V roku 2009 mohol pôsobiť znovu vo vyššej súťaži, rozhodol sa však ostať v okrese.
Kunova Teplica pôsobila v tejto súťaži viackrát, pričom najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998, kedy sa ako nováčik udržala. V nasledujúcom roku 1999 však vypadla. V ďalšom jej účinkovaní po roku zase vypadla (2001), keď jej nestačil ani zisk 31 bodov.
Gemerská Poloma vyhrala OM v roku 1991, účinkovala v I. B triede K – G aj po reorganizácii v tejto súťaži. Najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998. V ďalších rokoch získavala čoraz menej bodov a v roku 2001 vypadla. Skončila totiž na poslednom mieste. Už sezóna 1999/2000 niečo naznačila, veď obsadila 12. miesto a získala iba 29 bodov. Vtedy to však na záchranu stačilo.
Jablonov nad Turňou postúpil do tejto súťaže v r. 1998 a účinkoval v nej do r. 2003. Veľa hráčov však čerpal z neďalekej Turne n/B. V jeho prípade niečo naznačila jar 2002, keď získal málo bodov, strelil málo gólov, ale aj málo ich inkasoval. Jeseň 2001 mal však výbornú a zachránil sa. Po sezóne odišli z kádra Derján, Fifík, Krompaský, Balta zanechal činnosť. Tieto straty sa ukázali ako rozhodujúce a v ďalšom ročníku vypadol, umiestnil sa na poslednej priečke.
Kružná účinkovala v tejto súťaži jeden rok, pričom v jesennej časti mala ešte šancu na záchranu. Na jar sa káder oslabil, a tak zo súťaže vypadla.
Nižná Slaná postúpila do V. ligy v roku 2001. Káder bol na jeseň doplnený o brankára Lindáka, stopéra Gunára a útočníka Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart Grančák. Ani to však nestačilo a po jeseni zimovala na predposlednej priečke. Doma dvakrát prehrala s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, naviac dva body stratila po remíze s Helcmanovcami 1:1. Tieto straty nahradila iba remíza v Kluknave 1:1. Preto bol káder pred jarnou časťou doplnený o Mariána Adama a Vlastimila Cangára. Žiaľ, ako kľúčový zápas sa ukázal zápas s Vyšným Opátskym 2:2 a táto strata sa ukázala ako rozhodujúca. Ďalšie domáce zápasy vyhrala, ale zo súperových ihrísk body nedoniesla. Obsadila 11. miesto a získala 30 bodov. Na záchranu to nestačilo, lebo zo 4. ligy – JUH vypadávali aj Šaca a Spišské Vlachy.
Štítnik účinkoval v súťaži jeden rok, skončil predposledný, na záchranu to stačilo. Do karát mu zahralo, že deviate Kráľovce sa zo súťaže odhlásili. V roku 2003 došlo k fúzii Štítnika a Kunovej Teplice. Novovzniknutý klub účinkoval v súťaži do roku 2006, kedy ju vyhral. Problémy so záchranou nemal v žiadnej sezóne.
Plešivec účinkoval v súťaži dvakrát, pričom slabšiu mal druhú sezónu. V prvej sezóne (2004/2005) mal dobrú jesennú časť, ale slabú jarnú časť. Na udržanie mu nestačilo ani 33 bodov (skončil na 12. mieste).
Podobne Dedinky účinkovali v tejto súťaži len raz, pričom jarnú časť mali slabú, a tak vypadli.
Krásnohorské Podhradie účinkovalo v súťaži v rokoch 2003 – 2009 a 2010 – 2011. V roku 2009 mu nestačilo na záchranu ani 32 bodov.
Umiestnenia Krh. Podhradia v tabuľkách 5. ligy – JZ
2003 – 2004 8. miesto 36 bodov
2004 – 2005 4. miesto 40 bodov
2005 – 2006 4. miesto 49 bodov
2006 – 2007 7. miesto 37 bodov
2007 – 2008 3. miesto 37 bodov
2008 – 2009 13. miesto 32 bodov, zostup
2010 – 2011 13. miesto 30 bodov
Gemerská Hôrka účinkovala v súťaži v rokoch 2007 – 2011, pričom nevypadla, hoci obsadila 12. miesto alebo 11. miesto.
Umiestnenia Gem. Hôrky v tabuľkách 5. ligy - JZ
2007 – 2008 9. miesto 35 bodov
2008 – 2009 4. miesto 42 bodov
2009 – 2010 12. miesto 27 bodov
2010 – 2011 11. miesto 32 bodov
Z hľadiska počtu zostupujúcich by sa dalo povedať, že najväčšiu smolu mala Nižná Slaná, lebo len raz zostupovali štyri mužstvá.
Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-