(jesenná časť), Ondrej Kračún, Ján Molčan, Marek Hric, Ján Lukáč,
striedavý štart: Patrik Vido, Martin Gallo, Peter Zabrel, Miloš Bendík
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča
Vyšná Slaná – Sajókerestúr 5:0 (2:0) , góly: Vysoký 2, Valko - Krišťák, Hadar , vlastný
Finále: Vyšná Slaná – Braväcovo 1:1 (0:1), gól: M. Gallo, 4:5 na penalty
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň 2004
Vyšná Slaná – Betliar 3:3 (3:0)
góly: Krištof, P. Rogos, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Krištof, Liptai, Kračún, Hric, Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná – Brzotín 6:0 (4:0)
góly: M. Vido, Hric, Liptai po 2, ŽK: Hadar, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Hadar, Hric, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, R. Rogos, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0 (2:0)
góly: Krištof, Kračún, ŽK: Vysoký, Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, Hric. Liptai, M. Vido, Kračún, Fifik, Valko - Krišťák, Krištof, striedali Mich. Ambrúž, J. Ambrúž, M. Gallo
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 0:2 (0:1), góly: M. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Lipovník 2:1 (0:0)
góly: O. Valko - Krišťák 2, ŽK: O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: R. Lindák - P. Rogos, A. Rogos, P. Vido, M. Rochfaluši, M. Hadar, P. Hric, O. Kračún, M. Fifik, M. Vido, O. Valko - Krišťák, striedali O. Liptai, S. Vysoký, J. Ambrúž
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:3 (1:2)
góly: Valko - Krišťák, Kračún, M. Vido, ŽK: Mich. Ambrúž, Hric, ČK: P. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, M. Vido, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Liptai, Fifik, Hric, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž, striedali J. Ambrúž, Kraus
Vlachovo – Vyšná Slaná 4:1 (2:0)
góly: Hric, ŽK: A. Rogos, Hadar 2, ČK: Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Vido, Vysoký, Hric, A. Rogos, P. Rogos, Hadar, Mich. Ambrúž, Lipták, M. Vido, Valko - Krišťák, striedal J. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dedinky 1:2 (0:2)
góly: P. Rogos, ŽK: Valko - Krišťák, Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Rochfaluši, Hadar, Hric, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, Mich. Ambrúž, Kraus
Vyšná Slaná – Vlachovo 3:0 (1:0)
góly: T. Krištof 2 (jeden z 11 m), M. Hadar, ŽK: M. Ambrúž, O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, S. Vysoký, M. Rochfaluši, M. Fifik, O. Kračún, M. Hadar, M. Vido, T. Krištof, O. Valko - Krišťák, M. Ambrúž, striedal M. Kraus
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 3:1 (2:0)
góly: Liptai, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž , ŽK: Hadar - 0, R: A. Farkaš, DZ: Šmelko, D: 120
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Hric, M. Vido, Hadar, Krištof, Liptai, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Kružná 2:1 (1:0)
góly: Krištof (11 m), Vysoký
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Liptai, Krištof, Kračún, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 3:1 (0:1), gól: Liptai
Slavošovce – Vyšná Slaná 0:0
Rudná – Vyšná Slaná 3:0 (0:0)
Jarná príprava
Tréningy v Rejdovej, prípravné zápasy: Vlachovo – V. Slaná 6:3, Štítnik K. T. – V. Slaná 5:0
Jar 2005
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 6:0 (3:0), góly: Vysoký 3, Hric 2, Liptai
Brzotín – Vyšná Slaná 1:1 (0:0), gól: Liptai
Vyšná Slaná – Jablonov n/T. 4:3 (2:2)
góly: M. Ambrúž 2, P. Rogos, Hric (11 m), ŽK: Rochfaluši
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, A. Rogos, Rochfaluši, Kračún, R. Rogos, Fifik, Vysoký, Valko - Krišťák, M. Ambrúž, Hric, striedali Hadar, Kraus
Dobšiná – Vyšná Slaná 2:0 (1:0)
ŽK: M. Vido, A. Rogos
Vyšná Slaná: Lindák - Kraus, P. Rogos, M. Vido, Kračún, Fifik, Hric, J. Ambrúž, Mich. Ambrúž, Rochfaluši, Vysoký, striedal A. Rogos
Vyšná Slaná – Slavošovce 2:3 (1:0)
góly: M. Vido - E. Varga 2, Klinko, M. Zdechovan (vlastný)
Vyšná Slaná: Lindák - A. Rogos, P. Rogos, Rochfaluši, M. Vido, Fifik, Kračún, Kraus, Hric, Valko - Krišťák, Vysoký, striedal R. Rogos
Vyšná Slaná – Rudná 2:0 (1:0)
góly: Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, J. Ambrúž, A. Rogos, Fifik, Vysoký, M. Vido, R. Rogos, Mich. Ambrúž, Hric, Liptai, striedali Kračún, Rochfaluši, Kraus
Dedinky – Vyšná Slaná 3:0 (2:0)
Vyšná Slaná: Lindák - Hric, A. Rogos, P. Rogos, Vysoký, M. Vido, Fifik, Hadar, Kračún, Valko - Krišťák, Liptai, striedali J. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Gemerská Hôrka 4:2, góly: Kračún a Mi. Ambrúž po 2
opakovaný zápas Gemerská Poloma – Vyšná Slaná 3:0 kont. hostia nepricestovali
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 1:0 (0:0)
góly: R. Rogos, ŽK: Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - Rochfaluši, Hric, R. Rogos, A. Rogos, P. Rogos, Krištof, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Vysoký, Hadar
Betliar – V. Slaná 4:3 (3:2), góly: Valko -Krišťák, Vysoký, Rogos
Kružná – Vyšná Slaná 4:3 (2:1), góly: M. Vido 2, P. Vido
Lipovník – V. Slaná 1:2 (1:1), góly: Krištof, O. Kračún.
|
KONEČNÁ TABUĽKA
Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body |
JESEŇ
|
JAR
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
D O M A
|
V O N K U
|
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.