Drnava – Dedinky 8:4, góly: Rencsok 3, K. Šoltés 2, Z. Búlik, Mázik, Dókuš
Vlachovo – Drnava 1:8, góly: Rencsok 3, J. Maliňák, M. Maliňák, Mázik, Z. Búlik, Polyák
Drnava – Rož. Bystré 7:0, góly: Rencsok 6, Z. Búlik
Drnava – Honce 5:2, Rencsok 4, Čelovský – vlastný Čelovský
Rudná – Drnava 4:3, góly: Rencsok 2, J. Maliňák
Drnava – Drnava 1:3, góly: K. Šoltés, Čelovský, Rencsok
Drnava – Štítnik 2:4, góly: Recsok, K. Šoltés
Jablonov – Drnava 0:2, góly: Rencsok, J. Kovács
Drnava – Hrhov 7:3, góly: Rencsok 3, Mázik, P. Búlik, K. Šoltés, J. Görgei
Lipovník – Drnava 0:0
Výsledky na jar:
Dlhá Ves – Drnava 3:0
Drnava – Krh. Dlhá Lúka 1:2, gól: Barczi
Dedinky – Drnava 1:0
Drnava – Vlachovo 5:0, góly: P. Búlik, Mázik 2, R. Kovács, K. Šoltés
Rož. Bystré – Drnava 4:1, gól: Barczi
Honce – Drnava 2:7, góly: Rencsok 4, P. Búlik, Čelovský, vlastný
Drnava – Rudná 4:2, góly: Rencsok, Čelovský, R. Kovács, J. Maliňák
Bohúňovo – Drnava 1:3, góly: Rencsok, Szücs, J. Maliňák
Drnava – V. Slaná 3:2, góly: Čelovský, J. Maliňák, K. Šoltés
Hrhov – Drnava 0:5, góly: J. Maliňák 4, Rencsok
Drnava – Jablonov 3:1, góly: Rencsok, Dókuš, J. Maliňák
Najlepší strelci: 37 – Rencsok, 11 – J. Maliňák, 7 – K. Šoltés, Mázik
Konečná tabuľka
| 1. | Drnava | 22 | 16 | 1 | 5 | 88:36 | 49 |
| 2. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 5 | 4 | 54:32 | 43 |
| 3. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:38 | 43 |
| 4. | Rudná | 22 | 12 | 4 | 6 | 62:47 | 40 |
| 5. | Bohúňovo | 22 | 10 | 2 | 10 | 38:42 | 32 |
| 6. | Jablonov nad Turňou | 22 | 8 | 6 | 8 | 35:40 | 29 |
| 7. | OFK Vyšná Slaná | 22 | 9 | 1 | 12 | 57:61 | 28 |
| 8. | Rožňavské Bystré | 22 | 8 | 3 | 11 | 60:56 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 4 | 11 | 46:65 | 24 |
| 10. | Dedinky | 22 | 7 | 3 | 12 | 37:65 | 24 |
| 11. | Honce | 22 | 5 | 3 | 14 | 48:79 | 18 |
| 12. | Vlachovo | 22 | 5 | 2 | 15 | 27:67 | 17 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a