Drnava – Dedinky 8:4, góly: Rencsok 3, K. Šoltés 2, Z. Búlik, Mázik, Dókuš
Vlachovo – Drnava 1:8, góly: Rencsok 3, J. Maliňák, M. Maliňák, Mázik, Z. Búlik, Polyák
Drnava – Rož. Bystré 7:0, góly: Rencsok 6, Z. Búlik
Drnava – Honce 5:2, Rencsok 4, Čelovský – vlastný Čelovský
Rudná – Drnava 4:3, góly: Rencsok 2, J. Maliňák
Drnava – Drnava 1:3, góly: K. Šoltés, Čelovský, Rencsok
Drnava – Štítnik 2:4, góly: Recsok, K. Šoltés
Jablonov – Drnava 0:2, góly: Rencsok, J. Kovács
Drnava – Hrhov 7:3, góly: Rencsok 3, Mázik, P. Búlik, K. Šoltés, J. Görgei
Lipovník – Drnava 0:0
Výsledky na jar:
Dlhá Ves – Drnava 3:0
Drnava – Krh. Dlhá Lúka 1:2, gól: Barczi
Dedinky – Drnava 1:0
Drnava – Vlachovo 5:0, góly: P. Búlik, Mázik 2, R. Kovács, K. Šoltés
Rož. Bystré – Drnava 4:1, gól: Barczi
Honce – Drnava 2:7, góly: Rencsok 4, P. Búlik, Čelovský, vlastný
Drnava – Rudná 4:2, góly: Rencsok, Čelovský, R. Kovács, J. Maliňák
Bohúňovo – Drnava 1:3, góly: Rencsok, Szücs, J. Maliňák
Drnava – V. Slaná 3:2, góly: Čelovský, J. Maliňák, K. Šoltés
Hrhov – Drnava 0:5, góly: J. Maliňák 4, Rencsok
Drnava – Jablonov 3:1, góly: Rencsok, Dókuš, J. Maliňák
Najlepší strelci: 37 – Rencsok, 11 – J. Maliňák, 7 – K. Šoltés, Mázik
Konečná tabuľka
| 1. | Drnava | 22 | 16 | 1 | 5 | 88:36 | 49 |
| 2. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 5 | 4 | 54:32 | 43 |
| 3. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:38 | 43 |
| 4. | Rudná | 22 | 12 | 4 | 6 | 62:47 | 40 |
| 5. | Bohúňovo | 22 | 10 | 2 | 10 | 38:42 | 32 |
| 6. | Jablonov nad Turňou | 22 | 8 | 6 | 8 | 35:40 | 29 |
| 7. | OFK Vyšná Slaná | 22 | 9 | 1 | 12 | 57:61 | 28 |
| 8. | Rožňavské Bystré | 22 | 8 | 3 | 11 | 60:56 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 4 | 11 | 46:65 | 24 |
| 10. | Dedinky | 22 | 7 | 3 | 12 | 37:65 | 24 |
| 11. | Honce | 22 | 5 | 3 | 14 | 48:79 | 18 |
| 12. | Vlachovo | 22 | 5 | 2 | 15 | 27:67 | 17 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.