DOSPELÍ
|
IV. LIGA JUH VsFZ – 15. kolo 13. júna 2021 TJ Slavoj Kráľovský Chlmec – FK Krásnohorské Podhradie 1:1 (0:0). G: R. Orgovan – P. Boroš. ŽK: R. Orgovan – R. Fabián, J. Fatla, P. Boroš. R: P. Židišin – M. Fedák, J. Hamadej. DS: J. Dub. FK KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE: Denis Zakhar - Jakub Fatľa, Ján Kovács, Jozef Erdofalvi, Andrej Vaško, Roland Fabián, Peter Boroš, Tomáš Béke, Michael Boroš, Ivan Oravec, Dávid Džačár. Náhradníci: Štefan Kun, Csaba Kiss. Realizačný tím: Peter Džačár – tréner.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Tatra Sokoľany - FK Kechnec 4:1, Družstevník Cejkov - 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 1:2, MFK Veľké Kapušany - MFK Ťahanovce 0:5, AFK Topoľany - FK Košická Nová Ves 2:3, FK Geča 73 - OŠK Pavlovce nad Uhom 2:3, ŠK Strážske - MFK Spartak Medzev 3:7, ŠK Rudňany - FK Čaňa 1:2. |
TABUĽKA PO 15. KOLE:
|
|
JAKO V. LIGA Košicko-gemerská – 13. kolo 13. júna 2021 TABUĽKA PO 11. KOLE:
|
|
DORAST
IV. LIGA-SD-U19-SK.KG-VSFZ - 12. kolo 12.6.2021
BENECOL Košice – MFK Rožňava 0:7 (0:4). G: A- Hajduk 2, J. Horváth, L. Felezký, S. Hric, S. Fáber (vlastný). ŽK: L. Straka – Sz. Szabó Dózsa, L. Felezký. R: Samuel Horváth.
MFK ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Patrik Kišš, Stanislav-Sebastian Drábik, Marek Jančík, Karol Kováč, Stanislav Hric, Szabolcs Szabó Dózsa, Juraj Horvát, Alex Hajduk, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Náhradníci: Lukáš Benko, Realizačný tím: Karol Šipoš - vedúci družstva.
SK Polom Gemerská Poloma – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 6:0 (3:0) G: A. Labuda 2, M. Gunár, J. S. Želinský, R. Jacko, M. Seman. ŽK: 0 – G. Dančo. R: S. Haviarik.
Domáci: Samuel Čonka - Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Dávid Čonka, Maroš Gunár, Lukáš Kollárik, Ondrej Červenák, Adam Labuda, Michal Seman, Patrik Slavkovský, Roman Jacko. Náhradníci: Jakub Polanecký.
FK Kechnec – FK Baník Drnava 2: 6 (2:2). G: R. Rusič, O. Horváth – P. Gavlák a D. Jánošdeák po 2, J. Bernáth, A. Spišák. ŽK: R. Rusič – P. Gavlák. R: R. Antoži.
FK BANÍK DRNAVA: Kristián Kovács - Gabriel Petro, Patrik Pilát, Dávid Józsa, Ján Bernáth, Attila Polyák, Alexander Parada, Adrian Vozár, Peter Gavlák, Dávid Jánosdeák, Attila Spišák. Náhradníci: Szilárd Badin, Dominik Polyák.
TABUĽKA PO 12. KOLE:
| 1. | Družstevník Čečejovce | 12 | 10 | 1 | 1 | 88:16 | 31 |
| 2. | MFK Rožňava | 12 | 9 | 0 | 3 | 57:20 | 27 |
| 3. | ŠK Polom Gemerská Poloma | 12 | 8 | 0 | 4 | 51:23 | 24 |
| 4. | FC Lokomotíva Košice | 12 | 8 | 0 | 4 | 57:21 | 24 |
| 5. | FK Tatra Sokoľany | 12 | 7 | 2 | 3 | 45:27 | 23 |
| 6. | OFK Slovan Poproč | 12 | 7 | 2 | 3 | 31:24 | 23 |
| 7. | MFK Spartak Medzev | 12 | 6 | 1 | 5 | 39:31 | 19 |
| 8. | FK Geča 73 | 12 | 5 | 1 | 6 | 33:39 | 16 |
| 9. | FK Baník Drnava | 12 | 3 | 1 | 8 | 26:41 | 10 |
| 10. | FK Kechnec | 12 | 3 | 0 | 9 | 15:70 | 9 |
| 11. | FA Benecol Košice | 12 | 1 | 0 | 11 | 7:68 | 3 |
| 12. | TJ Cementár Turňa nad Bodvou | 12 | 1 | 0 | 11 | 14:83 | 3 |






























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.