V roku 2009 mohol pôsobiť znovu vo vyššej súťaži, rozhodol sa však ostať v okrese.
Kunova Teplica pôsobila v tejto súťaži viackrát, pričom najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998, kedy sa ako nováčik udržala. V nasledujúcom roku 1999 však vypadla. V ďalšom jej účinkovaní po roku zase vypadla (2001), keď jej nestačil ani zisk 31 bodov.
Gemerská Poloma vyhrala OM v roku 1991, účinkovala v I. B triede K – G aj po reorganizácii v tejto súťaži. Najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998. V ďalších rokoch získavala čoraz menej bodov a v roku 2001 vypadla. Skončila totiž na poslednom mieste. Už sezóna 1999/2000 niečo naznačila, veď obsadila 12. miesto a získala iba 29 bodov. Vtedy to však na záchranu stačilo.
Jablonov nad Turňou postúpil do tejto súťaže v r. 1998 a účinkoval v nej do r. 2003. Veľa hráčov však čerpal z neďalekej Turne n/B. V jeho prípade niečo naznačila jar 2002, keď získal málo bodov, strelil málo gólov, ale aj málo ich inkasoval. Jeseň 2001 mal však výbornú a zachránil sa. Po sezóne odišli z kádra Derján, Fifík, Krompaský, Balta zanechal činnosť. Tieto straty sa ukázali ako rozhodujúce a v ďalšom ročníku vypadol, umiestnil sa na poslednej priečke.
Kružná účinkovala v tejto súťaži jeden rok, pričom v jesennej časti mala ešte šancu na záchranu. Na jar sa káder oslabil, a tak zo súťaže vypadla.
Nižná Slaná postúpila do V. ligy v roku 2001. Káder bol na jeseň doplnený o brankára Lindáka, stopéra Gunára a útočníka Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart Grančák. Ani to však nestačilo a po jeseni zimovala na predposlednej priečke. Doma dvakrát prehrala s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, naviac dva body stratila po remíze s Helcmanovcami 1:1. Tieto straty nahradila iba remíza v Kluknave 1:1. Preto bol káder pred jarnou časťou doplnený o Mariána Adama a Vlastimila Cangára. Žiaľ, ako kľúčový zápas sa ukázal zápas s Vyšným Opátskym 2:2 a táto strata sa ukázala ako rozhodujúca. Ďalšie domáce zápasy vyhrala, ale zo súperových ihrísk body nedoniesla. Obsadila 11. miesto a získala 30 bodov. Na záchranu to nestačilo, lebo zo 4. ligy – JUH vypadávali aj Šaca a Spišské Vlachy.
Štítnik účinkoval v súťaži jeden rok, skončil predposledný, na záchranu to stačilo. Do karát mu zahralo, že deviate Kráľovce sa zo súťaže odhlásili. V roku 2003 došlo k fúzii Štítnika a Kunovej Teplice. Novovzniknutý klub účinkoval v súťaži do roku 2006, kedy ju vyhral. Problémy so záchranou nemal v žiadnej sezóne.
Plešivec účinkoval v súťaži dvakrát, pričom slabšiu mal druhú sezónu. V prvej sezóne (2004/2005) mal dobrú jesennú časť, ale slabú jarnú časť. Na udržanie mu nestačilo ani 33 bodov (skončil na 12. mieste).
Podobne Dedinky účinkovali v tejto súťaži len raz, pričom jarnú časť mali slabú, a tak vypadli.
Krásnohorské Podhradie účinkovalo v súťaži v rokoch 2003 – 2009 a 2010 – 2011. V roku 2009 mu nestačilo na záchranu ani 32 bodov.
Umiestnenia Krh. Podhradia v tabuľkách 5. ligy – JZ
2003 – 2004 8. miesto 36 bodov
2004 – 2005 4. miesto 40 bodov
2005 – 2006 4. miesto 49 bodov
2006 – 2007 7. miesto 37 bodov
2007 – 2008 3. miesto 37 bodov
2008 – 2009 13. miesto 32 bodov, zostup
2010 – 2011 13. miesto 30 bodov
Gemerská Hôrka účinkovala v súťaži v rokoch 2007 – 2011, pričom nevypadla, hoci obsadila 12. miesto alebo 11. miesto.
Umiestnenia Gem. Hôrky v tabuľkách 5. ligy - JZ
2007 – 2008 9. miesto 35 bodov
2008 – 2009 4. miesto 42 bodov
2009 – 2010 12. miesto 27 bodov
2010 – 2011 11. miesto 32 bodov
Z hľadiska počtu zostupujúcich by sa dalo povedať, že najväčšiu smolu mala Nižná Slaná, lebo len raz zostupovali štyri mužstvá.
Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-