V roku 2009 mohol pôsobiť znovu vo vyššej súťaži, rozhodol sa však ostať v okrese.
Kunova Teplica pôsobila v tejto súťaži viackrát, pričom najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998, kedy sa ako nováčik udržala. V nasledujúcom roku 1999 však vypadla. V ďalšom jej účinkovaní po roku zase vypadla (2001), keď jej nestačil ani zisk 31 bodov.
Gemerská Poloma vyhrala OM v roku 1991, účinkovala v I. B triede K – G aj po reorganizácii v tejto súťaži. Najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998. V ďalších rokoch získavala čoraz menej bodov a v roku 2001 vypadla. Skončila totiž na poslednom mieste. Už sezóna 1999/2000 niečo naznačila, veď obsadila 12. miesto a získala iba 29 bodov. Vtedy to však na záchranu stačilo.
Jablonov nad Turňou postúpil do tejto súťaže v r. 1998 a účinkoval v nej do r. 2003. Veľa hráčov však čerpal z neďalekej Turne n/B. V jeho prípade niečo naznačila jar 2002, keď získal málo bodov, strelil málo gólov, ale aj málo ich inkasoval. Jeseň 2001 mal však výbornú a zachránil sa. Po sezóne odišli z kádra Derján, Fifík, Krompaský, Balta zanechal činnosť. Tieto straty sa ukázali ako rozhodujúce a v ďalšom ročníku vypadol, umiestnil sa na poslednej priečke.
Kružná účinkovala v tejto súťaži jeden rok, pričom v jesennej časti mala ešte šancu na záchranu. Na jar sa káder oslabil, a tak zo súťaže vypadla.
Nižná Slaná postúpila do V. ligy v roku 2001. Káder bol na jeseň doplnený o brankára Lindáka, stopéra Gunára a útočníka Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart Grančák. Ani to však nestačilo a po jeseni zimovala na predposlednej priečke. Doma dvakrát prehrala s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, naviac dva body stratila po remíze s Helcmanovcami 1:1. Tieto straty nahradila iba remíza v Kluknave 1:1. Preto bol káder pred jarnou časťou doplnený o Mariána Adama a Vlastimila Cangára. Žiaľ, ako kľúčový zápas sa ukázal zápas s Vyšným Opátskym 2:2 a táto strata sa ukázala ako rozhodujúca. Ďalšie domáce zápasy vyhrala, ale zo súperových ihrísk body nedoniesla. Obsadila 11. miesto a získala 30 bodov. Na záchranu to nestačilo, lebo zo 4. ligy – JUH vypadávali aj Šaca a Spišské Vlachy.
Štítnik účinkoval v súťaži jeden rok, skončil predposledný, na záchranu to stačilo. Do karát mu zahralo, že deviate Kráľovce sa zo súťaže odhlásili. V roku 2003 došlo k fúzii Štítnika a Kunovej Teplice. Novovzniknutý klub účinkoval v súťaži do roku 2006, kedy ju vyhral. Problémy so záchranou nemal v žiadnej sezóne.
Plešivec účinkoval v súťaži dvakrát, pričom slabšiu mal druhú sezónu. V prvej sezóne (2004/2005) mal dobrú jesennú časť, ale slabú jarnú časť. Na udržanie mu nestačilo ani 33 bodov (skončil na 12. mieste).
Podobne Dedinky účinkovali v tejto súťaži len raz, pričom jarnú časť mali slabú, a tak vypadli.
Krásnohorské Podhradie účinkovalo v súťaži v rokoch 2003 – 2009 a 2010 – 2011. V roku 2009 mu nestačilo na záchranu ani 32 bodov.
Umiestnenia Krh. Podhradia v tabuľkách 5. ligy – JZ
2003 – 2004 8. miesto 36 bodov
2004 – 2005 4. miesto 40 bodov
2005 – 2006 4. miesto 49 bodov
2006 – 2007 7. miesto 37 bodov
2007 – 2008 3. miesto 37 bodov
2008 – 2009 13. miesto 32 bodov, zostup
2010 – 2011 13. miesto 30 bodov
Gemerská Hôrka účinkovala v súťaži v rokoch 2007 – 2011, pričom nevypadla, hoci obsadila 12. miesto alebo 11. miesto.
Umiestnenia Gem. Hôrky v tabuľkách 5. ligy - JZ
2007 – 2008 9. miesto 35 bodov
2008 – 2009 4. miesto 42 bodov
2009 – 2010 12. miesto 27 bodov
2010 – 2011 11. miesto 32 bodov
Z hľadiska počtu zostupujúcich by sa dalo povedať, že najväčšiu smolu mala Nižná Slaná, lebo len raz zostupovali štyri mužstvá.
Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a