Rozloženie postov:
Brankári: Kováč, Buš, Schmiedl
Obrancovia: Figúr, Pazera, Leng, Barna, Spišák, Lukáč, Marciš, Wollinger
Záložníci: Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Gömöri, Gallo, Kotváč, Bakoš
Útočníci: Michlík, Golenya, Palík, Putera
Výsledky na jeseň:
Bard. N. Ves - Jelšava 1:1 , gól: Michlík
Jelšava - V. Kapušany 3:1, góly: Michlík, Gömöri, Wollinger
Fiľakovo - Jelšava 1:1, gól: Palík
Jelšava - Vranov 2:0, góly: Palík, Wollinger
L. Mikuláš - Jelšava 3:1, gól: Palík
Jelšava - Giraltovce 1:0
Jelšava - VSŽ 2:0, góly: Palík, Figúr
Bardejov - Jelšava 0:1, gól: Wollinger
Ružomberok - Jelšava 1:0
Jelšava - Kys. N. Mesto 3:1, góly: Michlík, Spišák, Palík
Detva - Jelšava 1:2 , góly: Michlík, Gonosz
Jelšava - Sp. N. Ves 2:1, góly: Wollinger, Golenya
Bytča - Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava - R. Sobota 2:0, góly: Michlík, Palík
Výsledky na jar:
V. Kapušany – Jelšava 1:0
Jelšava – Fiľakovo 1:1, gól: Palík
Vranov – Jelšava 0:0
Jelšava – L. Mikuláš 2:0, góly: Palík 2
Giraltovce – Jelšava 1:0
Jelšava – Moldava 3:0, góly: Michlík, Palík, Zdechovan
VSŽ Košice – Jelšava 1:1, gól: Putera
Jelšava – Bardejov 2:0, góly: Putera, Figúr
Jelšava - Ružomberok 2:0, góly: Palík, Michlík
Kys. Nové Mesto – Jelšava 0:0
Jelšava – Tatra 3:0, góly: Putera, Gonosz, Michlík
Jelšava - Bytča 6:0, góly: Michlík, Figúr, Putera, Zdechovan, Gonosz, Fatľa
R. Sobota – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Konečná tabuľka II. SNL
| 1. | Jelšava | 30 | 16 | 8 | 6 | 46:19 | 40 |
| 2. | Ružomberok | 30 | 14 | 7 | 9 | 55:33 | 35 |
| 3. | Spišská Nová Ves | 30 | 16 | 3 | 11 | 62:42 | 35 |
| 4. | Rimavská Sobota | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:32 | 31 |
| 5. | Liptovský Mikuláš | 30 | 11 | 9 | 10 | 40:38 | 31 |
| 6. | Bardejov | 30 | 13 | 3 | 14 | 45:41 | 29 |
| 7. | Vranov nad Topľou | 30 | 11 | 7 | 12 | 37:41 | 29 |
| 8. | Giraltovce | 30 | 12 | 5 | 13 | 29:33 | 29 |
| 9. | Fiľakovo | 30 | 13 | 3 | 14 | 38:45 | 29 |
| 10. | Veľké Kapušany | 30 | 12 | 5 | 13 | 37:46 | 29 |
| 11. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 11 | 7 | 12 | 35:44 | 29 |
| 12. | Bytča | 30 | 12 | 5 | 13 | 43:56 | 29 |
| 13. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 11 | 6 | 13 | 32:47 | 28 |
| 14. | Detva | 30 | 12 | 3 | 15 | 46:39 | 27 |
| 15. | VSŽ Košice | 30 | 11 | 5 | 14 | 37:41 | 27 |
| 16. | Moldava nad Bodvou | 30 | 9 | 5 | 16 | 36:62 | 23 |
Strelci: 11: Palík, 10: Michlík, 5: Gonosz, 4: Putera, 3: Golenya, Figúr, Zdechovan, 2: Wollinger, 1: Lukáč, Fatľa
Odohrané zápasy:
Kováč – 20, Buš – 3, Schmiedl – 7, Figúr – 22, Gömöri – 28, Lukáč - 26 , Spišák - 20, Pazera - 28, Michlík - 26, Zdechovan - 28, Gallo – 1, Leng – 6, Kotváč – 14, Wollinger – 15, Marciš – 4, Bakoš - 4, Golenya – 18, Putera – 27, Fatľa – 18, Gonosz – 29.
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.