Tornaľa – Hajnáčka 8:0, góly: Farkas 5, Jankóšik 2, Cs. Juhász
Hnúšťa – Tornaľa 1:2, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Cinobaňa 6:0, góly: Cs. Juhász 2, Lenkey, Farkas, Miglavič, Halász
Kokava – Tornaľa 6:2, góly: Rubint , Cs. Juhász
Tornaľa – Tisovec 7:0, góly: Balog 2, Karász , Rubint, Farkas, T. Duczman
Kosihy – Tornaľa 1:2 , góly: Cs. Juhász, T. Duczman
Tornaľa – Čebovce 2:2, góly: Farkas, Cs. Juhász
Tornaľa – Jesenské 3:1, góly: Drnaj, Miglavič, Balog
Olováry – Tornaľa 2:3, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Radzovce 3:0, góly: Farkas, Halász, Cs. Juhász
Sklabiná – Tornaľa 0:1, gól: Cs. Juhász
Tornaľa – Dolná Strehová 5:0, góly: Cs. Juhász 2, Rubint, Farkas, Drnaj
Kráľ – Tornaľa 0:3, góly: Farkas, Cs. Juhász 2
Výsledky na jar:
Hajnáčka – Tornaľa 2:2, góly: Rubint, Cs. Juhász
Tornaľa – Hnúšťa 5:0, góly: Cs. Juhász 3, Jonáš, Farkas
Cinobaňa – Tornaľa 0:6, góly: Farkas 2, Molnár, Jankóšik, Kovács, Cs. Juhász
Tornaľa – Kokava 5:0, góly: Farkas 3, Rubint, Cs. Juhász
Tisovec – Tornaľa 1:1, gól: Rubint
Tornaľa – Kosihy 7:2, góly: Farkas 3, Balog, Jankóšik 2, Cs. Juhász – Drnaj vlastný
Čebovce – Tornaľa 1:0
Jesenské – Tornaľa 3:3, góly: Molnár, T. Duczman, Cs. Juhász
Tornaľa – Olováry 2:0, góly: Farkas, Cs. Juhász
Radzovce – Tornaľa 3:0
Tornaľa – Sklabiná 3:0 kont.
Dolná Strehová – Tornaľa 2:1, gól: Zsíros
Tornaľa – Kráľ 3:0, góly: Jankóšik, Cs. Juhász, Farkas
Konečná tabuľka V. ligy D skupina
| 1. | FK Mesta Tornaľa | 25 | 17 | 4 | 4 | 79:27 | 55 |
| 2. | OFK Olováry | 26 | 14 | 6 | 6 | 60:27 | 49 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 15 | 3 | 8 | 72:52 | 48 |
| 4. | OŠK Radzovce | 26 | 14 | 4 | 8 | 44:30 | 46 |
| 5. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:37 | 45 |
| 6. | FK CSM Tisovec | 26 | 13 | 5 | 8 | 41:30 | 44 |
| 7. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 12 | 7 | 7 | 41:38 | 43 |
| 8. | TJ Štart Kokava nad Rimavicou | 26 | 12 | 3 | 11 | 45:42 | 39 |
| 9. | FK Jesenské | 26 | 11 | 4 | 11 | 57:46 | 37 |
| 10. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 11 | 1 | 14 | 39:49 | 34 |
| 11. | TJ Družstevník Kamenné Kosihy | 26 | 8 | 2 | 16 | 48:71 | 26 |
| 12. | Cinobanský športový klub | 25 | 6 | 1 | 18 | 34:74 | 19 |
| 13. | TJ Družstevník Kráľ | 26 | 5 | 4 | 17 | 30:72 | 19 |
| 14. | TJ Družstevník Sklabiná | 26 | 5 | 1 | 20 | 21:75 | 16 |
Prehľad strelcov:
24 – Cs. Juhász
23 – Farkas
6 – Rubint, Jankóšik
4 – Zs. Balog
3 – T. Duczman
2 – A. Molnár, Drnaj
1 – Kovács, Zsíros, Karász, Miglavič, Halász, Jonáš
Vlastný: Drnaj
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.