V roku 2009 mohol pôsobiť znovu vo vyššej súťaži, rozhodol sa však ostať v okrese.
Kunova Teplica pôsobila v tejto súťaži viackrát, pričom najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998, kedy sa ako nováčik udržala. V nasledujúcom roku 1999 však vypadla. V ďalšom jej účinkovaní po roku zase vypadla (2001), keď jej nestačil ani zisk 31 bodov.
Gemerská Poloma vyhrala OM v roku 1991, účinkovala v I. B triede K – G aj po reorganizácii v tejto súťaži. Najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998. V ďalších rokoch získavala čoraz menej bodov a v roku 2001 vypadla. Skončila totiž na poslednom mieste. Už sezóna 1999/2000 niečo naznačila, veď obsadila 12. miesto a získala iba 29 bodov. Vtedy to však na záchranu stačilo.
Jablonov nad Turňou postúpil do tejto súťaže v r. 1998 a účinkoval v nej do r. 2003. Veľa hráčov však čerpal z neďalekej Turne n/B. V jeho prípade niečo naznačila jar 2002, keď získal málo bodov, strelil málo gólov, ale aj málo ich inkasoval. Jeseň 2001 mal však výbornú a zachránil sa. Po sezóne odišli z kádra Derján, Fifík, Krompaský, Balta zanechal činnosť. Tieto straty sa ukázali ako rozhodujúce a v ďalšom ročníku vypadol, umiestnil sa na poslednej priečke.
Kružná účinkovala v tejto súťaži jeden rok, pričom v jesennej časti mala ešte šancu na záchranu. Na jar sa káder oslabil, a tak zo súťaže vypadla.
Nižná Slaná postúpila do V. ligy v roku 2001. Káder bol na jeseň doplnený o brankára Lindáka, stopéra Gunára a útočníka Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart Grančák. Ani to však nestačilo a po jeseni zimovala na predposlednej priečke. Doma dvakrát prehrala s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, naviac dva body stratila po remíze s Helcmanovcami 1:1. Tieto straty nahradila iba remíza v Kluknave 1:1. Preto bol káder pred jarnou časťou doplnený o Mariána Adama a Vlastimila Cangára. Žiaľ, ako kľúčový zápas sa ukázal zápas s Vyšným Opátskym 2:2 a táto strata sa ukázala ako rozhodujúca. Ďalšie domáce zápasy vyhrala, ale zo súperových ihrísk body nedoniesla. Obsadila 11. miesto a získala 30 bodov. Na záchranu to nestačilo, lebo zo 4. ligy – JUH vypadávali aj Šaca a Spišské Vlachy.
Štítnik účinkoval v súťaži jeden rok, skončil predposledný, na záchranu to stačilo. Do karát mu zahralo, že deviate Kráľovce sa zo súťaže odhlásili. V roku 2003 došlo k fúzii Štítnika a Kunovej Teplice. Novovzniknutý klub účinkoval v súťaži do roku 2006, kedy ju vyhral. Problémy so záchranou nemal v žiadnej sezóne.
Plešivec účinkoval v súťaži dvakrát, pričom slabšiu mal druhú sezónu. V prvej sezóne (2004/2005) mal dobrú jesennú časť, ale slabú jarnú časť. Na udržanie mu nestačilo ani 33 bodov (skončil na 12. mieste).
Podobne Dedinky účinkovali v tejto súťaži len raz, pričom jarnú časť mali slabú, a tak vypadli.
Krásnohorské Podhradie účinkovalo v súťaži v rokoch 2003 – 2009 a 2010 – 2011. V roku 2009 mu nestačilo na záchranu ani 32 bodov.
Umiestnenia Krh. Podhradia v tabuľkách 5. ligy – JZ
2003 – 2004 8. miesto 36 bodov
2004 – 2005 4. miesto 40 bodov
2005 – 2006 4. miesto 49 bodov
2006 – 2007 7. miesto 37 bodov
2007 – 2008 3. miesto 37 bodov
2008 – 2009 13. miesto 32 bodov, zostup
2010 – 2011 13. miesto 30 bodov
Gemerská Hôrka účinkovala v súťaži v rokoch 2007 – 2011, pričom nevypadla, hoci obsadila 12. miesto alebo 11. miesto.
Umiestnenia Gem. Hôrky v tabuľkách 5. ligy - JZ
2007 – 2008 9. miesto 35 bodov
2008 – 2009 4. miesto 42 bodov
2009 – 2010 12. miesto 27 bodov
2010 – 2011 11. miesto 32 bodov
Z hľadiska počtu zostupujúcich by sa dalo povedať, že najväčšiu smolu mala Nižná Slaná, lebo len raz zostupovali štyri mužstvá.
Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.