(jesenná časť), Ondrej Kračún, Ján Molčan, Marek Hric, Ján Lukáč,
striedavý štart: Patrik Vido, Martin Gallo, Peter Zabrel, Miloš Bendík
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča
Vyšná Slaná – Sajókerestúr 5:0 (2:0) , góly: Vysoký 2, Valko - Krišťák, Hadar , vlastný
Finále: Vyšná Slaná – Braväcovo 1:1 (0:1), gól: M. Gallo, 4:5 na penalty
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň 2004
Vyšná Slaná – Betliar 3:3 (3:0)
góly: Krištof, P. Rogos, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Krištof, Liptai, Kračún, Hric, Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná – Brzotín 6:0 (4:0)
góly: M. Vido, Hric, Liptai po 2, ŽK: Hadar, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Hadar, Hric, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, R. Rogos, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0 (2:0)
góly: Krištof, Kračún, ŽK: Vysoký, Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, Hric. Liptai, M. Vido, Kračún, Fifik, Valko - Krišťák, Krištof, striedali Mich. Ambrúž, J. Ambrúž, M. Gallo
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 0:2 (0:1), góly: M. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Lipovník 2:1 (0:0)
góly: O. Valko - Krišťák 2, ŽK: O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: R. Lindák - P. Rogos, A. Rogos, P. Vido, M. Rochfaluši, M. Hadar, P. Hric, O. Kračún, M. Fifik, M. Vido, O. Valko - Krišťák, striedali O. Liptai, S. Vysoký, J. Ambrúž
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:3 (1:2)
góly: Valko - Krišťák, Kračún, M. Vido, ŽK: Mich. Ambrúž, Hric, ČK: P. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, M. Vido, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Liptai, Fifik, Hric, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž, striedali J. Ambrúž, Kraus
Vlachovo – Vyšná Slaná 4:1 (2:0)
góly: Hric, ŽK: A. Rogos, Hadar 2, ČK: Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Vido, Vysoký, Hric, A. Rogos, P. Rogos, Hadar, Mich. Ambrúž, Lipták, M. Vido, Valko - Krišťák, striedal J. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dedinky 1:2 (0:2)
góly: P. Rogos, ŽK: Valko - Krišťák, Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Rochfaluši, Hadar, Hric, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, Mich. Ambrúž, Kraus
Vyšná Slaná – Vlachovo 3:0 (1:0)
góly: T. Krištof 2 (jeden z 11 m), M. Hadar, ŽK: M. Ambrúž, O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, S. Vysoký, M. Rochfaluši, M. Fifik, O. Kračún, M. Hadar, M. Vido, T. Krištof, O. Valko - Krišťák, M. Ambrúž, striedal M. Kraus
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 3:1 (2:0)
góly: Liptai, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž , ŽK: Hadar - 0, R: A. Farkaš, DZ: Šmelko, D: 120
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Hric, M. Vido, Hadar, Krištof, Liptai, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Kružná 2:1 (1:0)
góly: Krištof (11 m), Vysoký
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Liptai, Krištof, Kračún, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 3:1 (0:1), gól: Liptai
Slavošovce – Vyšná Slaná 0:0
Rudná – Vyšná Slaná 3:0 (0:0)
Jarná príprava
Tréningy v Rejdovej, prípravné zápasy: Vlachovo – V. Slaná 6:3, Štítnik K. T. – V. Slaná 5:0
Jar 2005
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 6:0 (3:0), góly: Vysoký 3, Hric 2, Liptai
Brzotín – Vyšná Slaná 1:1 (0:0), gól: Liptai
Vyšná Slaná – Jablonov n/T. 4:3 (2:2)
góly: M. Ambrúž 2, P. Rogos, Hric (11 m), ŽK: Rochfaluši
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, A. Rogos, Rochfaluši, Kračún, R. Rogos, Fifik, Vysoký, Valko - Krišťák, M. Ambrúž, Hric, striedali Hadar, Kraus
Dobšiná – Vyšná Slaná 2:0 (1:0)
ŽK: M. Vido, A. Rogos
Vyšná Slaná: Lindák - Kraus, P. Rogos, M. Vido, Kračún, Fifik, Hric, J. Ambrúž, Mich. Ambrúž, Rochfaluši, Vysoký, striedal A. Rogos
Vyšná Slaná – Slavošovce 2:3 (1:0)
góly: M. Vido - E. Varga 2, Klinko, M. Zdechovan (vlastný)
Vyšná Slaná: Lindák - A. Rogos, P. Rogos, Rochfaluši, M. Vido, Fifik, Kračún, Kraus, Hric, Valko - Krišťák, Vysoký, striedal R. Rogos
Vyšná Slaná – Rudná 2:0 (1:0)
góly: Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, J. Ambrúž, A. Rogos, Fifik, Vysoký, M. Vido, R. Rogos, Mich. Ambrúž, Hric, Liptai, striedali Kračún, Rochfaluši, Kraus
Dedinky – Vyšná Slaná 3:0 (2:0)
Vyšná Slaná: Lindák - Hric, A. Rogos, P. Rogos, Vysoký, M. Vido, Fifik, Hadar, Kračún, Valko - Krišťák, Liptai, striedali J. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Gemerská Hôrka 4:2, góly: Kračún a Mi. Ambrúž po 2
opakovaný zápas Gemerská Poloma – Vyšná Slaná 3:0 kont. hostia nepricestovali
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 1:0 (0:0)
góly: R. Rogos, ŽK: Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - Rochfaluši, Hric, R. Rogos, A. Rogos, P. Rogos, Krištof, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Vysoký, Hadar
Betliar – V. Slaná 4:3 (3:2), góly: Valko -Krišťák, Vysoký, Rogos
Kružná – Vyšná Slaná 4:3 (2:1), góly: M. Vido 2, P. Vido
Lipovník – V. Slaná 1:2 (1:1), góly: Krištof, O. Kračún.
|
KONEČNÁ TABUĽKA
Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body |
JESEŇ
|
JAR
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
D O M A
|
V O N K U
|
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.