Krásnohorské Podhradie pôsobí na regionálnych trávnikoch od roku 2003 (s výnimkou 2009 - 10), najúspešnejšie sezóny malo keď hralo vo IV. lige – JUH. Teda okres Rožňava mal donedávna zastúpenie aj vo IV. lige – JUH, potom však Krh. Podhradie vypadlo. V súčasnosti pôsobí v V. lige K – G spolu s Rožňavou.
Čo sa týka účinkovania MFK Rožňava, klub mal niektoré neúspešné ročníky vo IV. lige JUH (od roku 2009), pričom sa umiestňoval takto (11. miesto, 15. miesto, 14. miesto, 10. miesto, 8. miesto, 8. miesto, 9. miesto, 1. miesto). V 3 . lige účinkoval MFK Rožňava jeden ročník, pričom skončil na 8. mieste. Potom došlo k zániku.
V súčasnosti už viaceré z klubov neexistujú. Sú to Dedinky, Vlachovo, Brzotín, Nižná Slaná, Kružná, Bohúňovo, Kovstav, Kečovo, Jablonov n. / T. , Slavošovce, ale aj Štítnik K. T. . Ten po sezóne 2010 – 2011 predal 4. ligu do Sokolian. To boli finančné dôvody, ale v iných prípadoch (napr. N. Slaná, Vlachovo, Dedinky) to boli dôvody súvisiace s nedostatkom hráčov.
V Nižnej Slanej odchodom Radovana Hajčiho z funkcie predsedu skončilo jedno obdobie a väčšina hráčov, ktorých dotiahol z iných klubov sa vrátila do materských klubov (Dušinský, Leško, Mil. Schvarz, Mir. Schvarz). Rovnako to bolo aj s účasťou na tréningovom procese, v nasledujúcej sezóne bola v Nižnej Slanej slabá účasť hráčov na tréningovom procese. Futbal v N. Slanej mal skončiť už v roku 2014, na šťastie sa káder podarilo doplniť a postúpiť o súťaž vyššie na jednu sezónu. Potom však zanikol.
Družstevník Gemerská Poloma a MFK Dobšiná postúpili v roku 2011 do V. ligy K – G. Oba kluby časom zanikli. Gemerská Poloma účinkovala v V. lige K – G štyri sezóny, pričom raz ju aj vyhrala. V kádri však bolo veľa cudzích hráčov, zmenilo sa vedenie obce ako aj klubu. MFK Dobšiná účinkovala v V. lige K – G do roku 2017. Potom došlo k zániku. Vznikla však Dobšiná B, ktorá sa prebojovala do 6. ligy v roku 2018 z 2. miesta.
Tatran Betliar vyhral OM v r. 2013 a pôsobil v V. lige – K– G dve sezóny. Ďalšie kluby po roku 2013 (Drnava, V. Slaná, Krh. D. Lúka) odmietli pôsobiť v V. lige . V prípade V. Slanej to bolo z finančných a hráčskych dôvodov.
Naopak novými klubmi sú napr. Pašková. Stalo sa, že v obci alebo meste boli aj dva kluby – Gemerská Poloma B (2010 - 2011), Dobšiná B (2013 - 2014). Iný prípad bol keď klub v obci zmenil názov - starý klub zanikol a vznikol nový – ŠK Polom, FK Mladosť Lipovník.
Ako vidíme v tabuľke pred 10 rokmi bola Rakovnica v suteréne 2. triedy, kým v súčasnosti je už v 6. lige. Podobne aj Drnava, Hrhov, Pača a Rožň. Bystré. Naopak Rudná sa spojila s Rožňavou a Rožňava pôsobí v 5. lige K – G a Rudná v 7. lige. Podobne je to v Lipovníku, ktorý pôsobí v 7. lige, lebo klub zanikol a vznikol nový.
TABUĽKY
|
1. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
2. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
KONEČNÁ TABUĽKA 4. LIGA - JUH
|
Konečná tabuľka 5. ligy - JZ
| 1. | Hrabušice | 24 | 19 | 2 | 3 | 59:23 | 59 |
| 2. | Koš. N. Ves | 24 | 13 | 2 | 9 | 48:29 | 41 |
| 3. | Harichovce | 24 | 13 | 2 | 9 | 51:38 | 41 |
| 4. | Ťahanovce | 24 | 12 | 4 | 8 | 57:40 | 40 |
| 5. | Margecany | 24 | 11 | 3 | 10 | 31:30 | 36 |
| 6. | Smižany | 24 | 10 | 5 | 9 | 43:31 | 35 |
| 7. | Teplička | 24 | 9 | 5 | 10 | 34:42 | 32 |
| 8. | Sp. Vlachy | 24 | 8 | 7 | 9 | 32:40 | 31 |
| 9. | Gelnica | 24 | 8 | 7 | 9 | 31:33 | 28 |
| 10. | Prakovce | 24 | 9 | 1 | 14 | 44:57 | 28 |
| 11. | Jaklovce | 24 | 7 | 7 | 10 | 38:50 | 28 |
| 12. | Gem. Hôrka | 24 | 7 | 6 | 11 | 24:40 | 27 |
| 13. | Kluknava | 24 | 4 | 1 | 19 | 32:71 | 13 |
Pripravil Ing. Š. Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a