Lipovník – Kovstav 1:3, gól: Ján Gonos
Lipovník – Krh. Podhradie 1:2, gól: Ján Gonos
V. Slaná – Lipovník 0:2, góly: Rencsok 2
Lipovník – Kružná 4:0, góly: Rencsok 2, Filčák, Hagovský
Lipovník – Plešivec 3:1, góly: Rencsok, Orosz, Grecmacher
Hrhov – Lipovník 0:6, góly: Filčák 2, Klinko 2, Fabian, Rencsok
Lipovník – N. Slaná 1:2, gól: Rencsok
Dobšiná – Lipovník 1:1, gól: Klinko
Vlachovo – Lipovník 2:4, góly: Klinko 3, Harhovský
Štítnik – Lipovník 3:3, góly: Drenko, Grecmacher, Filčák
Dlhá Ves – Lipovník 5:5, góly: Filčák, Harhovský, Rencsok, Hagovský 2
Jar
Kovstav – Lipovník 1:1, gól: Klinko
Lipovník – Štítnik 5:0 , góly: Klinko 3, Varga, Barczi
Krh. Podhradie – Lipovník 2:3, góly: Fabian, Klinko 2
Plešivec – Lipovník 1:3, góly: Varga, Filčák, Fabian
Lipovník – Dedinky 8:0, góly: Filčák 2, Klinko 2 , Podracký, Harhovský, Korintuš, Fabian
Lipovník – Dobšiná 2:3, góly: Klinko, Filčák
Lipovník – Hrhov 6:1, góly: Klinko 2, Varga, Fabian, Barczi, Podracký
N. Slaná – Lipovník 4:0
Kružná – Lipovník 2:2
Lipovník – V. Slaná 3:0
Lipovník – Vlachovo 5:1 , góly: Klinko 2, Fabian 2, Filčák
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Nižná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 78:31 | 57 |
| 2. | Plešivec | 24 | 16 | 3 | 5 | 64:29 | 51 |
| 3. | Dobšiná | 24 | 14 | 4 | 6 | 74:35 | 46 |
| 4. | RVB Lipovník | 24 | 13 | 5 | 6 | 74:41 | 44 |
| 5. | Kovstav | 24 | 12 | 2 | 10 | 53:46 | 38 |
| 6. | Dedinky | 24 | 10 | 4 | 10 | 68:65 | 34 |
| 7. | Krh. Podhradie | 24 | 10 | 2 | 12 | 52:57 | 32 |
| 8. | Kružná | 24 | 10 | 1 | 13 | 44:64 | 31 |
| 9. | Vyšná Slaná | 24 | 8 | 4 | 12 | 30:53 | 28 |
| 10. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 31:62 | 27 |
| 11. | Vlachovo | 24 | 6 | 3 | 15 | 44:80 | 21 |
| 12. | Štítnik | 24 | 4 | 6 | 14 | 32:52 | 18 |
| 13. | Hrhov | 24 | 4 | 6 | 14 | 36:69 | 18 |
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Plešivec | 13 | 10 | 1 | 2 | 15:31 | 31 |
| 2. | Nižná Slaná | 13 | 9 | 2 | 2 | 38:19 | 29 |
| 3. | Dobšiná | 13 | 8 | 2 | 3 | 46:17 | 26 |
| 4. | Krh. Podhradie | 13 | 8 | 1 | 4 | 36:26 | 25 |
| 5. | Kovstav | 13 | 7 | 1 | 5 | 35:23 | 22 |
| 6. | Rožňava B | 13 | 6 | 3 | 4 | 36:26 | 21 |
| 7. | Dedinky | 13 | 5 | 2 | 6 | 39:28 | 17 |
| 8. | Vyšná Slaná | 12 | 4 | 4 | 4 | 17:25 | 16 |
| 9. | Kružná | 13 | 5 | 0 | 8 | 22:34 | 15 |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 2 | 8 | 15:40 | 11 |
| 11. | Štítnik | 13 | 2 | 4 | 7 | 20:35 | 10 |
| 12. | Hrhov | 13 | 2 | 3 | 8 | 24:45 | 9 |
| 13. | Vlachovo | 13 | 2 | 1 | 10 | 16:53 | 7 |
TABUĽKA JARNEJ ČASTI
| 1. | Nižná Slaná | 11 | 9 | 1 | 1 | 40:12 | 28 |
| 2. | Rožňava B | 11 | 6 | 3 | 3 | 38:15 | 23 |
| 3. | Plešivec | 11 | 6 | 2 | 3 | 22:14 | 20 |
| 4. | Dobšiná | 11 | 6 | 2 | 3 | 28:18 | 20 |
| 5. | Dedinky | 11 | 5 | 2 | 4 | 29:37 | 17 |
| 6. | Kružná | 11 | 5 | 1 | 5 | 22_30 | 16 |
| 7. | Kovstav | 11 | 5 | 1 | 5 | 18:23 | 16 |
| 8. | Dlhá Ves | 11 | 5 | 1 | 5 | 16:22 | 16 |
| 9. | Vlachovo | 11 | 4 | 2 | 10 | 28:27 | 14 |
| 10. | Vyšná Slaná | 11 | 4 | 0 | 7 | 13:28 | 12 |
| 11. | Hrhov | 11 | 2 | 3 | 6 | 12:24 | 9 |
| 12. | Štítnik | 11 | 2 | 2 | 7 | 12:17 | 8 |
| 13. | Krh. Podhradie | 11 | 2 | 1 | 8 | 16:31 | 7 |
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.