Výsledky na jeseň
Seňa – Rožňava 2:1, gól: L. Varga
Rožňava – Perín 5:1, góly: Figúr 2, M. Gelda, Kovács, Vysoký
Ždaňa – Rožňava 0:1, gól: Figúr
Rožňava – Poproč 1:1, gól: Ováry
Lokomotíva Košice – Rožňava 2:1, gól: M. Gelda
Rožňava – Kysak 4:3, góly: M. Gelda, Kovács, Vysoký, Korfanta
Dvorníky – Včeláre – Rožňava 1:0
Budimír – Rožňava 0:1, gól: Sapanoš
Rožňava – Čečejovce 1:2 , gól: Kovács
Výsledky na jar
Kokšov-Bakša – Rožňava 3:1, gól: Figúr
Malá Ida – Rožňava 3:1, gól: R. Greško
Tréner Ladislav Dávid – zhodnotenie
Koronapauza bola veľmi dlhá. Hráči mohli trénovať len individuálne, no o to viac sa tešili na prvé spoločné tréningy. Rožňavský mestský futbalový klub využil pauzu na rekonštrukciu areálu. Najväčšou zmenou je, že sa dokončilo zavlažovanie hlavnej hracej plochy. Trávnik na hlavnom a aj vedľajšom ihrisku sa veľmi zlepšil. V rekonštrukcii je aj tribúna a ďalšie časti areálu.
Kokšov-Bakša – Rožňava
Do súťažného zápasu po veľmi dlhej dobe sme išli s cieľom hrať rýchlo a jednoducho v útoku a pozorne a koncentrovane v obrane. My sme hrali kombinačne a mali loptu na kopačkách viac a Kokšov-Bakša hrozila hlavne streľbou z väčšej vzdialenosti a rýchlymi protiútokmi. Práve po jednom z nich v 36. minúte, keď domácim hráčom vyšla veľmi pekná akcia, sme inkasovali ako prví. Od tohto momentu sme ešte viac prebrali iniciatívu a súpera sme zatlačili a vytvárali sme si šance, ktoré sme nevedeli doviesť do úspešného konca. Druhý polčas začal tak, ako skončil prvý. Ešte viac sme pritlačili domácich pred ich bránu, ale naše šance opäť zostali nevyužité, za čo nás súper potrestal a využil našu nepozornosť v zadných radoch a v priebehu 4 minút sme nešťastne dvakrát inkasovali. Po tomto momente sme vrhli všetky sily do útoku, ale gól sa nám podarilo streliť až na záver zápasu, a tak sme si z prvého zápasu viezli domov prehru.
Malá Ida – Rožňava
Aj druhý a zároveň posledný zápas tejto sezóny sme odohrali na súperovom ihrisku. Do zápasu sme išli s tým, že chceme pozorne brániť, prehustiť stred pola a hroziť hlavne z protiútokov. No už v úvode zápasu po krásnej strele Janočka sme prehrávali. Domáci dobre kombinovali, no naša obrana bolo pozorná. V prvom polčase sme si vytvorili zopár sľubných šancí, no ani najväčšiu sme nedokázali premeniť, keď po peknej kombinácii z pravej strany našu strelu vykopával obranca Malej Idy z bránkovej čiary.V druhom polčase sme viac útočili a v niektorých momentoch sme domácich pritlačili pred ich bránu, no skórovať sa nám podarilo len raz, a keďže náš súper naše obrovské chyby dokázal potrestať, tak si aj z druhého a posledného zápasu vezieme prehru.
Tabuľka V. ligy – K – G
| 1. | TJ Dvorníky-Včeláre | 11 | 10 | 0 | 1 | 32:9 | 30 |
| 2. | FC Lokomotíva Košice | 11 | 9 | 2 | 0 | 34:5 | 29 |
| 3. | TJ Maratón Seňa | 11 | 5 | 3 | 3 | 21:16 | 18 |
| 4. | TJ Kokšov-Bakša | 11 | 4 | 5 | 2 | 28:21 | 17 |
| 5. | TJ Malá Ida | 11 | 5 | 2 | 4 | 26:29 | 17 |
| 6. | FK Perín | 11 | 5 | 1 | 5 | 32:23 | 16 |
| 7. | OFK Slovan Poproč | 11 | 3 | 6 | 2 | 11:13 | 15 |
| 8. | MFK Rožňava | 11 | 4 | 1 | 6 | 17:18 | 13 |
| 9. | TJ Hornád Ždaňa | 11 | 4 | 0 | 7 | 17:25 | 12 |
| 10. | TJ Družstevník Budimír | 11 | 3 | 2 | 6 | 16:25 | 11 |
| 11, | TJ Družstevník Čečejovce | 11 | 2 | 0 | 9 | 19:36 | 6 |
| 12. | FK Kysak | 11 | 0 | 2 | 9 | 13:46 | 2 |
Strelci - MFK Rožňava
4 – Figúr
3 – M. Gelda, Kovács
2 – Vysoký
1 – L. Varga, R. Greško, Ováry, Korfanta, Sappanoš
FK Krásnohorské Podhradie
Káder: Zakhar, Salai, Džačár – Oravec, Mészner, Fatľa, Lükö, P. Kovács, P. Boroš, Kún, Kiss, Görgei, Kozák, M. Boroš, Vaško, Hajdúk R. Fabian, Beke, Benedik, Seman, Erdöfalvi, Bakoš, Freivolt, Revúcky, Rencsok, Ragan, J. Kovács, Ferdinand, Faško, P. Darvaš, R. Kardos
Letná príprava
Rožňava – Krh. Podhradie 3:2
Revúca – Krh. Podhradie 4:0
Tornaľa – Krh. Podhradie 6:2
Slovnaft Cup: Lok. Košice – Krh. Podhradie 3:0
Výsledky na jeseň
Krh. Podhradie – Cejkov 3:2, góly: Hajdúk, Rencsok 2
Sp. Vlachy – Krh. Podhradie 3:1, gól: M. Boroš
Krh. Podhradie – Ťahanovce 1:2, gól: Ragan
Krh. Podhradie – Medzev 1:1, gól: Ragan
Pavlovce – Krh. Podhradie 5:0
Krh. Podhradie – Čaňa 0:1
Kechnec – Krh. Podhradie 9:0
Krh. Podhradie – Koš. N. Ves 0:3
V. Kapušany – Krh. Podhradie 0:2, góly: Faško, Benedik
Sokoľany – Krh. Podhradie 7:1, gól: Erdöfalvi
Krh. Podhradie – Rudňany 3:9, góly: Ragan 2, Benedik
Výsledky na jar
Krh. Podhradie – Topoľany 0:3
Krh. Podhradie – Strážske 3:4, góly: Erdöfalvi, Benedik, Kovács
Geča – Krh. Podhradie 3:1, gól: P. Boroš
Kr. Chlmec – Krh. Podhradie 1:1, gól: P. Boroš
Jozef Erdöfalvi o jarnej časti: „Začali sme dohrávkou 10. kola s Topoľanmi, ktorým sme doma podľahli 0:3. V 13. kole sme nastúpili v Geči, kde o desiatich hráčoch sme prehrali 1:3. V 14. kole sme opäť neokúsili chuť víťazstva, keď sme doma nestačili na Strážske 3:4. V samom závere zápasu 15. kola v Kráľovskom Chlmci sme nedokázali zabrániť vyrovnaniu domácich, a tak sme remizovali 1:1. Mnoho sme inkasovali, čo znamená druhá najhoršia obrana v súťaži a nedarilo sa nám ani v útočnej formácii, kde nám patrí tretí najhorší útok.“
Tabuľka IV. ligy – JUH
| 1. | OŠK Rudňany | 15 | 12 | 2 | 1 | 65:17 | 38 |
| 2. | FK Čaňa | 15 | 11 | 4 | 0 | 44:16 | 37 |
| 3. | MFK Spartak Medzev | 15 | 10 | 4 | 1 | 44:17 | 34 |
| 4. | OŠK Pavlovce nad Uhom | 15 | 10 | 2 | 3 | 48:19 | 32 |
| 5. | FK Kechnec | 15 | 9 | 2 | 4 | 49:22 | 29 |
| 6. | ŠK Strážske | 15 | 7 | 3 | 5 | 34:33 | 24 |
| 7. | FK Košická Nová Ves | 15 | 8 | 0 | 7 | 33:31 | 24 |
| 8. | 1. ŠK Tatran Spišské Vlachy | 15 | 7 | 2 | 6 | 28:25 | 23 |
| 9. | FK Tatra Sokoľany | 15 | 6 | 3 | 6 | 42:32 | 21 |
| 10. | FK Cejkov | 15 | 5 | 3 | 7 | 38:42 | 18 |
| 11. | FK Geča 73 | 15 | 5 | 2 | 8 | 28:37 | 17 |
| 12. | MFK Ťahanovce | 15 | 4 | 2 | 9 | 27:34 | 14 |
| 13. | AFK Topoľany | 15 | 4 | 1 | 10 | 23:30 | 13 |
| 14. | TJ Kráľovský Chlmec | 15 | 1 | 6 | 8 | 12:36 | 9 |
| 15. | FK Krásnohorské Podhradie | 15 | 2 | 2 | 11 | 17:53 | 8 |
| 16. | MFK Veľké Kapušany | 15 | 0 | 0 | 15 | 1:89 | 0 |
Strelci FK Krh. Podhradie
4 – Ragan
3 – Benedik
2 – Erdöfalvi, Rencsok, P. Boroš
1 – Hajdúk, Faško, Kovács, M. Boroš
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.