Výsledky
Jeseň
Dedinky – Betliar 1:10 (0:7), gól: Putnocký
Krh. Dlhá Lúka – Dedinky 3:0 kont.
Dedinky – Dlhá Ves 1:8, gól: Murgač
Plešivec – Dedinky 10:1 (1:1), gól: Murgač
Dedinky – Dobšiná 3:5 (1:3), góly: Čík, Litecký, Tököly
Dedinky – Krh. Dlhá Lúka 2:3 (1:1) , góly: J. Novák, Litecký
Vyšná Slaná – Dedinky 5:1 (2:0), gól: J. Novák
Gemerská Poloma – Dedinky 2:0 (1:0)
Dedinky – Krh. Dlhá Lúka 2:3 (1:1), góly: J. Novák, Litecký
Vlachovo – Dedinky 1:0
Brzotín – Dedinky 1:1 (0:1), gól: Čík
Dedinky – Rudná 3:1 (1:0), góly: Čík 3
Dedinky – Lipovník 1:0 (0:0), gól: Čarnoký
Dedinky – Pača 3:2, góly: Čík 2, J. Novák
Jar
Dedinky – Rudná 3:0 (2:0), góly: M. Chabada 2, Ľ. Pamula (z 11 m),
Dedinky – Vlachovo 4:1 (1:0), góly: S. Ogurčák, Ľ. Pamula, M. Chabada, Novák
Dlhá Ves – Dedinky 2:0 (1:0)
Dedinky – Plešivec 6:2 (4:0), góly: Ľ. Pamula 3 (1 z 11 m), M. Chabada 2, Novák
Betliar – Dedinky 4:2 (1:1), góly: Ľ. Pamula 2 (oba z 11 m)
Pača – Dedinky 3:3 (1:2), góly: Ľ. Pamula 2, Novák
Lipovník – Dedinky 1:2 (1:2), góly: Ľ. Pamula, Palan
Dedinky – Vyšná Slaná 4:2 (2:1) , góly: M. Chabada 3, S. Ogurčák
Brzotín – Dedinky 1:2, góly: vlastný, M. Chabada
Dedinky – Jablonov 3:0 (0:0), góly: Pamula 2 (z 11m), Chabada
Dedinky – Gemerská Poloma 6:4 (2:0), góly: Čík 2, Tököly, S. Ogurčák, Chabada, Putnocký
Dobšiná – Dedinky 5:0
|
KONEČNÁ TABUĽKA
|
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
|
Strelci: 12 gólov - Ľ. Pamula, 11 gólov - M. Chabada, 7 gólov - J. Novák, 5 gólov - M. Čík, 4 góly - S. Ogurčák, 2 góly - R. Litecký, I. Tököly, Murgač, F. Putnocký, 1 gól - P. Čarnoký, P. Palan
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.