Krásnohorské Podhradie pôsobí na regionálnych trávnikoch od roku 2003 (s výnimkou 2009 - 10), najúspešnejšie sezóny malo keď hralo vo IV. lige – JUH. Teda okres Rožňava mal donedávna zastúpenie aj vo IV. lige – JUH, potom však Krh. Podhradie vypadlo. V súčasnosti pôsobí v V. lige K – G spolu s Rožňavou.
Čo sa týka účinkovania MFK Rožňava, klub mal niektoré neúspešné ročníky vo IV. lige JUH (od roku 2009), pričom sa umiestňoval takto (11. miesto, 15. miesto, 14. miesto, 10. miesto, 8. miesto, 8. miesto, 9. miesto, 1. miesto). V 3 . lige účinkoval MFK Rožňava jeden ročník, pričom skončil na 8. mieste. Potom došlo k zániku.
V súčasnosti už viaceré z klubov neexistujú. Sú to Dedinky, Vlachovo, Brzotín, Nižná Slaná, Kružná, Bohúňovo, Kovstav, Kečovo, Jablonov n. / T. , Slavošovce, ale aj Štítnik K. T. . Ten po sezóne 2010 – 2011 predal 4. ligu do Sokolian. To boli finančné dôvody, ale v iných prípadoch (napr. N. Slaná, Vlachovo, Dedinky) to boli dôvody súvisiace s nedostatkom hráčov.
V Nižnej Slanej odchodom Radovana Hajčiho z funkcie predsedu skončilo jedno obdobie a väčšina hráčov, ktorých dotiahol z iných klubov sa vrátila do materských klubov (Dušinský, Leško, Mil. Schvarz, Mir. Schvarz). Rovnako to bolo aj s účasťou na tréningovom procese, v nasledujúcej sezóne bola v Nižnej Slanej slabá účasť hráčov na tréningovom procese. Futbal v N. Slanej mal skončiť už v roku 2014, na šťastie sa káder podarilo doplniť a postúpiť o súťaž vyššie na jednu sezónu. Potom však zanikol.
Družstevník Gemerská Poloma a MFK Dobšiná postúpili v roku 2011 do V. ligy K – G. Oba kluby časom zanikli. Gemerská Poloma účinkovala v V. lige K – G štyri sezóny, pričom raz ju aj vyhrala. V kádri však bolo veľa cudzích hráčov, zmenilo sa vedenie obce ako aj klubu. MFK Dobšiná účinkovala v V. lige K – G do roku 2017. Potom došlo k zániku. Vznikla však Dobšiná B, ktorá sa prebojovala do 6. ligy v roku 2018 z 2. miesta.
Tatran Betliar vyhral OM v r. 2013 a pôsobil v V. lige – K– G dve sezóny. Ďalšie kluby po roku 2013 (Drnava, V. Slaná, Krh. D. Lúka) odmietli pôsobiť v V. lige . V prípade V. Slanej to bolo z finančných a hráčskych dôvodov.
Naopak novými klubmi sú napr. Pašková. Stalo sa, že v obci alebo meste boli aj dva kluby – Gemerská Poloma B (2010 - 2011), Dobšiná B (2013 - 2014). Iný prípad bol keď klub v obci zmenil názov - starý klub zanikol a vznikol nový – ŠK Polom, FK Mladosť Lipovník.
Ako vidíme v tabuľke pred 10 rokmi bola Rakovnica v suteréne 2. triedy, kým v súčasnosti je už v 6. lige. Podobne aj Drnava, Hrhov, Pača a Rožň. Bystré. Naopak Rudná sa spojila s Rožňavou a Rožňava pôsobí v 5. lige K – G a Rudná v 7. lige. Podobne je to v Lipovníku, ktorý pôsobí v 7. lige, lebo klub zanikol a vznikol nový.
TABUĽKY
|
1. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
2. trieda 2009 - 2010 KONEČNÁ TABUĽKA
|
KONEČNÁ TABUĽKA 4. LIGA - JUH
|
Konečná tabuľka 5. ligy - JZ
| 1. | Hrabušice | 24 | 19 | 2 | 3 | 59:23 | 59 |
| 2. | Koš. N. Ves | 24 | 13 | 2 | 9 | 48:29 | 41 |
| 3. | Harichovce | 24 | 13 | 2 | 9 | 51:38 | 41 |
| 4. | Ťahanovce | 24 | 12 | 4 | 8 | 57:40 | 40 |
| 5. | Margecany | 24 | 11 | 3 | 10 | 31:30 | 36 |
| 6. | Smižany | 24 | 10 | 5 | 9 | 43:31 | 35 |
| 7. | Teplička | 24 | 9 | 5 | 10 | 34:42 | 32 |
| 8. | Sp. Vlachy | 24 | 8 | 7 | 9 | 32:40 | 31 |
| 9. | Gelnica | 24 | 8 | 7 | 9 | 31:33 | 28 |
| 10. | Prakovce | 24 | 9 | 1 | 14 | 44:57 | 28 |
| 11. | Jaklovce | 24 | 7 | 7 | 10 | 38:50 | 28 |
| 12. | Gem. Hôrka | 24 | 7 | 6 | 11 | 24:40 | 27 |
| 13. | Kluknava | 24 | 4 | 1 | 19 | 32:71 | 13 |
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.