do V. ligy K – G. Oba kluby časom zanikli. Gemerská Poloma účinkovala v V. lige K – G štyri sezóny, pričom raz ju aj vyhrala. V kádri však bolo veľa cudzích hráčov, zmenilo sa vedenie obce ako aj klubu. MFK Dobšiná účinkovala v V. lige K – G do roku 2017. Potom došlo k zániku. Vznikla však Dobšiná B, ktorá sa prebojovala do 6. ligy v roku 2018 z 2. miesta.
Tatran Betliar vyhral OM v r. 2013 a pôsobil v V. lige – K– G dve sezóny. Ďalšie kluby po roku 2013 (Drnava, V. Slaná, Krh. D. Lúka) odmietli pôsobiť v V. lige . V prípade V. Slanej to bolo z finančných a hráčskych dôvodov.
Naopak novými klubmi sú napr. Pašková. Stalo sa, že v obci alebo meste boli aj dva kluby – Gemerská Poloma B (2010 - 2011), Dobšiná B (2013 - 2014). Iný prípad bol keď klub v obci zmenil názov - starý klub zanikol a vznikol nový – ŠK Polom, FK Mladosť Lipovník.
Ako vidíme v tabuľke pred 10 rokmi bola Rakovnica v suteréne 2. triedy, kým v súčasnosti je už v 6. lige. Podobne aj Drnava, Hrhov, Pača a Rožň. Bystré. Naopak Rudná sa spojila s Rožňavou a Rožňava pôsobí v 5. lige K – G a Rudná v 7. lige. Podobne je to v Lipovníku, ktorý pôsobí v 7. lige, lebo klub zanikol a vznikol nový.
TABUĽKY
|
1. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
2. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
KONEČNÁ TABUĽKA 4. LIGA - JUH
|
Konečná tabuľka 5. ligy - JZ
| 1. | Hrabušice | 24 | 19 | 2 | 3 | 59:23 | 59 |
| 2. | Koš. N. Ves | 24 | 13 | 2 | 9 | 48:29 | 41 |
| 3. | Harichovce | 24 | 13 | 2 | 9 | 51:38 | 41 |
| 4. | Ťahanovce | 24 | 12 | 4 | 8 | 57:40 | 40 |
| 5. | Margecany | 24 | 11 | 3 | 10 | 31:30 | 36 |
| 6. | Smižany | 24 | 10 | 5 | 9 | 43:31 | 35 |
| 7. | Teplička | 24 | 9 | 5 | 10 | 34:42 | 32 |
| 8. | Sp. Vlachy | 24 | 8 | 7 | 9 | 32:40 | 31 |
| 9. | Gelnica | 24 | 8 | 7 | 9 | 31:33 | 28 |
| 10. | Prakovce | 24 | 9 | 1 | 14 | 44:57 | 28 |
| 11. | Jaklovce | 24 | 7 | 7 | 10 | 38:50 | 28 |
| 12. | Gem. Hôrka | 24 | 7 | 6 | 11 | 24:40 | 27 |
| 13. | Kluknava | 24 | 4 | 1 | 19 | 32:71 | 13 |
Pripravil Ing. Š. Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.