Tornaľa – Hajnáčka 8:0, góly: Farkas 5, Jankóšik 2, Cs. Juhász
Hnúšťa – Tornaľa 1:2, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Cinobaňa 6:0, góly: Cs. Juhász 2, Lenkey, Farkas, Miglavič, Halász
Kokava – Tornaľa 6:2, góly: Rubint , Cs. Juhász
Tornaľa – Tisovec 7:0, góly: Balog 2, Karász , Rubint, Farkas, T. Duczman
Kosihy – Tornaľa 1:2 , góly: Cs. Juhász, T. Duczman
Tornaľa – Čebovce 2:2, góly: Farkas, Cs. Juhász
Tornaľa – Jesenské 3:1, góly: Drnaj, Miglavič, Balog
Olováry – Tornaľa 2:3, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Radzovce 3:0, góly: Farkas, Halász, Cs. Juhász
Sklabiná – Tornaľa 0:1, gól: Cs. Juhász
Tornaľa – Dolná Strehová 5:0, góly: Cs. Juhász 2, Rubint, Farkas, Drnaj
Kráľ – Tornaľa 0:3, góly: Farkas, Cs. Juhász 2
Výsledky na jar:
Hajnáčka – Tornaľa 2:2, góly: Rubint, Cs. Juhász
Tornaľa – Hnúšťa 5:0, góly: Cs. Juhász 3, Jonáš, Farkas
Cinobaňa – Tornaľa 0:6, góly: Farkas 2, Molnár, Jankóšik, Kovács, Cs. Juhász
Tornaľa – Kokava 5:0, góly: Farkas 3, Rubint, Cs. Juhász
Tisovec – Tornaľa 1:1, gól: Rubint
Tornaľa – Kosihy 7:2, góly: Farkas 3, Balog, Jankóšik 2, Cs. Juhász – Drnaj vlastný
Čebovce – Tornaľa 1:0
Jesenské – Tornaľa 3:3, góly: Molnár, T. Duczman, Cs. Juhász
Tornaľa – Olováry 2:0, góly: Farkas, Cs. Juhász
Radzovce – Tornaľa 3:0
Tornaľa – Sklabiná 3:0 kont.
Dolná Strehová – Tornaľa 2:1, gól: Zsíros
Tornaľa – Kráľ 3:0, góly: Jankóšik, Cs. Juhász, Farkas
Konečná tabuľka V. ligy D skupina
| 1. | FK Mesta Tornaľa | 25 | 17 | 4 | 4 | 79:27 | 55 |
| 2. | OFK Olováry | 26 | 14 | 6 | 6 | 60:27 | 49 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 15 | 3 | 8 | 72:52 | 48 |
| 4. | OŠK Radzovce | 26 | 14 | 4 | 8 | 44:30 | 46 |
| 5. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:37 | 45 |
| 6. | FK CSM Tisovec | 26 | 13 | 5 | 8 | 41:30 | 44 |
| 7. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 12 | 7 | 7 | 41:38 | 43 |
| 8. | TJ Štart Kokava nad Rimavicou | 26 | 12 | 3 | 11 | 45:42 | 39 |
| 9. | FK Jesenské | 26 | 11 | 4 | 11 | 57:46 | 37 |
| 10. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 11 | 1 | 14 | 39:49 | 34 |
| 11. | TJ Družstevník Kamenné Kosihy | 26 | 8 | 2 | 16 | 48:71 | 26 |
| 12. | Cinobanský športový klub | 25 | 6 | 1 | 18 | 34:74 | 19 |
| 13. | TJ Družstevník Kráľ | 26 | 5 | 4 | 17 | 30:72 | 19 |
| 14. | TJ Družstevník Sklabiná | 26 | 5 | 1 | 20 | 21:75 | 16 |
Prehľad strelcov:
24 – Cs. Juhász
23 – Farkas
6 – Rubint, Jankóšik
4 – Zs. Balog
3 – T. Duczman
2 – A. Molnár, Drnaj
1 – Kovács, Zsíros, Karász, Miglavič, Halász, Jonáš
Vlastný: Drnaj
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.