Víťazi najvyššej okresnej súťaže
2011 / 2012 – Krh. Dlhá Lúka, odmietla postup
2012 / 2013 – Betliar, postúpil do V. ligy K - G
2013 / 2014 – Rudná, odmietla postup
2014 / 2015 – Drnava, odmietla postup
2015 / 2016 – Krh. Dlhá Lúka, odmietla postup
2016 / 2017 – Krh. Dlhá Lúka, odmietla postup
2017 / 2018 – Vyšná Slaná, odmietla postup
2018 / 2019 – Vyšná Slaná, odmietla postup, do V. ligy K-G postúpila Rudná
Najlepší strelec najvyššej okresnej súťaže
2012: 37 gólov Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
2013: 31 gólov Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka)
2014: 36 gólov Jozef Rencsok (Drnava)
2015: 37 gólov Jozef Rencsok (Drnava)
2016: 28 gólov Matej Chochol (Rudná)
2017: 20 gólov: Roland Klinko (Krh. Dlhá Lúka), Stanislav Dzureň (Honce)
2018: 29 gólov: Ján Rochl (ŠK Baník Štínik)
2019: 39 gólov: Lukáš Héger (Krh. Dlhá Lúka)
Víťazi najnižšej okresnej súťaže
2011 / 2012 – Dedinky
2012 / 2013 – Honce, postúpil aj Štítnik
2013 / 2014 – Lipovník
2014 / 2015 – Nižná Slaná
2015 / 2016 – Kružná
2016 / 2017 – FK Baník Štítnik, postúpil aj ŠK Baník Štítnik
2017 / 2018 – Plešivec, postúpila aj Dobšiná B
2018 / 2019 – Pača, postúpili aj Rakovnica a G. Hôrka
Najlepší strelec najnižšej okresnej súťaže
2012: 30 gólov – Tomáš Novák (Dedinky)
2013: 51 gólov – Radoslav Kuzma (Honce)
2014: 18 gólov – Alexander Polyák (Kružná)
2015: 28 gólov – Oto Kerekeš (Kružná)
2016: 32 gólov – Oto Kerekeš (Kružná)
2017: 55 gólov – Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)
2018: 23 gólov – Vladislav Vávra (Rakovnica )
2019: 38 gólov – Vladimír Zsóri (Gemerská Hôrka)
Nový FK
Dobšiná B – hrala iba jednu sezónu, 2013/2014
Gem. Hôrka B – od 2012/2013
Krh. Podhradie B – od 2015/2016
Krh. Dlhá Lúka B – od 2012/ 2013
ŠK Polom G. Poloma – od 2016/2017
FK Mladosť Lipovník – 2016/2017 – 2019/ 2020
FK Lipovník – od 2020/2021
Prehľad odhlásení klubov
2014 / 2015 – FK Lipovník, FK Baník Štítnik – oba v priebehu súťaže
2015 / 2016 – Dedinky, Slavošovce, Plešivec – všetky v priebehu súťaže
2016 / 2017 – Nižná Slaná, Vlachovo – oba pred sezónou
2017 / 2018 – Kružná, Pača – oba pred sezónou, FK Baník Štítnik – v priebehu súťaže
2018 / 2019 – Jablonov n / T. – pred sezónou
2019 / 2020 – Kružná, Jablonov n. / T. , Ml. Brzotín, Bohúňovo – všetky pred sezónou
2020 / 2021 – Plešivec – v priebehu súťaže
Vylúčenie klubu
2013 / 2014 – Čoltovo
Fúzie klubov
Leto 2011 – Honce s Rožňavským Bystrým – Honce boli preradené do 2. triedy
Leto 2019 – Rudná s Rožňavou
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.