DOSPELÍ
|
IV. LIGA JUH VsFZ – 15. kolo 13. júna 2021 TJ Slavoj Kráľovský Chlmec – FK Krásnohorské Podhradie 1:1 (0:0). G: R. Orgovan – P. Boroš. ŽK: R. Orgovan – R. Fabián, J. Fatla, P. Boroš. R: P. Židišin – M. Fedák, J. Hamadej. DS: J. Dub. FK KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE: Denis Zakhar - Jakub Fatľa, Ján Kovács, Jozef Erdofalvi, Andrej Vaško, Roland Fabián, Peter Boroš, Tomáš Béke, Michael Boroš, Ivan Oravec, Dávid Džačár. Náhradníci: Štefan Kun, Csaba Kiss. Realizačný tím: Peter Džačár – tréner.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Tatra Sokoľany - FK Kechnec 4:1, Družstevník Cejkov - 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy 1:2, MFK Veľké Kapušany - MFK Ťahanovce 0:5, AFK Topoľany - FK Košická Nová Ves 2:3, FK Geča 73 - OŠK Pavlovce nad Uhom 2:3, ŠK Strážske - MFK Spartak Medzev 3:7, ŠK Rudňany - FK Čaňa 1:2. |
TABUĽKA PO 15. KOLE:
|
|
JAKO V. LIGA Košicko-gemerská – 13. kolo 13. júna 2021 TABUĽKA PO 11. KOLE:
|
|
DORAST
IV. LIGA-SD-U19-SK.KG-VSFZ - 12. kolo 12.6.2021
BENECOL Košice – MFK Rožňava 0:7 (0:4). G: A- Hajduk 2, J. Horváth, L. Felezký, S. Hric, S. Fáber (vlastný). ŽK: L. Straka – Sz. Szabó Dózsa, L. Felezký. R: Samuel Horváth.
MFK ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Patrik Kišš, Stanislav-Sebastian Drábik, Marek Jančík, Karol Kováč, Stanislav Hric, Szabolcs Szabó Dózsa, Juraj Horvát, Alex Hajduk, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Náhradníci: Lukáš Benko, Realizačný tím: Karol Šipoš - vedúci družstva.
SK Polom Gemerská Poloma – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 6:0 (3:0) G: A. Labuda 2, M. Gunár, J. S. Želinský, R. Jacko, M. Seman. ŽK: 0 – G. Dančo. R: S. Haviarik.
Domáci: Samuel Čonka - Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Dávid Čonka, Maroš Gunár, Lukáš Kollárik, Ondrej Červenák, Adam Labuda, Michal Seman, Patrik Slavkovský, Roman Jacko. Náhradníci: Jakub Polanecký.
FK Kechnec – FK Baník Drnava 2: 6 (2:2). G: R. Rusič, O. Horváth – P. Gavlák a D. Jánošdeák po 2, J. Bernáth, A. Spišák. ŽK: R. Rusič – P. Gavlák. R: R. Antoži.
FK BANÍK DRNAVA: Kristián Kovács - Gabriel Petro, Patrik Pilát, Dávid Józsa, Ján Bernáth, Attila Polyák, Alexander Parada, Adrian Vozár, Peter Gavlák, Dávid Jánosdeák, Attila Spišák. Náhradníci: Szilárd Badin, Dominik Polyák.
TABUĽKA PO 12. KOLE:
| 1. | Družstevník Čečejovce | 12 | 10 | 1 | 1 | 88:16 | 31 |
| 2. | MFK Rožňava | 12 | 9 | 0 | 3 | 57:20 | 27 |
| 3. | ŠK Polom Gemerská Poloma | 12 | 8 | 0 | 4 | 51:23 | 24 |
| 4. | FC Lokomotíva Košice | 12 | 8 | 0 | 4 | 57:21 | 24 |
| 5. | FK Tatra Sokoľany | 12 | 7 | 2 | 3 | 45:27 | 23 |
| 6. | OFK Slovan Poproč | 12 | 7 | 2 | 3 | 31:24 | 23 |
| 7. | MFK Spartak Medzev | 12 | 6 | 1 | 5 | 39:31 | 19 |
| 8. | FK Geča 73 | 12 | 5 | 1 | 6 | 33:39 | 16 |
| 9. | FK Baník Drnava | 12 | 3 | 1 | 8 | 26:41 | 10 |
| 10. | FK Kechnec | 12 | 3 | 0 | 9 | 15:70 | 9 |
| 11. | FA Benecol Košice | 12 | 1 | 0 | 11 | 7:68 | 3 |
| 12. | TJ Cementár Turňa nad Bodvou | 12 | 1 | 0 | 11 | 14:83 | 3 |
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.